Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Remišová chce podať podnet prokuratúre EÚ pre zmluvy u Migaľa

Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko – Za ľudí) upozornila na podľa nej podozrivé zmluvy uzavreté na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v rámci výzvy na digitálne inovácie za 58 miliónov eur. Avizovala, že podá podnet na Európsku prokuratúru.

Od ministra investícií Samuela Migaľa (nominant Smeru) žiada zverejnenie hodnotiteľov, bodového poradia projektov a ich prínosu. Zároveň vyhlásila, že minister je podľa nej „absolútne zrelý na odvolanie“.

Remišová spomenula dotáciu 1,2 milióna eur firme z paneláku s fiktívnymi tržbami a neexistujúcim telefónnym číslom. Ďalších 1,3 milióna eur podľa nej získala spoločnosť bez zamestnancov a tržieb na projekt zameraný na zlepšenie vlastného marketingu.

Kritizovala aj firmu s e-shopom na predaj svietidiel, ktorá údajne dostala 1,3 milióna eur, pričom predmet činnosti výskum a vývoj si zapísala len mesiac pred vyhlásením výzvy. Upozornila aj na spoločnosť zameranú na zdravú stravu, ktorá vraj získala 1,2 milióna eur na tvorbu personalizovaných jedálničkov.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Francúzsko preverí 70-tisíc podaní po smrti 11-ročného dievčaťa

Francúzsky minister spravodlivosti Gérald Darmanin v pondelok oznámil, že prokurátorom nariadil preveriť 70-tisíc podaní týkajúcich sa násilia páchaného na maloletých. Reaguje tak na pobúrenie po smrti 11-ročného dievčaťa.

Prípad vyvolal vlnu kritiky po tom, ako úrady uviedli, že nekonali na základe predchádzajúcich obvinení zo znásilnenia dieťaťa voči hlavnému podozrivému. Darmanin označil kauzu za „strašné zlyhanie štátu a justičného systému“.

Prokuratúry musia podľa jeho pokynu do 14. júla preveriť všetky formálne oznámenia podané úradom v celej krajine. Ide o „absolútnu prioritu“, zdôraznil minister.

Na otázku, či zvažuje rezignáciu, odpovedal, že ak zistia pochybenia, prevezme zodpovednosť a navrhne disciplinárne opatrenia od napomenutia až po prepustenie.

Poslanci naprieč politickým spektrom uviedli, že prípad poukázal na zlyhanie justičného systému pri ochrane žien a detí pred sexuálnym násilím.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Únia prvý raz využila nový sankčný režim pre kroky Iránu

Európska únia uvalila sankcie na dvoch Iráncov a regionálne velenie námorníctva Islamských revolučných gárd v provincii Hormozgán za ohrozovanie slobody námornej dopravy v Hormuzskom prielive. Cez túto strategickú trasu prechádza približne pätina svetovej ropy.

Na sankčný zoznam pribudlo provinčné velenie Hormozgán námorníctva Revolučných gárd, ako aj Mohammad Akbarzadéh a Hamid Hosseini. Akbarzadéh je zástupcom veliteľa námorníctva Revolučných gárd pre politické záležitosti, Hosseini je predstaviteľom iránskej únie exportérov ropy, plynu a petrochemických produktov.

Ide o prvé využitie nového režimu EÚ na ochranu slobody plavby. Irán pristúpil k uzavretiu Hormuzského prielivu po tom, ako sa 28. februára začali americko-izraelské útoky na jeho územie.

„Kroky Iránu sú neprijateľné,“ uviedla šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová. Dodala, že členské štáty schválili sankcie proti osobám a subjektom zapojeným do narúšania tranzitu cez Hormuzský prieliv a že EÚ nový režim v prípade potreby použije znova.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Orbán sa po volebnej porážke vracia do Bruselu

Bývalý maďarský premiér Viktor Orbán sa budúci týždeň prvý raz od aprílovej volebnej porážky vráti do Bruselu. Zúčastní sa na stretnutí lídrov frakcie Patrioti pre Európu, ktorú pomáhal zakladať.

