Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po operácii v Žiline narástol pacient o päť centimetrov

Na oddelení pediatrickej ortopédie a spondylochirurgie Fakultnej nemocnice Žilina sa podaril výnimočný zákrok. Osemnásťročný mladík Martin trpel Scheuermannovou chorobou, ochorením medzistavcových platničiek, ktoré spôsobuje nadmerné zakrivenie chrbtice a často vedie k bolestiam či obmedzeniu pohybu.

Pred operáciou pacient meral 204 centimetrov, po korekcii deformity chrbtice sa jeho výška zvýšila na 209 centimetrov. Výrazný nárast je výsledkom narovnania chrbtice a obnovy jej správneho postavenia.

Zákrok vykonal operačný tím pod vedením primára Juraja Popluhára. Na starostlivosti o pacienta sa podieľal multidisciplinárny tím lekárov, sestier, fyzioterapeutov, praktických sestier – asistentov aj ďalších zdravotníckych pracovníkov.

(est)

Minúta  |  

V Moldavsku našli trosky dronu po ruskom útoku na Ukrajinu

Moldavské ministerstvo obrany oznámilo, že v noci na pondelok vnikol do vzdušného priestoru krajiny bezpilotný prostriedok. Jeho trosky so stopami výbuchu následne objavili na poľnohospodárskom pozemku pri obci Lopatna na východe Moldavska neďaleko hraníc s Ukrajinou.

Monitorovacie systémy zaznamenali prelet dronu krátko po polnoci. Ministerstvo potvrdilo nález jeho fragmentov a uviedlo, že stopy na mieste naznačujú predchádzajúci výbuch.

Úrady skúmajú pôvod dronu aj okolnosti incidentu. Rezort obrany zároveň upozornil, že k udalosti došlo počas nočného ruského útoku na susednú Ukrajinu.

Moldavské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že incident opäť poukazuje na riziká a dôsledky ruskej vojny proti Ukrajine pre regionálnu bezpečnosť a susedné štáty.

Moldavsko v uplynulých rokoch zaznamenalo viacero prípadov, keď cez jeho územie preleteli ruské drony alebo sa v pohraničných oblastiach našli ich trosky.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Maďarský protikorupčný úrad žiada preveriť miliardy z éry Orbána

Predstavitelia vlády bývalého maďarského premiéra Viktora Orbána by mali čeliť vyšetrovaniu v súvislosti s miliardami eur z fondov EÚ, ktoré podľa maďarského Úradu pre integritu mohli byť zneužité. Jeho šéf Ferenc Pál Biró tvrdí, že existujú prípady, pri ktorých by sa krajina mala pokúsiť získať tieto peniaze späť.

Podľa úradu získavali tri spoločnosti väčšinu štátnych zákaziek, pričom ceny mali byť umelo nadhodnotené. Za posledné štyri roky štát podľa Biróa minul prostredníctvom týchto firiem približne 10 miliárd eur. Úrad odhaduje, že zákazky mohli byť nadhodnotené až o 3,5 miliardy eur. Mená spoločností nezverejnil.

Úrad vznikol v roku 2022 na základe reforiem požadovaných Bruselom a dohliada na využívanie eurofondov. Biró neobvinil priamo Orbána ani jeho spolupracovníkov, no vyhlásil, že vysokopostavení politici môžu niesť trestnoprávnu zodpovednosť.

Nový premiér Péter Magyar sa zároveň snaží presvedčiť Európsku komisiu, aby Maďarsku uvoľnila viac ako 10 miliárd eur zadržaných pre obavy o stav právneho štátu. Jeho vláda chce vstúpiť aj do Európskej prokuratúry, čo Orbán dlhodobo odmietal.

(politico, bak)

Minúta  |  

OSN kritizuje zatýkanie žien v Afganistane pre pravidlá obliekania

Misia OSN v Afganistane (UNAMA) vyjadrila znepokojenie nad zatýkaním a zadržiavaním žien v provincii Herát pre údajné nedodržiavanie pravidiel obliekania. Vyzvala Taliban, aby so všetkými ľuďmi zaobchádzal rovnako a rešpektoval ich práva.

