Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Abramovič sprostredkoval kontakt s Moskvou, Kyjev sa nevzdá Donbasu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že sa v Kyjeve stretol s ruským miliardárom Romanom Abramovičom, ktorý mu ponúkol sprostredkovanie odkazu pre prezidenta Vladimira Putina o možnostiach mierového riešenia vojny.

V rozhovore pre televíziu Sky News uviedol, že Abramovič prišiel do Kyjeva s cieľom zistiť, za akých podmienok by bol Kyjev ochotný rokovať.

Ukrajinský prezident mu podľa vlastných slov odkázal, že Ukrajina neodíde z Doneckej ani Luhanskej oblasti a Rusku „nedá víťazstvo“ tým, že sa vzdá svojho územia.

Ide o prvé verejné potvrdenie Zelenského, že Abramovič sa v určitom rozsahu zapojil do komunikácie medzi Moskvou a Kyjevom. Ruský magnát zohral významnú úlohu už v prvých mierových rokovaniach v Istanbule po začiatku invázie v roku 2022 a podieľal sa aj na dohode o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more.

Zelenskyj zároveň naznačil, že je pripravený pristúpiť na zastavenie bojov na súčasných frontových líniách, ak by to otvorilo priestor pre ďalšie diplomatické rokovania. Zdôraznil však, že by nešlo o uznanie straty územia, ale o snahu dosiahnuť trvalý mier a zabrániť návratu vojny v budúcnosti.

(reuters, max)

Minúta  |  

Africké krajiny stavajú gigantický plynovod do Európy

Nigéria, Niger a Alžírsko posúvajú vpred ambiciózny projekt Transsaharského plynovodu, ktorý má prepojiť najväčšie africké zásoby zemného plynu s európskym trhom.

Plynovod s plánovanou dĺžkou 4 128 kilometrov by mal po dokončení prepravovať až 30 miliárd kubických metrov plynu ročne, píše Business Insider Africa.

Projekt počíta s tým, že zemný plyn z Nigérie bude prúdiť cez územie Nigeru do Alžírska, kde sa napojí na existujúcu sieť plynovodov smerujúcich do Európy. Alžírsko už začalo s výstavbou svojej časti trasy, zatiaľ čo Niger plánuje spustiť stavebné práce v roku 2027.

Ide o jeden z najväčších energetických projektov na africkom kontinente a zároveň o snahu posilniť postavenie Afriky na globálnom trhu s energiami.

Projekt navyše súperí s alternatívnym plynovodom Nigéria – Maroko, ktorý by umožnil transport plynu zo západnej Afriky do Španielska a zvyšku Európy.

(max)

Minúta  |  

Prada vyvinula odev pre astronautov NASA

Taliansky módny dom Prada predstavil novú súčasť výstroja pre astronautov NASA smerujúcich na Mesiac. V spolupráci s americkou spoločnosťou Axiom Space vyvinul priliehavý odev s integrovaným systémom kvapalinového chladenia a ventilácie, ktorý budú astronauti nosiť pod skafandrom počas budúcich lunárnych misií.

Nový odev obsahuje sieť ventilačných trubíc, ktoré pomáhajú regulovať telesnú teplotu v extrémnych podmienkach vesmíru. Značka nadväzuje na projekt z roku 2024, keď spolu s Axiom Space predstavila skafander určený pre misiu Artemis 4, plánovanú NASA na rok 2028.

Podľa vedenia spoločnosti Prada môžu byť skúsenosti z módneho priemyslu cenné aj pri vývoji technológií pre vesmírny výskum. Odborníci zároveň upozorňujú, že značka sa týmto krokom snaží posilniť svoju pozíciu inovátora a osloviť novú generáciu zákazníkov vrátane budúcich klientov rozvíjajúceho sa sektora vesmírnej turistiky.

Prada je zatiaľ prvou veľkou luxusnou značkou, ktorá sa tak výrazne zapojila do vývoja vybavenia pre vesmírne misie. Analytici však nevylučujú, že rastúci záujem o komerčné lety do vesmíru môže prilákať aj ďalších hráčov z odvetvia luxusného tovaru.

(reuters, max)

Minúta  |  

Izrael napriek Trumpovmu varovaniu zaútočil na Irán

Izrael v pondelok potvrdil ďalšie útoky na vojenské ciele v západnom a strednom Iráne, a to napriek tomu, že americký prezident Donald Trump vyzval premiéra Benjamina Netanjahua, aby sa zdržal ďalšej eskalácie.