Na samite 17. júna sa stretne s ďalšími predstaviteľmi zoskupenia vrátane českého premiéra Andreja Babiša. Maďarsko bude na rokovaní Európskej rady 18. a 19. júna zastupovať nový premiér Péter Magyar. Pôjde o prvú účasť krajiny na tomto stretnutí bez Orbána po takmer dvoch desaťročiach.

Víťazstvo Magyarovej strany Tisza ukončilo Orbánových 16 rokov pri moci. Nový premiér postavil kampaň na boji proti korupcii, obnovení vzťahov s Európskou úniou a demontáži Orbánovho politického systému.

Po porážke sa Orbán stiahol z verejného života, neujal sa mandátu v maďarskom parlamente, no zostal predsedom strany Fidesz. Avizoval jej obnovu v nasledujúcom roku.

Počas svojho pôsobenia často vyvolával spory s Bruselom, najmä blokovaním pomoci Ukrajine a udržiavaním blízkych vzťahov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Počas návštevy Bruselu plánuje aj tlačovú konferenciu.

(euronews, bak)

Minúta  |  

ZMOS a výrobcovia biopalív podpísali memorandum

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) podpísalo so Združením pre výrobu a využitie biopalív (ZVVB) memorandum o spolupráci v oblasti ekologickej osvety, cirkulárnej ekonomiky, ochrany vôd a zberu použitého kuchynského oleja. Cieľom je podporiť zodpovedné nakladanie s olejom z domácností a chrániť vodné zdroje aj komunálnu infraštruktúru.

Predsedníčka výkonnej rady ZVVB Diana Štrofová upozornila, že hoci sa použitý olej z jedální a reštaurácií zbiera, veľká časť z domácností stále končí mimo systému.

Podľa predsedu ZMOS-u Jozefa Božika vykonávajú zber v 220 mestách a obciach. Ľudia môžu za liter použitého oleja získať liter octu, za tri litre čerstvý olej. Od spustenia projektu vyzbierali 1 700 ton použitého oleja, z ktorého sa vyrába biopalivo. Jedna tona takéhoto oleja podľa združenia ušetrí tri tony oxidu uhličitého.

Vodárenské spoločnosti zároveň upozorňujú, že vylievanie oleja do umývadla upcháva kanalizáciu, znižuje jej prietočnosť až o 80 percent a zvyšuje náklady, ktoré sa premietajú do ceny stočného.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Reuters: EÚ plánuje zvýhodniť elektrinu pred plynom

Európska únia pripravuje úpravy energetických daní a sieťových poplatkov s cieľom znížiť účty domácností za elektrinu. Podľa návrhu Európskej komisie, ktorý videla agentúra Reuters, by členské štáty mali zdaňovať elektrinu nižšou sadzbou než zemný plyn.

Opatrenie je súčasťou reakcie EÚ na dôsledky vojny s Iránom na energetických trhoch. Rast cien ropy a plynu zvyšuje účty spotrebiteľov, keďže Únia je závislá od dovozu fosílnych palív.

Nižšie zdanenie elektriny má urýchliť odklon od fosílnych zdrojov v doprave, priemysle aj vo vykurovaní a podporiť technológie ako elektromobily či tepelné čerpadlá. Návrh zároveň počíta s motiváciou spotrebiteľov, aby presúvali spotrebu do častí dňa, keď je elektrina lacnejšia.

Komisia chce, aby do roku 2030 malo inteligentný merač aspoň 50 percent odberateľov elektriny. Sieťové poplatky dnes tvoria približne štvrtinu priemerného účtu domácností v EÚ.

Zmeny musia schváliť europoslanci a posilnená väčšina členských štátov. Niektoré krajiny však namietajú, že daňové úpravy by mali vyžadovať jednomyseľný súhlas.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.