Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V boji za Ukrajinu padol Čech. Pôvodne bojoval za Rusko

Večer 4. júna Ruský dobrovoľnícky zbor (RDK) bojujúci na strane Kyjeva na sociálnej sieti informoval, že počas jarných bojov zahynuli na Ukrajine traja príslušníci jednotky s bojovými prezývkami Čech, Guffi a Skvernoslov. Ide o prvé straty zboru od januára tohto roka, keď v boji zahynul strelec Timofej Anufrijev s bojovou prezývkou Enej (Aineias po rusky).

Bojová prezývka Čech patrí Jakubovi Jurčagovi, Čechovi narodenému v roku 1980. V máji 2025 bol zverejnený videozáznam hodinu a pol dlhého rozhovoru medzi ukrajinským novinárom Dmytrom Karpenkom, zakladateľom a veliteľom RDK Denisom Nikitinom a Jurčagom. Išlo o video z cyklu rozhovorov so zajatcami z radov Ozbrojených síl Ruskej federácie.

Jurčaga sa svojho času oženil s Ruskou a presťahoval sa do Ruska. Tam bol povolaný do ruskej armády a zúčastnil sa na invázii na Ukrajinu. Po tom, ako sa dostal do zajatia, mal možnosť zostať až do konca vojny v ukrajinskom zajatí alebo požiadať o zaradenie na výmenu zajatcov, ku ktorej medzi bojujúcimi stranami z času na čas dochádza.

Jurčaga chcel podľa vlastných slov odčiniť svoje chyby, čo ho viedlo k prihláseniu sa do RDK, čiastočne pozostávajúceho zo zajatcov. Veliteľ zboru pre české zoskupenie Filantrop Group, ktoré zboru dodáva zdravotnícky materiál, vyhlásil, že svoje niekdajšie chyby Jurčaga odčinil. V jednotke zloženej z etnických Rusov, oddielu Karelov a jedného Ukrajinca si Jurčaga podľa Nikitina získal rešpekt ako spoľahlivý bojovník a kamarát.

(hal)

Minúta  |  

Letecké spoločnosti škrtajú linky, no paliva je vraj dostatok

Európska únia zatiaľ nečelí nedostatku leteckého paliva napriek pokračujúcemu narušeniu dodávok energií spôsobenému konfliktom s Iránom a obmedzením prepravy cez Hormuzský prieliv. Deklaroval to eurokomisár pre dopravu Apostolos Tzitzikostas.

Hormuzský prieliv zostáva už niekoľko mesiacov výrazne obmedzený. Dodávky ropy sa tým znížili približne o 14 miliónov barelov denne, čo predstavuje asi 14 percent svetového dopytu.

Európa však zatiaľ výpadok zvláda vďaka alternatívnym dodávkam najmä zo Spojených štátov a z Nigérie. Blízky východ pritom tvorí približne pätinu dovozu leteckého paliva do EÚ.

Najväčším problémom podľa Tzitzikostasa nie je dostupnosť paliva, ale jeho cena. Letecké palivo predstavuje približne štvrtinu až tretinu prevádzkových nákladov leteckých spoločností. Niektorí dopravcovia už preto rušia menej výnosné linky.

Vyššie náklady sa môžu neskôr premietnuť aj do cien leteniek, aj keď ich následky zatiaľ zmierňujú existujúce cenové zabezpečovacie mechanizmy leteckých spoločností. Analytici odhadujú, že priemerná cena ropy sa tento rok bude pohybovať okolo 90 dolárov za barel.

Eurokomisár upozornil, že dlhodobé pretrvávanie problémov v regióne by mohlo situáciu skomplikovať. Členské štáty však disponujú núdzovými zásobami a EÚ je pripravená koordinovať ich prípadné využitie. „Nie je to len otázka leteckého paliva alebo palív. Možno budeme mať dokonca aj globálnu recesiu,“ uzavrel Tzitzikostas.

(reuters, max)

Minúta  |  

Švajčiarska spoločnosť Partners Group čelí tlaku klientov

Švajčiarska investičná spoločnosť Partners Group čelí najvážnejšej kríze vo svojej histórii po tom, ako pozastavila výbery z fondu súkromného kapitálu v hodnote 8,6 miliardy dolárov. Rozhodnutie prišlo po rastúcom počte klientov, ktorí žiadali vyplatenie svojich investícií pre obavy o hodnotu aktív vo fonde.

Spoločnosť so sídlom v Zugu následne zaznamenala najväčší jednodňový prepad akcií vo svojej histórii. Analytici upozorňujú, že investori začali spochybňovať jej dlhodobý rastový potenciál a dôvera trhu utrpela výraznú ranu.

Partners Group patrí medzi najväčších hráčov v oblasti súkromného kapitálu a dnes spravuje majetok v hodnote približne 185 miliárd dolárov. Firma vznikla v roku 1996 zásluhou bývalých bankárov Goldman Sachs Marcela Erniho, Alfreda Gantnera a Ursa Wietlisbacha, z ktorých sa medzičasom stali miliardári.

Problémy spoločnosti sa prehlbovali už niekoľko mesiacov. K rastúcim výberom prispela aj správa spoločnosti Grizzly Research, ktorá obvinila Partners Group z nadhodnocovania niektorých investícií. Firma tieto tvrdenia odmietla a avizovala právne kroky.

