Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Albánci bránia tulene aj pobrežie, odmietajú rezort zaťa Trumpa

Tisíce ľudí vo štvrtok večer protestovali v centre Tirany proti plánovanej výstavbe luxusného rezortu na ekologicky citlivej časti albánskeho pobrežia Jadranského mora. Projekt za približne 1,4 miliardy eur je spájaný s investičnou spoločnosťou Affinity Partners, ktorú vedie Jared Kushner, zať amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Rezort má vzniknúť na ostrove pri albánskom pobreží a na nezastavanom území v blízkosti chránenej oblasti Vjosa-Narta. Táto lokalita je významným biotopom plameniakov, tuleňov a morských korytnačiek.

Environmentálne organizácie upozorňujú, že výstavba by mohla zasiahnuť stovky hektárov nedotknutého pobrežia a ohroziť populácie vtákov, ktoré v oblasti pravidelne hniezdia alebo migrujú. Napätie vzrástlo po začatí zemných prác a príchode ťažkej techniky na stavenisko.

Protestujúci sa zhromaždili pred úradom premiéra Ediho Ramu, niesli nafukovacie plameniaky a vyzývali vládu na zastavenie projektu. Kritici tvrdia, že rozhodovanie o podobných investíciách nesmie prebiehať na úkor prírodného a kultúrneho dedičstva krajiny.

Premiér Rama projekt podporuje. Albánska ministerka hospodárstva Delina Ibrahimajová poznamenala, že pripravované posúdenia vplyvov na životné prostredie budú musieť spĺňať všetky právne požiadavky a zabezpečiť ochranu chránených území.

Kushner predstavil investičný zámer v roku 2024. Súčasťou širšieho plánu boli aj projekty v Srbsku, od jedného z nich však po verejných protestoch ustúpil.

(reuters, max)

Minúta  |  

Slovensko má najdrahší benzín vo V4, ceny však môžu ísť nadol

Ceny pohonných látok na slovenských čerpacích staniciach by sa mali v budúcom týždni stabilizovať alebo mierne klesnúť. Avizoval to analytik finančných trhov XTB Ondrej Greguš, podľa ktorého sa do cien palív postupne premieta predchádzajúci pokles cien ropy na svetových trhoch.

Vývoj cien naďalej ovplyvňuje situácia okolo rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom o otvorení Hormuzského prielivu. Pokračovanie diplomatického procesu by podľa analytika mohlo priniesť ďalší pokles cien ropy, zatiaľ čo neúspech rokovaní by opäť zvýšil tlak na ich rast.

Greguš zdôraznil, že zásobovanie slovenského trhu je stabilné a Slovnaft funguje vo vysokej prevádzkovej kapacite. Aktuálne ceny už začínajú odrážať vývoj na ropnom trhu z posledných týždňov.

Slovensko zostáva podľa údajov XTB najdrahšou krajinou Vyšehradskej štvorky pri benzíne. Liter benzínu stojí približne 1,737 eura, čo je viac než v Česku (1,715 eura za liter), Maďarsku (1,687 eura za liter) aj Poľsku (1,418 eura za liter). Pri nafte je situácia priaznivejšia (1,648 eura za liter). Slovenské ceny sú nižšie ako v Maďarsku (1,752 eura za liter) a porovnateľné s Českom (1,584 eura za liter), aj keď Poľsko zostáva výrazne lacnejšie (1,467 eura za liter).

Cena ropy Brent sa v posledných týždňoch znížila z predchádzajúcich maxím a aktuálne sa pohybuje okolo 97 dolárov za barel.

(tasr, max)

Minúta  |  

V boji za Ukrajinu padol Čech. Pôvodne bojoval za Rusko

Večer 4. júna Ruský dobrovoľnícky zbor (RDK) bojujúci na strane Kyjeva na sociálnej sieti informoval, že počas jarných bojov zahynuli na Ukrajine traja príslušníci jednotky s bojovými prezývkami Čech, Guffi a Skvernoslov. Ide o prvé straty zboru od januára tohto roka, keď v boji zahynul strelec Timofej Anufrijev s bojovou prezývkou Enej (Aineias po rusky).

Bojová prezývka Čech patrí Jakubovi Jurčagovi, Čechovi narodenému v roku 1980. V máji 2025 bol zverejnený videozáznam hodinu a pol dlhého rozhovoru medzi ukrajinským novinárom Dmytrom Karpenkom, zakladateľom a veliteľom RDK Denisom Nikitinom a Jurčagom. Išlo o video z cyklu rozhovorov so zajatcami z radov Ozbrojených síl Ruskej federácie.

Jurčaga sa svojho času oženil s Ruskou a presťahoval sa do Ruska. Tam bol povolaný do ruskej armády a zúčastnil sa na invázii na Ukrajinu. Po tom, ako sa dostal do zajatia, mal možnosť zostať až do konca vojny v ukrajinskom zajatí alebo požiadať o zaradenie na výmenu zajatcov, ku ktorej medzi bojujúcimi stranami z času na čas dochádza.

Jurčaga chcel podľa vlastných slov odčiniť svoje chyby, čo ho viedlo k prihláseniu sa do RDK, čiastočne pozostávajúceho zo zajatcov. Veliteľ zboru pre české zoskupenie Filantrop Group, ktoré zboru dodáva zdravotnícky materiál, vyhlásil, že svoje niekdajšie chyby Jurčaga odčinil. V jednotke zloženej z etnických Rusov, oddielu Karelov a jedného Ukrajinca si Jurčaga podľa Nikitina získal rešpekt ako spoľahlivý bojovník a kamarát.

