Preskočiť na obsah
  |  

Exprezidentka Čaputová a Rizman už netvoria pár

Bývalá prezidentka Zuzana Čaputová a jej dlhoročný partner Juraj Rizman potvrdili, že sa ako pár rozišli. Informoval o tom denník Plus 1 deň.

„Áno je to tak, aj napriek úprimnej snahe o riešenie a po dlhých rozhovoroch sme sa, so vzájomnou úctou, rozhodli ukončiť náš partnerský vzťah. Medzi nami sa nestalo nič zlé – nečakajte žiadne škandály, ani drámy. Sme nesmierne vďační za všetky spoločné roky, za všetko, čo sme jeden druhého naučili, a za lásku, ktorú sme zdieľali,“ uviedli v spoločnom vyhlásení.

(red.)

  |  

Pri Malte sa prevrátila loď, zahynulo desať migrantov

Talianski záchranári vytiahli desať tiel po tom, čo sa loď s migrantmi prevrátila pri pobreží Malty, uviedla v nedeľu pobrežná stráž.

Talianska pobrežná stráž informovala, že loď s migrantmi, ktorá odplávala z Líbye a na palube mala približne 60 ľudí, sa prevrátila približne 45 námorných míľ juhovýchodne od Malty.

„Podľa najnovších informácií rybársky čln v oblasti zachránil približne 48 ľudí z približne 60, ktorí sa údajne vydali na cestu,“ dodala pobrežná stráž.

Pátracie operácie v oblasti pokračujú a koordinujú ich maltské úrady.

(reuters, su)

  |  

Cyperský guvernér volá po spoločných dlhopisoch v EÚ

Nastal čas, aby sa Európa vzdala svojho dlhodobého politického odporu voči emisii spoločného dlhu, myslí si guvernér cyperskej centrálnej banky Christodoulos Patsalides. Európske dlhopisy by podľa neho posilnili suverenitu a stabilitu EÚ.

Európa už dlho diskutuje o tom, že by si spoločne požičiavala, čo by vytvorilo referenčný nástroj schopný konkurovať štátnym dlhopisom USA. Niektoré krajiny, najmä Nemecko a Holandsko, sú však proti, pretože sa obávajú,

Patsalides, ktorý je zároveň členom Rady guvernérov ECB, tvrdí, že takýto nástroj by mohol znížiť náklady a poskytnúť dostatok prostriedkov potrebných na financovanie spoločných iniciatív, ako sú zelená a digitálna transformácia, programy umelej inteligencie, obrana, pripravenosť v oblasti zdravotníctva či energetická bezpečnosť.

(tasr, reuters)

  |  

Zelenskyj je v Británii, stretne sa s európskymi lídrami

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval do Veľkej Británie. Čaká stretnutie v rámci formátu E3 plus Ukrajina: s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a britským premiérom Keirom Starmerom.

„Naše tímy už vykonali podstatnú prácu na príprave všetkých stretnutí. Teraz je dôležité všetko prediskutovať a dohodnúť sa na kľúčových veciach na úrovni lídrov. Hlavným zameraním je naša obrana vo vojne, väčšia spolupráca v oblasti protivzdušnej obrany v záujme bezpečnosti celej Európy a náš spoločný pohľad na diplomatické vyhliadky,“ napísal Zelenskyj na sieti X.

V pondelok má naplánované aj stretnutie s kráľom Charlesom III.

(X, su)

  |  

Raši: Opozícia sa vyhovára, schôdze sú v pracovnom čase

Poslankyňa Národnej rady SR Zuzana Mesterová (PS) sa podľa predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas) vyhovára. V súvislosti s jej nedeľným vyjadrením v diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 to Raši uviedol na sociálnej sieti. Mesterová v televízii odpovedala na otázku, prečo opozícia na ňou zvolané odvolávania ministrov nebýva v plnom počte.

„Odvolávania, ktoré navrhuje opozícia, sú vždy v pracovnej dobe, vždy o tom vedia minimálne 24 alebo 48 hodín dopredu a vždy majú čas sa pripraviť. Tieto odvolávania prebiehajú vždy v časoch, keď bežní občania už dávno pracujú. Chabá výhovorka a zlá výhovorka,“ vyhlásil Raši.

Mesterová v STVR v nedeľu na otázku o neúčasti všetkých opozičných poslancov v parlamente vyhlásila, že opozícia sa o zvolaní mimoriadnych schôdzí dozvedá z večera do rána a na poslednú chvíľu. Argumentovala napríklad tým, že odvolávanie Tibora Gašpara (Smer) z postu podpredsedu parlamentu má byť v utorok (9. 6.), viacerí poslanci sú pritom podľa nej na pracovných cestách, kam ich poslala práve Národná rada.

(tasr)

  |  

Gréckym ostrovom neďaleko Atén otriasli zemetrasenia

Grécky ostrov Evia severovýchodne od Atén zasiahli v nedeľu po sebe idúce zemetrasenia s magnitúdou od 4,3 do 5,2, no neboli hlásené žiadne zranenia, uviedlo ministerstvo civilnej ochrany.

Ministerstvo uviedlo, že v dôsledku otrasu došlo k menším zosuvom pôdy pozdĺž cestnej siete a v severnej časti Evie došlo k miernym škodám na niekoľkých domoch. Zemetrasenie bolo cítiť v gréckom hlavnom meste, ktoré je vzdialené približne 130 km.

Vedci uviedli, že seizmická aktivita je na severe ostrova – kde sa nachádzajú roztrúsené dediny ležiace na viacerých zlomoch – bežná a nie je dôvod na vážne obavy. Úrady však situáciu pozorne sledujú.

Grécko je jednou z krajín s najvyšším výskytom zemetrasení v Európe, ale väčšina zemetrasení si nevyžiadala žiadne obete.

(reuters, su)