Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bartek pripustil vyšší deficit, ak pomôže rastu slovenskej ekonomiky

Koaliční aj opoziční politici sa v diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 sporili o účinnosť vládnych opatrení na podporu ekonomiky, stav verejných financií aj budúce smerovanie hospodárskej politiky Slovenska.

Poslanec Hlasu Michal Bartek pripustil, že podpora ekonomického rastu by si mohla vyžiadať aj vyšší deficit verejných financií. Podľa neho by to bolo prijateľné v prípade, ak by peniaze smerovali na prorastové opatrenia a podporu podnikateľského prostredia. Zároveň zdôraznil, že Hlas nebude súhlasiť s krokmi, ktoré by znižovali sociálny štandard obyvateľov, a označil sa za garanta zachovania 13. dôchodkov.

Poslanec Smeru Ján Mažgút vyjadril presvedčenie, že slovenská ekonomika by mohla v budúcom roku rásť tempom vyšším ako jedno percento. Opozíciu zároveň kritizoval za návrhy, ktoré by mohli ohroziť sociálne istoty.

Opozičná poslankyňa Zuzana Mesterová z PS označila vládne opatrenia za nedostatočné a tvrdila, že kabinet už ani nehovorí o prorastových, ale iba stabilizačných krokoch. Poukázala aj na návrhy PS na podporu ekonomiky a kritizovala výber daní.

Marián Viskupič zo SaS vyhlásil, že Slovensko potrebuje zásadné daňové reformy vrátane zrušenia transakčnej dane, rovnej dane z príjmov či nulového zdanenia reinvestovaného zisku. Podľa neho súčasná vláda neprináša investície ani ekonomický rast.

(tasr, max)

Minúta  |  

Klub slovenských turistov povedie naďalej Peter Švec

Na čele Klubu slovenských turistov (KST) bude aj nasledujúce štyri roky stáť Peter Švec. Delegáti valného zhromaždenia, ktoré sa počas víkendu koná v Žiline, ho zvolili za predsedu organizácie na nové funkčné obdobie.

Švec vedie KST od roku 2024, keď vo funkcii nahradil Františka Šillera po jeho odstúpení. Po dvoch rokoch vo vedení teraz získal mandát na celé štvorročné obdobie.

Novozvolený predseda označil za jednu z hlavných priorít modernizáciu a obnovu turistických chát. Podľa neho viaceré objekty trpia dlhodobým zanedbaním a vyžadujú si rozsiahle investície. Spomenul napríklad nefunkčné čistiarne odpadových vôd či ďalšie technické problémy, ktoré sa podľa jeho slov roky neriešili.

KST chce podľa Šveca upustiť od postupných a nesystematických úprav chát a zamerať sa na ich komplexné rekonštrukcie. Cieľom je vytvoriť moderné a funkčné turistické zázemie.

Organizácia zároveň plánuje rozširovať sieť turistických útulní. Analýzy KST ukazujú, že na diaľkových trasách a hrebeňovkách chýba približne 200 útulní. Prioritou je najmä trasa Cesty hrdinov SNP, kde už v posledných rokoch vzniklo niekoľko nových objektov pre turistov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Stredoafrická republika prijme migrantov deportovaných z USA

S prijímaním migrantov deportovaných zo Spojených štátov súhlasila Stredoafrická republika, uviedli dva zdroje oboznámené s dohodou. Ide o ďalší krok administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorá uzatvára dohody s africkými krajinami s cieľom urýchliť vyhosťovanie migrantov do tretích štátov.

Podľa zdrojov dohodu prerokovali 18. mája v hlavnom meste Bangui počas návštevy americkej delegácie. Stredoafrický vládny predstaviteľ potvrdil, že krajina bude v rámci dohody prijímať osoby deportované americkými úradmi. Zatiaľ však nie je známe, koľko migrantov sa má presunúť, aké budú ich národnosti ani kedy sa začnú deportačné lety.

Washington už v minulosti poslal deportovaných migrantov aj do ďalších afrických krajín vrátane Konžskej demokratickej republiky, Ghany, Sierry Leone či Rovníkovej Guiney. Kritici tvrdia, že tak USA obchádzajú právnu ochranu, ktorú si niektorí migranti zabezpečili pred americkými imigračnými súdmi. Americké úrady deportácie označujú za zákonné.

