Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Blízky východ zasiahol aerolínie, zisky sektora klesnú takmer o polovicu

Medzinárodná asociácia leteckej dopravy (IATA) v nedeľu oznámila, že očakáva čistý zisk sektora na úrovni 23 miliárd dolárov, čo je takmer o polovicu menej oproti predchádzajúcej prognóze 41 miliárd dolárov. Výsledok by zároveň zaostal aj za odhadovaným ziskom 45 miliárd dolárov za rok 2025.

Podľa generálneho riaditeľa IATA Willieho Walsha za zhoršením vyhliadok stoja najmä dva faktory – prudký rast cien leteckého paliva a prevádzkové problémy spôsobené konfliktom na Blízkom východe. Vojna medzi Iránom na jednej strane a Spojenými štátmi s Izraelom na strane druhej viedla k obmedzeniu alebo uzatvoreniu časti vzdušného priestoru v regióne Perzského zálivu. Letecké spoločnosti preto musia využívať dlhšie trasy, čo zvyšuje spotrebu paliva aj prevádzkové náklady.

IATA odhaduje, že výdavky aerolínií na palivo vzrastú tento rok na približne 350 miliárd dolárov z vlaňajších 252 miliárd dolárov. Palivo tak bude predstavovať takmer tretinu všetkých prevádzkových nákladov. Zisk na jedného cestujúceho by mal klesnúť na približne 4,50 dolára, čo je zhruba polovica minuloročnej úrovne.

Napriek rastúcim nákladom zostáva dopyt po cestovaní stabilný. Tržby odvetvia by mali medziročne vzrásť o 9,4 percenta na rekordných 1,16 bilióna dolárov. Walsh však upozornil, že vyššie ceny paliva môžu viesť k rušeniu nerentabilných liniek a k ďalšej konsolidácii trhu.

Situáciu navyše komplikuje aj nedostatok nových lietadiel.

(reuters, max)

Minúta  |  

Francúzsko naznačilo nové sankcie proti izraelským osadníkom

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot naznačil, že izraelskí osadníci na okupovanom Západnom brehu Jordánu by mohli v najbližších dňoch čeliť ďalším sankciám. Dôvodom je pokračujúce rozširovanie izraelských osád a rastúce násilie osadníkov voči palestínskemu obyvateľstvu.

Európska únia už koncom minulého mesiaca zaviedla sankcie voči viacerým osadníkom a organizáciám, ktoré ich podporujú. Barrot teraz zhodnotil, že existuje priestor na ďalšie opatrenia a viaceré krajiny podľa neho zvažujú koordinovaný postup.

Francúzsko podľa diplomatických zdrojov spolupracuje s ďalšími štátmi na príprave národných sankcií voči osobám spojeným s násilím na Západnom brehu Jordánu. Minister zdôraznil, že cieľom nie je len postihnúť jednotlivcov, ale aj spoločnosti a organizácie, ktoré vytvárajú podmienky na „vyháňanie Palestínčanov z ich pôdy, ničenie majetku či útoky na civilistov“.

Barrot vyhlásil, že je „mimoriadne znepokojený“ zhoršujúcou sa situáciou na Západnom brehu Jordánu. Predchádzajúce sankcie označil za spôsob, ako prinútiť izraelskú vládu prevziať zodpovednosť za násilie.

Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Kanada, Austrália a Nový Zéland už v máji spoločne vyzvali Izrael, aby zastavil rozširovanie osád a obmedzil násilie páchané osadníkmi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump: Sankcie voči Iránu nezrušíme, kým nebude mierová dohoda

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty neuvoľnia iránske aktíva ani nezrušia sankcie voči Teheránu pred uzavretím mierovej dohody. V rozhovore pre reláciu Meet the Press televízie NBC News uviedol, že o takýchto krokoch bude Washington uvažovať až po dosiahnutí dohody.

„To príde potom. Ak sa budú správať dobre a odvedú dobrú prácu, začneme rokovať,“ povedal Trump a zdôraznil, že sankčný režim zostáva zatiaľ v platnosti.

Vyjadril sa aj k prebiehajúcim rokovaniam s Iránom, pričom naznačil, že dohoda môže byť blízko. „Sme veľmi blízko k dohode, inak ich rozbijem na prach,“ zhodnotil. Americká administratíva sa už niekoľko týždňov snaží dosiahnuť mierové urovnanie konfliktu, ktorý vypukol po amerických a izraelských útokoch na Irán koncom februára.

