Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecký kancelár vyzval EÚ, aby otvorila svoje dvere Balkánu

Európska únia musí podľa nemeckého kancelára Friedricha Merza preukázať, že je pripravená prijímať nových členov. Vyhlásil to na samite lídrov EÚ a krajín západného Balkánu v čiernohorskom meste Tivat, kde dominovala téma budúceho rozširovania Únie.

Merz zdôraznil, že západný Balkán patrí do budúcnosti Európskej únie a Brusel musí ukázať politickú vôľu pokračovať v rozširovaní. Pripomenul, že Únia neprijala nového člena už 13 rokov, čo poukazuje aj na nedostatky na strane samotnej Únie.

Otázka rozšírenia získala nový význam po ruskej invázii na Ukrajinu. Európski predstavitelia argumentujú, že prijatie nových krajín by pomohlo posilniť stabilitu regiónu a obmedziť vplyv ďalších mocností v susedstve EÚ.

O členstvo sa uchádza šesť krajín západného Balkánu – Albánsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko a Kosovo. Najďalej v prístupovom procese je Čierna Hora, ktorá by sa chcela stať členom do roku 2028. Čelí však výzvam v oblasti boja proti korupcii a reformy justície.

Nemecko a Francúzsko zároveň navrhli, aby kandidátske krajiny získali širší prístup k programom EÚ a k jednotnému trhu ešte pred plným vstupom do Únie. Merz nedávno predstavil aj myšlienku štatútu „pridruženého člena“ pre Ukrajinu ako prechodného stupňa na ceste k plnoprávnemu členstvu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Tisza chce obmedziť politické bilbordy, predložila už zákon

Traja poslanci maďarskej vládnej strany Tisza predložili do parlamentu návrh zákona o potláčaní nenávistnej propagandy, umiestňovaní plagátov a iného vizuálneho znečistenia životného prostredia. Informoval o tom server szeretlekmagyarorszag.hu.

Z legislatívneho návrhu vyplýva, že výťažok z pokút by mohol byť poskytnutý miestnym samosprávam, pokiaľ by tieto dohliadali na dodržiavanie pravidiel.

„Na základe návrhu Tiszy by v budúcnosti bolo zakázané umiestňovať na verejnosti politické plagáty šíriace nenávisť a ani na elektrické stĺpy nebude možné dávať politickú reklamu,“ napísal v tejto súvislosti na Facebooku premiér Péter Magyar.

Návrh presadzuje zákaz umiestňovania politických bilbordov na steny budov a určuje, že plagáty bude možné umiestniť výhradne na plochy na tento účel určené. Bilbordy môžu mať plochu najviac 15 štvorcových metrov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Eurozóna je v poklese, slovenské hospodárstvo mierne posilnilo

Ekonomika eurozóny sa v prvom štvrťroku 2026 medzikvartálne znížila o 0,2 percenta, zatiaľ čo hospodárstvo celej Európskej únie kleslo o 0,1 percenta. Vyplýva to z najnovšieho odhadu Eurostatu.

V medziročnom porovnaní však ekonomika eurozóny vzrástla o 0,3 percenta a hospodárstvo EÚ o 0,7 percenta. Slovensko si v prvých troch mesiacoch roka polepšilo. Hrubý domáci produkt krajiny medzikvartálne vzrástol o 0,2 percenta a medziročne o 0,9 percenta.

Najvýraznejší medzikvartálny rast zaznamenali Dánsko, ktorého ekonomika sa zväčšila o 1,9 percenta, a Estónsko s Maltou, kde hospodárstvo vzrástlo zhodne o 1,1 percenta. Na opačnom konci rebríčka skončilo Írsko s poklesom o 12,1 percenta. Mierne sa znížil aj výkon ekonomík Litvy, Švédska a Francúzska.

K rastu v eurozóne aj v celej Únii prispeli spotreba domácností a vládne výdavky, ktoré pridali zhodne po 0,1 percentuálneho bodu. Naopak, investície do fixného kapitálu ekonomický výkon v oboch prípadoch mierne znížili. Negatívny vplyv mal aj zahraničný obchod.

V porovnaní s Európou si lepšie počínali Spojené štáty. Americká ekonomika sa v prvom štvrťroku medzikvartálne zväčšila o 0,4 percenta a medziročne vzrástla o 2,6 percenta.

(tasr, max)

Minúta  |  

Výučbu sexuálnej výchovy v Taliansku podmienili súhlasom rodičov

Taliansko zavádza nové pravidlá pre sexuálnu výchovu na školách. Podľa reformy presadenej vládou premiérky Giorgie Meloniovej bude na účasť žiakov na aktivitách sexuálnej výchovy potrebný súhlas rodičov. Opatrenie zároveň vylučuje sexuálnu výchovu z materských a základných škôl.

