Preskočiť na obsah
  |  

Súd v prípade výbuchu bytovky v Prešove vypočul ďalších svedkov

Na Okresnom súde v Prešove pokračoval v pondelok proces v kauze tragického výbuchu plynu na Mukačevskej ulici, pri ktorom v decembri 2019 zahynulo osem ľudí a desiatky ďalších prišli o svoje domovy. Súd na aktuálnom pojednávaní vypočul dvoch svedkov, pričom dokazovanie bude pokračovať 15. júna.

Obžalovaní sú projektový manažér a zároveň stavbyvedúci Milan H., bagrista Martin M. a traja živnostníci Ján R., Ondrej T. a Marek T. Všetci piati pred súdom vyhlásili, že sa cítia nevinní, a neuzavreli dohodu o vine a treste.

Podľa obžaloby sa pri výkopových prácach poškodilo plynové potrubie. Po zistení úniku plynu údajne neboli prijaté potrebné opatrenia, čo viedlo k jeho nahromadeniu v bytovom dome a následnému výbuchu s ničivými následkami. Stavbyvedúcemu prokuratúra vyčíta aj porušenie viacerých povinností vrátane nevyžiadania stanoviska plynárov k projektovej dokumentácii.

Tragédia sa stala 6. decembra 2019 v 12-poschodovej bytovke na prešovskom sídlisku. Výbuch a následný požiar si vyžiadali sedem obetí, jednu osobu neskôr vyhlásili za mŕtvu. Budovu po katastrofe zbúrali.

(tasr, max)

  |  

Vojnové lode EÚ môžu zastavovať podozrivé tankery s ruskou ropou

Európska únia pritvrdzuje v boji proti ruskej tieňovej flotile. Členské štáty schválili podľa portálu Giuldhall rozšírenie právomocí operácie IRINI v Stredozemnom mori, vďaka čomu sa vojnové lode Únie môžu nalodiť na zahraničné tankery podozrivé z prepravy ruskej ropy v rozpore so sankciami.

Oznámila to vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallasová pred neformálnym stretnutím ministrov obrany Únie. Podľa nej už operácia začala vykonávať prvé kontroly plavidiel. Cieľom je obmedziť príjmy Moskvy z exportu ropy, ktoré Rusko využíva na financovanie vojny proti Ukrajine.

Brusel tak rozširuje svoje nástroje proti takzvanej tieňovej flotile. Doteraz sa opatrenia sústreďovali najmä na sankcie, obmedzenia prístavov, poistenia a monitorovanie lodnej dopravy. Nový mandát však prináša aj priamu námornú kontrolu podozrivých plavidiel.

Operácia IRINI vznikla v roku 2020 s cieľom dohliadať na dodržiavanie zbrojného embarga voči Líbyi. Jej právomoci sa teraz rozširujú aj na boj proti obchádzaniu sankcií na ruskú ropu.

Tieňová flotila pozostáva z tankerov využívajúcich zložité vlastnícke štruktúry, zmeny vlajok či tranzit cez tretie krajiny s cieľom zakryť pôvod nákladu.

(max)

  |  

Londýn sa pripravuje na prvé autonómne taxíky

Obyvatelia Londýna sa od pondelka môžu registrovať na jazdu v prvých autonómnych taxíkoch v britskej metropole. Služba od spoločností Uber a Wayve odštartuje po schválení regulačnými úradmi, ktoré firmy očakávajú v najbližších mesiacoch.

Vozidlá Ford Mustang Mach-E budú využívať technológiu umelej inteligencie od britského startupu Wayve. Za volantom budú spočiatku sedieť vyškolení operátori, ktorí budú systém monitorovať.

Robotické taxíky už fungujú v mestách USA a Číny, no Európa ich zavádza pomalšie pre legislatívne prekážky a zložitejšie mestské prostredie. Podľa Wayve pôjde o prvý prípad, keď si verejnosť v Spojenom kráľovstve bude môcť privolať autonómne vozidlo.

Technológiu na londýnskych cestách testujú od roku 2018. Cestujúci si budú môcť vybrať medzi autonómnou a klasickou jazdou, pričom cena zostane rovnaká.