Prezident zároveň poznamenal, že nepožaduje zahrnutie Libanonu do prípadnej krátkodobej dohody s Teheránom. Dodal tiež, že by bol pripravený hovoriť s najvyšším iránskym vodcom ajatolláhom Modžtabáom Chameneím.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA tlačia na agentúru OSN, aby Irán vysvetlil osud jadrových zariadení

Spojené štáty sa snažia získať podporu ďalších krajín v Rade guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) pre návrh rezolúcie, ktorá by Iránu nariadila poskytnúť informácie o stave jeho bombardovaných jadrových zariadení a zásob obohateného uránu.

Podľa návrhu dokumentu má Teherán bezodkladne poskytnúť agentúre presné údaje o jadrovom materiáli a chránených zariadeniach, ako aj umožniť inšpektorom prístup potrebný na overenie týchto informácií. Text označuje tieto kroky za „nevyhnutné a naliehavé“.

Návrh prichádza pred zasadnutím 35-člennej Rady guvernérov MAAE a môže skomplikovať rokovania medzi USA a Iránom. Teherán totiž dlhodobo odmieta rezolúcie, ktoré považuje za namierené proti sebe.

Situáciu komplikuje aj fakt, že jadrové zariadenia, o ktorých rezolúcia hovorí, boli terčom útokov Izraela a Spojených štátov v júni minulého roka. Od bombardovania sa inšpektori MAAE na viaceré lokality nedostali.

Návrh zatiaľ neobsahuje odporúčanie postúpiť prípad Iránu Bezpečnostnej rade OSN. Takýto krok sa pritom spomínal po tom, ako Rada guvernérov MAAE vlani v júni konštatovala, že Irán porušuje svoje záväzky v oblasti nešírenia jadrových zbraní.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ostrá výmena varovaní na mori. Taiwan vytlačil čínske plavidlá

Napätie medzi Čínou a Taiwanom sa cez víkend opäť vyostrilo po tom, čo taiwanská pobrežná stráž potvrdila, že vytlačili štyri čínske vládne lode z obmedzených vôd pri južnom pobreží ostrova. Incident sprevádzala výmena ostrých varovaní medzi plavidlami oboch strán.

Podľa Taiwanu vplávali do oblasti tri lode čínskej pobrežnej stráže a jedno ďalšie vládne plavidlo. Taipei následne vyslal sedem lodí pobrežnej stráže, ktoré čínske plavidlá upozornili na porušenie pravidiel. Taiwanské úrady tvrdia, že všetky štyri lode neskôr prinútili oblasť opustiť.

K incidentu došlo krátko po tom, ako Čína oznámila špeciálnu operáciu vo vodách pri Taiwane. Peking reagoval na rozhodnutie Japonska a Filipín začať rokovania o vymedzení námornej hranice, ktoré sa podľa Číny dotýka aj vôd v blízkosti Taiwanu.

Taiwanská pobrežná stráž zverejnila záznam komunikácie, v ktorej čínska strana označuje oblasť za vody pod čínskou jurisdikciou. Taiwanskí dôstojníci to odmietli s tým, že Peking nemá vo vodách východne od ostrova žiadne suverénne práva.

Taiwan v posledných týždňoch eviduje zvýšenú aktivitu čínskej pobrežnej stráže aj armády. Peking naďalej považuje ostrov za súčasť svojho územia a nevylučuje použitie sily na jeho získanie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Bartek pripustil vyšší deficit, ak pomôže rastu slovenskej ekonomiky

Koaliční aj opoziční politici sa v diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 sporili o účinnosť vládnych opatrení na podporu ekonomiky, stav verejných financií aj budúce smerovanie hospodárskej politiky Slovenska.

Poslanec Hlasu Michal Bartek pripustil, že podpora ekonomického rastu by si mohla vyžiadať aj vyšší deficit verejných financií. Podľa neho by to bolo prijateľné v prípade, ak by peniaze smerovali na prorastové opatrenia a podporu podnikateľského prostredia. Zároveň zdôraznil, že Hlas nebude súhlasiť s krokmi, ktoré by znižovali sociálny štandard obyvateľov, a označil sa za garanta zachovania 13. dôchodkov.

Poslanec Smeru Ján Mažgút vyjadril presvedčenie, že slovenská ekonomika by mohla v budúcom roku rásť tempom vyšším ako jedno percento. Opozíciu zároveň kritizoval za návrhy, ktoré by mohli ohroziť sociálne istoty.

Opozičná poslankyňa Zuzana Mesterová z PS označila vládne opatrenia za nedostatočné a tvrdila, že kabinet už ani nehovorí o prorastových, ale iba stabilizačných krokoch. Poukázala aj na návrhy PS na podporu ekonomiky a kritizovala výber daní.

Marián Viskupič zo SaS vyhlásil, že Slovensko potrebuje zásadné daňové reformy vrátane zrušenia transakčnej dane, rovnej dane z príjmov či nulového zdanenia reinvestovaného zisku. Podľa neho súčasná vláda neprináša investície ani ekonomický rast.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.