UNAMA neuviedla počet dotknutých žien, miestne médiá však informovali najmenej o 21 zadržaných ženách a dievčatách. Organizácia upozornila, že tieto prípady vyvolávajú vážne obavy o dodržiavanie ľudských práv. Pripomenula tiež, že všetci ľudia majú právo na slobodu pohybu a rovnosť pred zákonom.

Podľa miestnych médií nasledovali zadržania po nariadení Talibanu, ktoré ženám zakazuje objavovať sa na verejnosti bez „riadneho hidžábu“. Sankcie mali hroziť aj ženám, ktoré si nezakrývajú tvár alebo nosia mejkap. Agentúra Reuters však nedokázala toto nariadenie nezávisle overiť.

Od návratu k moci v roku 2021 Taliban zaviedol rozsiahle obmedzenia pre ženy a dievčatá v oblasti vzdelávania, zamestnania či športu. UNICEF v apríli varoval, že krajina môže do roku 2030 prísť o viac ako 25-tisíc učiteliek a zdravotníčok. Taliban tvrdí, že práva žien rešpektuje v súlade so svojím výkladom islamského práva.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Abramovič sprostredkoval kontakt s Moskvou, Kyjev sa nevzdá Donbasu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že sa v Kyjeve stretol s ruským miliardárom Romanom Abramovičom, ktorý mu ponúkol sprostredkovanie odkazu pre prezidenta Vladimira Putina o možnostiach mierového riešenia vojny.

V rozhovore pre televíziu Sky News uviedol, že Abramovič prišiel do Kyjeva s cieľom zistiť, za akých podmienok by bol Kyjev ochotný rokovať.

Ukrajinský prezident mu podľa vlastných slov odkázal, že Ukrajina neodíde z Doneckej ani Luhanskej oblasti a Rusku „nedá víťazstvo“ tým, že sa vzdá svojho územia.

Ide o prvé verejné potvrdenie Zelenského, že Abramovič sa v určitom rozsahu zapojil do komunikácie medzi Moskvou a Kyjevom. Ruský magnát zohral významnú úlohu už v prvých mierových rokovaniach v Istanbule po začiatku invázie v roku 2022 a podieľal sa aj na dohode o vývoze ukrajinského obilia cez Čierne more.

Zelenskyj zároveň naznačil, že je pripravený pristúpiť na zastavenie bojov na súčasných frontových líniách, ak by to otvorilo priestor pre ďalšie diplomatické rokovania. Zdôraznil však, že by nešlo o uznanie straty územia, ale o snahu dosiahnuť trvalý mier a zabrániť návratu vojny v budúcnosti.

(reuters, max)

Minúta  |  

Africké krajiny stavajú gigantický plynovod do Európy

Nigéria, Niger a Alžírsko posúvajú vpred ambiciózny projekt Transsaharského plynovodu, ktorý má prepojiť najväčšie africké zásoby zemného plynu s európskym trhom.

Plynovod s plánovanou dĺžkou 4 128 kilometrov by mal po dokončení prepravovať až 30 miliárd kubických metrov plynu ročne, píše Business Insider Africa.

Projekt počíta s tým, že zemný plyn z Nigérie bude prúdiť cez územie Nigeru do Alžírska, kde sa napojí na existujúcu sieť plynovodov smerujúcich do Európy. Alžírsko už začalo s výstavbou svojej časti trasy, zatiaľ čo Niger plánuje spustiť stavebné práce v roku 2027.

Ide o jeden z najväčších energetických projektov na africkom kontinente a zároveň o snahu posilniť postavenie Afriky na globálnom trhu s energiami.

Projekt navyše súperí s alternatívnym plynovodom Nigéria – Maroko, ktorý by umožnil transport plynu zo západnej Afriky do Španielska a zvyšku Európy.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.