Návrh zákona ministra školstva Giuseppeho Valditaru vo štvrtok definitívne schválil Senát. Reforma vyvolala kritiku opozície, ktorá upozorňuje, že by mohla obmedziť prístup mladých ľudí k dôležitým informáciám o sexualite a vzťahoch.

Valditara rozhodnutie obhajuje tým, že má chrániť maloletých pred „rodovou propagandou“ a posilniť právo rodičov rozhodovať o vzdelávaní svojich detí. Podľa nových pravidiel budú školy musieť rodiny najmenej sedem dní vopred informovať o plánovaných aktivitách sexuálnej výchovy vrátane údajov o externých odborníkoch či organizáciách.

Zákon privítala konzervatívna organizácia Pro Vita & Famiglia. Tvrdí, že rodičia tak získajú možnosť odmietnuť programy, ktoré považujú za nevhodné.

Opoziční politici hovoria o zásahu do úlohy verejného školstva. Podľa poslanca Angela Bonelliho je podmieňovanie sexuálnej výchovy súhlasom rodičov porovnateľné s požiadavkou na schvaľovanie výučby literatúry alebo dejepisu.

Sexuálna výchova nie je v Taliansku povinnou súčasťou školských osnov. Podľa prieskumu organizácie Save the Children z roku 2025 ju absolvovalo 47 percent talianskych tínedžerov.

(reuters, max)

Minúta  |  

OSN: Drahá ropa a vojna ženú svet bližšie k potravinovej kríze

Konflikt na Blízkom východe zvyšuje riziko hladu pre milióny ľudí na celom svete. Upozornil na to Svetový potravinový program OSN (WFP), podľa ktorého rast cien energií, drahšia doprava a nedostatok financií pre humanitárne organizácie zhoršujú prístup k potravinám v najzraniteľnejších krajinách.

Po februárových americko-izraelských útokoch na Irán sa konflikt rozšíril naprieč regiónom a narušil kľúčové obchodné trasy vrátane Hormuzského prielivu. Obmedzenia v lodnej doprave a vyššie ceny ropy zasiahli globálne dodávateľské reťazce a zvýšili náklady na dovoz potravín aj humanitárnu pomoc.

WFP už na jar varoval, že pri cenách ropy okolo 100 dolárov za barel by sa až 45 miliónov ľudí mohlo ocitnúť v akútnej potravinovej neistote. Podľa agentúry sa tento scenár začína napĺňať.

Najvážnejšie dôsledky pociťujú krajiny závislé od dovozu energií a potravín. V Somálsku by mohlo v budúcom roku čeliť vážnemu hladu približne 6,5 milióna ľudí, čo predstavuje asi tretinu populácie. V Afganistane je ohrozených 17,4 milióna obyvateľov.

Situáciu komplikuje aj nedostatok financií pre humanitárne organizácie. WFP odhaduje, že v roku 2026 poskytne pomoc o 1,5 milióna ľuďom menej než pôvodne plánoval. Ak kríza pretrvá ďalších šesť mesiacov, počet ľudí bez podpory môže vzrásť o ďalších deväť miliónov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Eurokomisár Brunner: Ukrajina žiada vylúčiť svojich mužov z ochrany EÚ

Európska únia zvažuje zmeny v systéme dočasnej ochrany pre ukrajinských utečencov vrátane možnosti vylúčiť z programu mužov v brannom veku. Potvrdil to eurokomisár pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner.

Podľa jeho slov členské štáty podporujú predĺženie dočasnej ochrany pre občanov Ukrajiny až do roku 2028. Súčasne však diskutujú o úprave pravidiel, ktorá by sa mohla týkať mužov vo veku približne od 23 do 60 rokov.

„Toto od nás žiadajú Ukrajinci,“ vyhlásil Brunner na tlačovej konferencii podľa webu Hromadske. Dodal, že rokovania o tejto otázke prebiehali s krajinami, ktoré prijali najväčší počet ukrajinských utečencov vrátane Česka, Poľska, Nemecka, pobaltských štátov a Rakúska.

Konečné rozhodnutie by podľa komisára mohlo padnúť v najbližších týždňoch.

Portál Euractiv už skôr s odvolaním sa na interný dokument Rady EÚ informoval, že členské štáty diskutujú o budúcnosti programu po marci 2027. Jednou z možností je obmedzenie rozsahu ochrany pre mužov vo vojenskom veku alebo pre osoby, ktoré opustili Ukrajinu v rozpore s platnými pravidlami.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.