Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarský protikorupčný úrad žiada preveriť miliardy z éry Orbána

Predstavitelia vlády bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána by mali čeliť vyšetrovaniu v súvislosti s miliardami eur z fondov EÚ, ktoré podľa maďarského Úradu pre integritu mohli byť zneužité. Jeho šéf Ferenc Pál Biró tvrdí, že existujú prípady, pri ktorých by sa krajina mala pokúsiť získať tieto peniaze späť.

Podľa úradu získavali tri spoločnosti väčšinu štátnych zákaziek, pričom ceny mali byť umelo nadhodnotené. Za posledné štyri roky štát podľa Biróa minul prostredníctvom týchto firiem približne 10 miliárd eur. Úrad odhaduje, že zákazky mohli byť nadhodnotené až o 3,5 miliardy eur. Mená spoločností nezverejnil.

Úrad vznikol v roku 2022 na základe reforiem požadovaných Bruselom a dohliada na využívanie eurofondov. Biró neobvinil priamo Orbána ani jeho spolupracovníkov, no vyhlásil, že vysokopostavení politici môžu niesť trestnoprávnu zodpovednosť.

Nový premiér Péter Magyar sa zároveň snaží presvedčiť Európsku komisiu, aby Maďarsku uvoľnila viac ako 10 miliárd eur zadržaných pre obavy o stav právneho štátu. Jeho vláda chce vstúpiť aj do Európskej prokuratúry, čo Orbán dlhodobo odmietal.

(politico, bak)

Minúta  |  

OSN kritizuje zatýkanie žien v Afganistane pre pravidlá obliekania

Misia OSN v Afganistane (UNAMA) vyjadrila znepokojenie nad zatýkaním a zadržiavaním žien v provincii Herát pre údajné nedodržiavanie pravidiel obliekania. Vyzvala Taliban, aby so všetkými ľuďmi zaobchádzal rovnako a rešpektoval ich práva.

UNAMA neuviedla počet dotknutých žien, miestne médiá však informovali najmenej o 21 zadržaných ženách a dievčatách. Organizácia upozornila, že tieto prípady vyvolávajú vážne obavy o dodržiavanie ľudských práv. Pripomenula tiež, že všetci ľudia majú právo na slobodu pohybu a rovnosť pred zákonom.

Podľa miestnych médií nasledovali zadržania po nariadení Talibanu, ktoré ženám zakazuje objavovať sa na verejnosti bez „riadneho hidžábu“. Sankcie mali hroziť aj ženám, ktoré si nezakrývajú tvár alebo nosia mejkap. Agentúra Reuters však nedokázala toto nariadenie nezávisle overiť.

Od návratu k moci v roku 2021 Taliban zaviedol rozsiahle obmedzenia pre ženy a dievčatá v oblasti vzdelávania, zamestnania či športu. UNICEF v apríli varoval, že krajina môže do roku 2030 prísť o viac ako 25-tisíc učiteliek a zdravotníčok. Taliban tvrdí, že práva žien rešpektuje v súlade so svojím výkladom islamského práva.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Abramovič sprostredkoval kontakt s Moskvou, Kyjev sa nevzdá Donbasu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že sa v Kyjeve stretol s ruským miliardárom Romanom Abramovičom, ktorý mu ponúkol sprostredkovanie odkazu pre prezidenta Vladimira Putina o možnostiach mierového riešenia vojny.

V rozhovore pre televíziu Sky News uviedol, že Abramovič prišiel do Kyjeva s cieľom zistiť, za akých podmienok by bol Kyjev ochotný rokovať.

Ukrajinský prezident mu podľa vlastných slov odkázal, že Ukrajina neodíde z Doneckej ani Luhanskej oblasti a Rusku „nedá víťazstvo“ tým, že sa vzdá svojho územia.

Ide o prvé verejné potvrdenie Zelenského, že Abramovič sa v určitom rozsahu zapojil do komunikácie medzi Moskvou a Kyjevom. Ruský magnát zohral významnú úlohu už v prvých mierových rokovaniach v Istanbule po začiatku invázie v roku 2022 a podieľal sa aj na dohode o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more.

Zelenskyj zároveň naznačil, že je pripravený pristúpiť na zastavenie bojov na súčasných frontových líniách, ak by to otvorilo priestor pre ďalšie diplomatické rokovania. Zdôraznil však, že by nešlo o uznanie straty územia, ale o snahu dosiahnuť trvalý mier a zabrániť návratu vojny v budúcnosti.