Do pomoci deportovaným po príchode do Stredoafrickej republiky sa má zapojiť aj Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Tá už podobnú podporu poskytovala aj v iných afrických štátoch. USA tento rok vyčlenili na operácie IOM v krajine 85 miliónov dolárov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prezident pri výročí Memoranda vyzdvihol slobodu a zvrchovanosť

Slováci by mali byť hrdí na svojich predkov, ktorí im ukázali cestu, i na to, že po tejto ceste kráčajú. Dnes sú túžby a želania predkov v mnohom naplnené. Slováci rozhodujú o svojej budúcnosti slobodne a vo vlastnej zvrchovanej krajine. Pri príležitosti 165. výročia prijatia Memoranda národa slovenského to na sociálnej sieti napísal prezident Peter Pellegrini.

„Bol to zásadný programový dokument, v ktorom si určili svoje politické a kultúrne ciele. Vedeli, že pre budúcnosť národa budú kľúčovými jeho jazyk, vzdelanie a kultúra,“ poukázala hlava štátu.

Memorandum národa slovenského patrí k základným dokumentom národno-emancipačného procesu formovania moderného slovenského národa. Od odsúhlasenia jeho konečného znenia uplynulo v nedeľu 165 rokov.

Poslanci Národnej rady SR prostredníctvom zákona z 20. októbra 1993 rozhodli, že 7. jún bude pamätným dňom SR s názvom Výročie Memoranda národa slovenského.

(tasr, max)

Minúta  |  

Na omšu pápeža Leva XIV. v Španielsku prišlo viac ako milión ľudí

Viac ako milión veriacich sa v nedeľu zhromaždilo v centre Madridu na omši pod holým nebom, ktorú celebroval pápež Lev XIV. počas svojej týždňovej návštevy Španielska. Podľa Vatikánu a miestnych organizátorov sa na podujatí zúčastnilo približne 1,2 milióna ľudí.

Davy zaplnili okolie námestia Cibeles a pri príchode pápeža v papamobile mávali vlajkami, skandovali „Nech žije pápež“ a niektorí hádzali na jeho cestu lupene kvetov.

Lev vo svojej homílii vyzval veriacich, aby svoju vieru prejavovali konkrétnou pomocou druhým. Zdôraznil, že Boh stojí na strane chudobných, utláčaných, osamelých a opustených ľudí.

Pápež zároveň vyjadril nádej, že Madrid zostane otvoreným a inkluzívnym mestom založeným na skutočných ľudských hodnotách. Počas návštevy sa opakovane venuje témam solidarity, migrácie a spoločenskej súdržnosti.

Program jeho cesty sa začal stretnutiami s migrantmi a ľuďmi bez domova, následne sa zúčastnil nočného stretnutia so stovkami tisíc mladých ľudí. Do 12. júna navštívi aj Barcelonu a Kanárske ostrovy, kde sa stretne s migrantmi prichádzajúcimi zo západnej Afriky.

Hlava katolíckej cirkvi vyhlásila, že si želá, aby jeho prvá návšteva krajiny Európskej únie mimo Talianska bola príkladom rešpektu ku každému človeku. Svetových lídrov zároveň vyzvala, aby prestali rozdeľovať spoločnosť a voličov.

(reuters, max)

Minúta  |  

V Južnej Kórei chýbali hlasovacie lístky, občania nemohli voliť

Juhokórejský prezident I Če-mjong vyzval na dôkladné vyšetrenie nedostatku hlasovacích lístkov, ktorý minulý týždeň poznačil miestne voľby v krajine. Do preverovania incidentu sa podľa jeho slov zapoja prokuratúra aj polícia.

Prezident uviedol, že vzniknutá situácia je „ťažko pochopiteľná“ a zároveň kritizoval reakciu Národnej volebnej komisie (NEC), ktorú označil za nedostatočnú. „Ako občan a ako prezident zodpovedný za vládu vyjadrujem hlbokú ľútosť,“ napísal na sociálnej sieti X.

Nedostatok hlasovacích lístkov spôsobil, že časť oprávnených voličov nemohla odovzdať svoj hlas. Incident vyvolal v krajine silnú kritiku a viedol k rezignácii predsedu NEC, ktorá voľby organizovala.

Nespokojnosť verejnosti vyústila aj do protestov. Tisíce ľudí sa zhromaždili pred sčítacím centrom v Soule a žiadali opakovanie miestnych volieb.

I Če-mjong zároveň požiadal parlament, aby sa prípadom zaoberal a navrhol opatrenia, ktoré zabránia podobným problémom v budúcnosti. Súčasťou diskusie majú byť aj reformy fungovania volebnej komisie.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.