Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gréckym ostrovom neďaleko Atén otriasli zemetrasenia

Grécky ostrov Evia severovýchodne od Atén zasiahli v nedeľu po sebe idúce zemetrasenia s magnitúdou od 4,3 do 5,2, no neboli hlásené žiadne zranenia, uviedlo ministerstvo civilnej ochrany.

Ministerstvo uviedlo, že v dôsledku otrasu došlo k menším zosuvom pôdy pozdĺž cestnej siete a v severnej časti Evie došlo k miernym škodám na niekoľkých domoch. Zemetrasenie bolo cítiť v gréckom hlavnom meste, ktoré je vzdialené približne 130 km.

Vedci uviedli, že seizmická aktivita je na severe ostrova – kde sa nachádzajú roztrúsené dediny ležiace na viacerých zlomoch – bežná a nie je dôvod na vážne obavy. Úrady však situáciu pozorne sledujú.

Grécko je jednou z krajín s najvyšším výskytom zemetrasení v Európe, ale väčšina zemetrasení si nevyžiadala žiadne obete.

(reuters, su)

Minúta  |  

Bratislava vybaví najviac chartrov do Antalye, Hurgady a Monastiru

Letisko M. R. Štefánika v Bratislave plánuje počas aktuálnej letnej sezóny vybaviť najviac charterových letov s turistami pre cestovné kancelárie do tureckej Antalye, egyptskej Hurgady, tuniského Monastiru, cyperskej Larnaky a Marsa Alam v Egypte.

„V období od júna do septembra je naplánovaných viac ako 3 100 charterových letov a viac ako 10.200 pravidelných odletov a príletov,“ uviedla hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Demovičová.

Novinkami sú chartre na Ibizu, do španielskeho Castellónu, egyptského Šarm aš-Šajchu či na zájazdy v Maroku s odletmi do Marakéšu.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Blízky východ zasiahol aerolínie, zisky sektora klesnú takmer o polovicu

Medzinárodná asociácia leteckej dopravy (IATA) v nedeľu oznámila, že očakáva čistý zisk sektora na úrovni 23 miliárd dolárov, čo je takmer o polovicu menej oproti predchádzajúcej prognóze 41 miliárd dolárov. Výsledok by zároveň zaostal aj za odhadovaným ziskom 45 miliárd dolárov za rok 2025.

Podľa generálneho riaditeľa IATA Willieho Walsha za zhoršením vyhliadok stoja najmä dva faktory – prudký rast cien leteckého paliva a prevádzkové problémy spôsobené konfliktom na Blízkom východe. Vojna medzi Iránom na jednej strane a Spojenými štátmi s Izraelom na strane druhej viedla k obmedzeniu alebo uzatvoreniu časti vzdušného priestoru v regióne Perzského zálivu. Letecké spoločnosti preto musia využívať dlhšie trasy, čo zvyšuje spotrebu paliva aj prevádzkové náklady.

IATA odhaduje, že výdavky aerolínií na palivo vzrastú tento rok na približne 350 miliárd dolárov z vlaňajších 252 miliárd dolárov. Palivo tak bude predstavovať takmer tretinu všetkých prevádzkových nákladov. Zisk na jedného cestujúceho by mal klesnúť na približne 4,50 dolára, čo je zhruba polovica minuloročnej úrovne.

Napriek rastúcim nákladom zostáva dopyt po cestovaní stabilný. Tržby odvetvia by mali medziročne vzrásť o 9,4 percenta na rekordných 1,16 bilióna dolárov. Walsh však upozornil, že vyššie ceny paliva môžu viesť k rušeniu nerentabilných liniek a k ďalšej konsolidácii trhu.

Situáciu navyše komplikuje aj nedostatok nových lietadiel.

(reuters, max)

Minúta  |  

Francúzsko naznačilo nové sankcie proti izraelským osadníkom

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot naznačil, že izraelskí osadníci na okupovanom Západnom brehu Jordánu by mohli v najbližších dňoch čeliť ďalším sankciám. Dôvodom je pokračujúce rozširovanie izraelských osád a rastúce násilie osadníkov voči palestínskemu obyvateľstvu.