Nové útoky prišli len niekoľko hodín po tom, ako Irán odpálil rakety na izraelské územie a po prvom útoku z Jemenu od aprílového prímeria.

Izraelská armáda informovala, že zasiahla vojenské objekty v Iráne, lebo Teherán vypálil na Izrael viacero balistických rakiet, ktoré však zachytili systémy protivzdušnej obrany. Iránske Revolučné gardy tvrdia, že ich cieľom bola letecká základňa Ramat David na severe Izraela.

Trump v rozhovore pre Financial Times uviedol, že izraelské a iránske útoky neohrozia rokovania Washingtonu s Teheránom o ukončení konfliktu. Zdôraznil, že rozhodujúcu úlohu pri rokovaniach zohrávajú Spojené štáty.

Podľa amerických médií počas telefonátu s Netanjahuom apeloval na zdržanlivosť s argumentom, že dohoda s Iránom je na dosah. Teherán však opakuje, že akákoľvek dohoda bude závisieť aj od zastavenia izraelských operácií v Libanone.

Napätie sa prejavilo aj na energetických trhoch. Cena ropy Brent po správach o ďalšej eskalácii vzrástla o viac ako tri percentá a opäť prekročila hranicu 96 dolárov za barel.

(reuters, max)

Minúta  |  

Merz, Macron a Starmer podporili Zelenského výzvu na rokovania s Putinom

Lídri Británie, Francúzska a Nemecka podporili návrh ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na priame rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o ukončení vojny. Po stretnutí v Londýne spoločne vyhlásili, že diplomatické riešenie konfliktu musí zahŕňať aktívnu účasť Európy aj Spojených štátov.

Britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz označili Zelenského iniciatívu za krok smerom k spravodlivému a trvalému mieru. Ukrajinský prezident nedávno navrhol osobné stretnutie s Putinom, no Kremeľ tento návrh odmietol s tým, že na podobné rokovanie zatiaľ nevidí dôvod.

Štvorica lídrov sa zhodla, že základnou podmienkou akýchkoľvek rozhovorov musí byť okamžité a úplné prímerie. Za východiskový bod rokovaní označili súčasnú líniu frontu.

Podľa ich spoločného stanoviska by Ukrajina mala získať právne záväzné bezpečnostné garancie vrátane možného nasadenia mnohonárodných síl. Ruské aktíva zmrazené na Západe by zároveň mali ostať zablokované, kým Moskva nenahradí škody spôsobené vojnou.

Zelenskyj po rokovaniach uviedol, že Európa musí mať pri budúcich mierových rokovaniach silný hlas. Upozornil, že Ukrajina stále potrebuje ďalšie systémy protivzdušnej obrany na ochranu pred pokračujúcimi ruskými útokmi.

(reuters, max)

Minúta  |  

Arméni vo voľbách podporili kurz smerujúci na Západ

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vyhlásil víťazstvo v parlamentných voľbách po tom, čo predbežné výsledky z viac ako pätiny volebných miestností ukázali, že jeho strana Občianska zmluva získala približne 54,5 percenta hlasov.

Pašinjan výsledok označil za „historické víťazstvo“ a naznačil, že voliči podporili jeho politický kurz smerujúci k užšej spolupráci so Západom a k uzavretiu mierovej dohody s Azerbajdžanom.

Voľby boli prvým celoštátnym hlasovaním od vojenskej porážky Arménska v konflikte s Azerbajdžanom v roku 2023. Druhé miesto podľa predbežných výsledkov obsadila proruská aliancia Silné Arménsko so ziskom 21,9 percenta hlasov. Nasledovali Arménska aliancia so ziskom 8,7 percenta a strana Prosperujúce Arménsko s približne piatimi percentami.

Účasť dosiahla takmer 59 percent, čo predstavuje vysoký záujem voličov v krajine s približne tromi miliónmi obyvateľov. Oficiálne predbežné výsledky má volebná komisia zverejniť v pondelok.

Pašinjanova strana od nástupu k moci v roku 2018 presadzuje zbližovanie s Európou a Spojenými štátmi. Silný volebný výsledok by mu mohol poskytnúť mandát na dokončenie mierových rokovaní s Azerbajdžanom a zároveň na pokračovanie snahy o normalizáciu vzťahov s Tureckom, ktoré je hlavným spojencom Baku.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.