Britská vláda podporuje testovanie samojazdiacich vozidiel a očakáva, že technológia prispeje k bezpečnejšej doprave, hospodárskemu rastu a vzniku kvalifikovaných pracovných miest. Wayve vo februári získal investície vo výške 1,5 miliardy dolárov.

(reuters, bak)

  |  

Remišová chce podať podnet prokuratúre EÚ pre zmluvy u Migaľa

Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko – Za ľudí) upozornila na podľa nej podozrivé zmluvy uzavreté na Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR v rámci výzvy na digitálne inovácie za 58 miliónov eur. Avizovala, že podá podnet na Európsku prokuratúru.

Od ministra investícií Samuela Migaľa (nominant Smeru) žiada zverejnenie hodnotiteľov, bodového poradia projektov a ich prínosu. Zároveň vyhlásila, že minister je podľa nej „absolútne zrelý na odvolanie“.

Remišová spomenula dotáciu 1,2 milióna eur firme z paneláku s fiktívnymi tržbami a neexistujúcim telefónnym číslom. Ďalších 1,3 milióna eur podľa nej získala spoločnosť bez zamestnancov a tržieb na projekt zameraný na zlepšenie vlastného marketingu.

Kritizovala aj firmu s e-shopom na predaj svietidiel, ktorá údajne dostala 1,3 milióna eur, pričom predmet činnosti výskum a vývoj si zapísala len mesiac pred vyhlásením výzvy. Upozornila aj na spoločnosť zameranú na zdravú stravu, ktorá vraj získala 1,2 milióna eur na tvorbu personalizovaných jedálničkov.

(tasr, bak)

  |  

Francúzsko preverí 70-tisíc podaní po smrti 11-ročného dievčaťa

Francúzsky minister spravodlivosti Gérald Darmanin v pondelok oznámil, že prokurátorom nariadil preveriť 70-tisíc podaní týkajúcich sa násilia páchaného na maloletých. Reaguje tak na pobúrenie po smrti 11-ročného dievčaťa.

Prípad vyvolal vlnu kritiky po tom, ako úrady uviedli, že nekonali na základe predchádzajúcich obvinení zo znásilnenia dieťaťa voči hlavnému podozrivému. Darmanin označil kauzu za „strašné zlyhanie štátu a justičného systému“.

Prokuratúry musia podľa jeho pokynu do 14. júla preveriť všetky formálne oznámenia podané úradom v celej krajine. Ide o „absolútnu prioritu“, zdôraznil minister.

Na otázku, či zvažuje rezignáciu, odpovedal, že ak zistia pochybenia, prevezme zodpovednosť a navrhne disciplinárne opatrenia od napomenutia až po prepustenie.

Poslanci naprieč politickým spektrom uviedli, že prípad poukázal na zlyhanie justičného systému pri ochrane žien a detí pred sexuálnym násilím.

(reuters, bak)

  |  

Únia prvý raz využila nový sankčný režim pre kroky Iránu

Európska únia uvalila sankcie na dvoch Iráncov a regionálne velenie námorníctva Islamských revolučných gárd v provincii Hormozgán za ohrozovanie slobody námornej dopravy v Hormuzskom prielive. Cez túto strategickú trasu prechádza približne pätina svetovej ropy.

Na sankčný zoznam pribudlo provinčné velenie Hormozgán námorníctva Revolučných gárd, ako aj Mohammad Akbarzadéh a Hamid Hosseini. Akbarzadéh je zástupcom veliteľa námorníctva Revolučných gárd pre politické záležitosti, Hosseini je predstaviteľom iránskej únie exportérov ropy, plynu a petrochemických produktov.

Ide o prvé využitie nového režimu EÚ na ochranu slobody plavby. Irán pristúpil k uzavretiu Hormuzského prielivu po tom, ako sa 28. februára začali americko-izraelské útoky na jeho územie.

„Kroky Iránu sú neprijateľné,“ uviedla šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová. Dodala, že členské štáty schválili sankcie proti osobám a subjektom zapojeným do narúšania tranzitu cez Hormuzský prieliv a že EÚ nový režim v prípade potreby použije znova.

(reuters, bak)