(hal)

Minúta  |  

Letecké spoločnosti škrtajú linky, no paliva je vraj dostatok

Európska únia zatiaľ nečelí nedostatku leteckého paliva napriek pokračujúcemu narušeniu dodávok energií spôsobenému konfliktom s Iránom a obmedzením prepravy cez Hormuzský prieliv. Deklaroval to eurokomisár pre dopravu Apostolos Tzitzikostas.

Hormuzský prieliv zostáva už niekoľko mesiacov výrazne obmedzený. Dodávky ropy sa tým znížili približne o 14 miliónov barelov denne, čo predstavuje asi 14 percent svetového dopytu.

Európa však zatiaľ výpadok zvláda vďaka alternatívnym dodávkam najmä zo Spojených štátov a z Nigérie. Blízky východ pritom tvorí približne pätinu dovozu leteckého paliva do EÚ.

Najväčším problémom podľa Tzitzikostasa nie je dostupnosť paliva, ale jeho cena. Letecké palivo predstavuje približne štvrtinu až tretinu prevádzkových nákladov leteckých spoločností. Niektorí dopravcovia už preto rušia menej výnosné linky.

Vyššie náklady sa môžu neskôr premietnuť aj do cien leteniek, aj keď ich následky zatiaľ zmierňujú existujúce cenové zabezpečovacie mechanizmy leteckých spoločností. Analytici odhadujú, že priemerná cena ropy sa tento rok bude pohybovať okolo 90 dolárov za barel.

Eurokomisár upozornil, že dlhodobé pretrvávanie problémov v regióne by mohlo situáciu skomplikovať. Členské štáty však disponujú núdzovými zásobami a EÚ je pripravená koordinovať ich prípadné využitie. „Nie je to len otázka leteckého paliva alebo palív. Možno budeme mať dokonca aj globálnu recesiu,“ uzavrel Tzitzikostas.

(reuters, max)

Minúta  |  

Švajčiarska spoločnosť Partners Group čelí tlaku klientov

Švajčiarska investičná spoločnosť Partners Group čelí najvážnejšej kríze vo svojej histórii po tom, ako pozastavila výbery z fondu súkromného kapitálu v hodnote 8,6 miliardy dolárov. Rozhodnutie prišlo po rastúcom počte klientov, ktorí žiadali vyplatenie svojich investícií pre obavy o hodnotu aktív vo fonde.

Spoločnosť so sídlom v Zugu následne zaznamenala najväčší jednodňový prepad akcií vo svojej histórii. Analytici upozorňujú, že investori začali spochybňovať jej dlhodobý rastový potenciál a dôvera trhu utrpela výraznú ranu.

Partners Group patrí medzi najväčších hráčov v oblasti súkromného kapitálu a dnes spravuje majetok v hodnote približne 185 miliárd dolárov. Firma vznikla v roku 1996 zásluhou bývalých bankárov Goldman Sachs Marcela Erniho, Alfreda Gantnera a Ursa Wietlisbacha, z ktorých sa medzičasom stali miliardári.

Problémy spoločnosti sa prehlbovali už niekoľko mesiacov. K rastúcim výberom prispela aj správa spoločnosti Grizzly Research, ktorá obvinila Partners Group z nadhodnocovania niektorých investícií. Firma tieto tvrdenia odmietla a avizovala právne kroky.

Kríza zároveň poukazuje na širšie napätie v sektore súkromného kapitálu. Investori vo viacerých fondoch čoraz častejšie vyberajú svoje peniaze, pričom niektoré fondy reagujú obmedzovaním výberov.

Firma má v krajine vplyvných priateľov a tento týždeň ju aj UBS nezvyčajným krokom verejne podporila. Švajčiarska banka vo vyhlásení uviedla: „Naďalej ich považujeme za cenného partnera.“

(reuters, max)

Minúta  |  

USA môžu Nemecku zrušiť tomahawky pre obavy z Ruska

Pentagón zvažuje podľa Politica zrušiť plánované rozmiestnenie rakiet Tomahawk v Nemecku. Informovali o tom zdroje oboznámené s rokovaniami. Prípadné rozhodnutie by znamenalo odklon od dohody uzavretej počas administratívy prezidenta Joea Bidena.

Podľa amerických a európskych predstaviteľov sa Washington obáva možnej ruskej reakcie na umiestnenie presných rakiet dlhého doletu v strednej Európe. Zároveň sa objavujú aj obavy zo znižujúcich sa zásob americkej munície po nedávnych vojenských operáciách.

Možné zrušenie projektu by zasiahlo najmä Nemecko, ktoré sa snaží modernizovať svoje ozbrojené sily a posilniť obranu proti potenciálnym hrozbám z Ruska. Kancelár Friedrich Merz už v minulosti pripustil, že Spojené štáty nemusia mať dostatok rakiet Tomahawk ani na vlastné potreby.

Debata o raketách prichádza v čase širších zmien v americkom prístupe k NATO. Spojené štáty už zrušili plánované rozmiestnenie približne päťtisíc vojakov v Nemecku a avizovali ďalšie presuny síl a techniky. Podľa predstaviteľov Pentagónu majú európski spojenci postupne prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú konvenčnú obranu.

Nemecko preto hľadá alternatívne riešenia vrátane európskych systémov presných úderov na veľké vzdialenosti. Berlín zároveň upozorňuje, že ruské raketové systémy v Kaliningradskej oblasti a Bielorusku predstavujú pre Európu významnú bezpečnostnú výzvu.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.