Kríza zároveň poukazuje na širšie napätie v sektore súkromného kapitálu. Investori vo viacerých fondoch čoraz častejšie vyberajú svoje peniaze, pričom niektoré fondy reagujú obmedzovaním výberov.

Firma má v krajine vplyvných priateľov a tento týždeň ju aj UBS nezvyčajným krokom verejne podporila. Švajčiarska banka vo vyhlásení uviedla: „Naďalej ich považujeme za cenného partnera.“

(reuters, max)

Minúta  |  

USA môžu Nemecku zrušiť tomahawky pre obavy z Ruska

Pentagón zvažuje podľa Politica zrušiť plánované rozmiestnenie rakiet Tomahawk v Nemecku. Informovali o tom zdroje oboznámené s rokovaniami. Prípadné rozhodnutie by znamenalo odklon od dohody uzavretej počas administratívy prezidenta Joea Bidena.

Podľa amerických a európskych predstaviteľov sa Washington obáva možnej ruskej reakcie na umiestnenie presných rakiet dlhého doletu v strednej Európe. Zároveň sa objavujú aj obavy zo znižujúcich sa zásob americkej munície po nedávnych vojenských operáciách.

Možné zrušenie projektu by zasiahlo najmä Nemecko, ktoré sa snaží modernizovať svoje ozbrojené sily a posilniť obranu proti potenciálnym hrozbám z Ruska. Kancelár Friedrich Merz už v minulosti pripustil, že Spojené štáty nemusia mať dostatok rakiet Tomahawk ani na vlastné potreby.

Debata o raketách prichádza v čase širších zmien v americkom prístupe k NATO. Spojené štáty už zrušili plánované rozmiestnenie približne päťtisíc vojakov v Nemecku a avizovali ďalšie presuny síl a techniky. Podľa predstaviteľov Pentagónu majú európski spojenci postupne prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú konvenčnú obranu.

Nemecko preto hľadá alternatívne riešenia vrátane európskych systémov presných úderov na veľké vzdialenosti. Berlín zároveň upozorňuje, že ruské raketové systémy v Kaliningradskej oblasti a Bielorusku predstavujú pre Európu významnú bezpečnostnú výzvu.

(max)

Minúta  |  

Budúcnosť potratovej tabletky v USA môže ovplyvniť nová štúdia

Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) spustil novú štúdiu zameranú na bezpečnosť potratovej tabletky mifepriston. Podľa denníka Wall Street Journal ide o krok, ktorý by mohol vytvoriť priestor na budúce obmedzenie distribúcie alebo používania lieku.

Štúdia podporovaná Bielym domom má využívať existujúce systémy monitorovania bezpečnosti liekov a mala by trvať približne šesť mesiacov. FDA podľa médií zvažuje aj zapojenie externého dodávateľa na zber a analýzu údajov o používaní mifepristonu.

Predbežné interné výsledky by mohli byť k dispozícii už v júli, konečné závery sa však neočakávajú pred novembrovými voľbami do Kongresu.

Mifepriston sa používa v kombinácii s liekom misoprostol pri medikamentóznom ukončení tehotenstva počas prvých desiatich týždňov. Tento spôsob tvorí približne dve tretiny všetkých interrupcií v Spojených štátoch.

Otázka prístupu k potratovým tabletkám zostáva jednou z najspornejších tém americkej politiky po rozhodnutí najvyššieho súdu z roku 2022, ktorým bol zrušený precedens Roe vs. Wade, ktorý uznal ústavné právo ženy ukončiť tehotenstvo a legalizoval potraty v Spojených štátoch.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po Fukušime obrat, Japonsko chce posilniť jadrovú energetiku

Japonsko bude musieť v nasledujúcich desaťročiach výrazne obnoviť svoju jadrovú energetiku, aby si zabezpečilo stabilné dodávky elektriny. Vyplýva to z návrhu politiky ministerstva hospodárstva, obchodu a priemyslu, ktorý počíta s výstavbou nových jadrových reaktorov.

Podľa dokumentu bude krajina potrebovať do roku 2040 nahradiť dva až päť starnúcich reaktorov a do roku 2050 celkovo 11 až 14. Nové elektrárne by mali disponovať spoločným výkonom približne 16 gigawattov.

Návrh odráža rastúcu orientáciu Tokia na jadrovú energiu, ktorá má pomôcť pokryť rastúci dopyt po elektrine a zároveň znížiť závislosť od dovozu fosílnych palív. Dodatočný tlak vytvára aj očakávaný rozvoj dátových centier a technológií umelej inteligencie.

Japonsko po havárii v jadrovej elektrárni Fukušima v roku 2011 odstavilo všetkých 54 vtedajších reaktorov. Z 33 blokov, ktoré zostávajú technicky prevádzkyschopné, sa doteraz podarilo opätovne spustiť 15.

Vláda minulý rok upravila svoju energetickú stratégiu a stanovila cieľ zvýšiť podiel jadrovej energie na približne 20 percent energetického mixu do fiškálneho roku 2040. Mnohé existujúce reaktory sa však blížia k hranici 60 rokov prevádzky alebo ju už prekročili.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.