(reuters, max)

Minúta  |  

Africké krajiny stavajú gigantický plynovod do Európy

Nigéria, Niger a Alžírsko posúvajú vpred ambiciózny projekt Transsaharského plynovodu, ktorý má prepojiť najväčšie africké zásoby zemného plynu s európskym trhom.

Plynovod s plánovanou dĺžkou 4 128 kilometrov by mal po dokončení prepravovať až 30 miliárd kubických metrov plynu ročne, píše Business Insider Africa.

Projekt počíta s tým, že zemný plyn z Nigérie bude prúdiť cez územie Nigeru do Alžírska, kde sa napojí na existujúcu sieť plynovodov smerujúcich do Európy. Alžírsko už začalo s výstavbou svojej časti trasy, zatiaľ čo Niger plánuje spustiť stavebné práce v roku 2027.

Ide o jeden z najväčších energetických projektov na africkom kontinente a zároveň o snahu posilniť postavenie Afriky na globálnom trhu s energiami.

Projekt navyše súperí s alternatívnym plynovodom Nigéria – Maroko, ktorý by umožnil transport plynu zo západnej Afriky do Španielska a zvyšku Európy.

(max)

Minúta  |  

Prada vyvinula odev pre astronautov NASA

Taliansky módny dom Prada predstavil novú súčasť výstroja pre astronautov NASA smerujúcich na Mesiac. V spolupráci s americkou spoločnosťou Axiom Space vyvinul priliehavý odev s integrovaným systémom kvapalinového chladenia a ventilácie, ktorý budú astronauti nosiť pod skafandrom počas budúcich lunárnych misií.

Nový odev obsahuje sieť ventilačných trubíc, ktoré pomáhajú regulovať telesnú teplotu v extrémnych podmienkach vesmíru. Značka nadväzuje na projekt z roku 2024, keď spolu s Axiom Space predstavila skafander určený pre misiu Artemis 4, plánovanú NASA na rok 2028.

Podľa vedenia spoločnosti Prada môžu byť skúsenosti z módneho priemyslu cenné aj pri vývoji technológií pre vesmírny výskum. Odborníci zároveň upozorňujú, že značka sa týmto krokom snaží posilniť svoju pozíciu inovátora a osloviť novú generáciu zákazníkov vrátane budúcich klientov rozvíjajúceho sa sektora vesmírnej turistiky.

Prada je zatiaľ prvou veľkou luxusnou značkou, ktorá sa tak výrazne zapojila do vývoja vybavenia pre vesmírne misie. Analytici však nevylučujú, že rastúci záujem o komerčné lety do vesmíru môže prilákať aj ďalších hráčov z odvetvia luxusného tovaru.

(reuters, max)

Minúta  |  

Izrael napriek Trumpovmu varovaniu zaútočil na Irán

Izrael v pondelok potvrdil ďalšie útoky na vojenské ciele v západnom a strednom Iráne, a to napriek tomu, že americký prezident Donald Trump vyzval premiéra Benjamina Netanjahua, aby sa zdržal ďalšej eskalácie.

Nové útoky prišli len niekoľko hodín po tom, ako Irán odpálil rakety na izraelské územie a po prvom útoku z Jemenu od aprílového prímeria.

Izraelská armáda informovala, že zasiahla vojenské objekty v Iráne, lebo Teherán vypálil na Izrael viacero balistických rakiet, ktoré však zachytili systémy protivzdušnej obrany. Iránske Revolučné gardy tvrdia, že ich cieľom bola letecká základňa Ramat David na severe Izraela.

Trump v rozhovore pre Financial Times uviedol, že izraelské a iránske útoky neohrozia rokovania Washingtonu s Teheránom o ukončení konfliktu. Zdôraznil, že rozhodujúcu úlohu pri rokovaniach zohrávajú Spojené štáty.

Podľa amerických médií počas telefonátu s Netanjahuom apeloval na zdržanlivosť s argumentom, že dohoda s Iránom je na dosah. Teherán však opakuje, že akákoľvek dohoda bude závisieť aj od zastavenia izraelských operácií v Libanone.

Napätie sa prejavilo aj na energetických trhoch. Cena ropy Brent po správach o ďalšej eskalácii vzrástla o viac ako tri percentá a opäť prekročila hranicu 96 dolárov za barel.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.