Európska únia už koncom minulého mesiaca zaviedla sankcie voči viacerým osadníkom a organizáciám, ktoré ich podporujú. Barrot teraz zhodnotil, že existuje priestor na ďalšie opatrenia a viaceré krajiny podľa neho zvažujú koordinovaný postup.

Francúzsko podľa diplomatických zdrojov spolupracuje s ďalšími štátmi na príprave národných sankcií voči osobám spojeným s násilím na Západnom brehu Jordánu. Minister zdôraznil, že cieľom nie je len postihnúť jednotlivcov, ale aj spoločnosti a organizácie, ktoré vytvárajú podmienky na „vyháňanie Palestínčanov z ich pôdy, ničenie majetku či útoky na civilistov“.

Barrot vyhlásil, že je „mimoriadne znepokojený“ zhoršujúcou sa situáciou na Západnom brehu Jordánu. Predchádzajúce sankcie označil za spôsob, ako prinútiť izraelskú vládu prevziať zodpovednosť za násilie.

Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Kanada, Austrália a Nový Zéland už v máji spoločne vyzvali Izrael, aby zastavil rozširovanie osád a obmedzil násilie páchané osadníkmi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump: Sankcie voči Iránu nezrušíme, kým nebude mierová dohoda

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Spojené štáty neuvoľnia iránske aktíva ani nezrušia sankcie voči Teheránu pred uzavretím mierovej dohody. V rozhovore pre reláciu Meet the Press televízie NBC News uviedol, že o takýchto krokoch bude Washington uvažovať až po dosiahnutí dohody.

„To príde potom. Ak sa budú správať dobre a odvedú dobrú prácu, začneme rokovať,“ povedal Trump a zdôraznil, že sankčný režim zostáva zatiaľ v platnosti.

Vyjadril sa aj k prebiehajúcim rokovaniam s Iránom, pričom naznačil, že dohoda môže byť blízko. „Sme veľmi blízko k dohode, inak ich rozbijem na prach,“ zhodnotil. Americká administratíva sa už niekoľko týždňov snaží dosiahnuť mierové urovnanie konfliktu, ktorý vypukol po amerických a izraelských útokoch na Irán koncom februára.

Prezident zároveň poznamenal, že nepožaduje zahrnutie Libanonu do prípadnej krátkodobej dohody s Teheránom. Dodal tiež, že by bol pripravený hovoriť s najvyšším iránskym vodcom ajatolláhom Modžtabáom Chameneím.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA tlačia na agentúru OSN, aby Irán vysvetlil osud jadrových zariadení

Spojené štáty sa snažia získať podporu ďalších krajín v Rade guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) pre návrh rezolúcie, ktorá by Iránu nariadila poskytnúť informácie o stave jeho bombardovaných jadrových zariadení a zásob obohateného uránu.

Podľa návrhu dokumentu má Teherán bezodkladne poskytnúť agentúre presné údaje o jadrovom materiáli a chránených zariadeniach, ako aj umožniť inšpektorom prístup potrebný na overenie týchto informácií. Text označuje tieto kroky za „nevyhnutné a naliehavé“.

Návrh prichádza pred zasadnutím 35-člennej Rady guvernérov MAAE a môže skomplikovať rokovania medzi USA a Iránom. Teherán totiž dlhodobo odmieta rezolúcie, ktoré považuje za namierené proti sebe.

Situáciu komplikuje aj fakt, že jadrové zariadenia, o ktorých rezolúcia hovorí, boli terčom útokov Izraela a Spojených štátov v júni minulého roka. Od bombardovania sa inšpektori MAAE na viaceré lokality nedostali.

Návrh zatiaľ neobsahuje odporúčanie postúpiť prípad Iránu Bezpečnostnej rade OSN. Takýto krok sa pritom spomínal po tom, ako Rada guvernérov MAAE vlani v júni konštatovala, že Irán porušuje svoje záväzky v oblasti nešírenia jadrových zbraní.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.