Preskočiť na obsah
  |  

Poslanci v Maďarsku si schválili výrazné škrty platov a výdavkov

Maďarský parlament v pondelok schválil rozsiahly balík opatrení na zníženie nákladov spojených s fungovaním Národného zhromaždenia. Za návrh hlasovalo 189 poslancov, pričom podporu získal aj mimo vládneho tábora. Píše Index.

Legislatívu predložili poslankyne opozičnej strany Tisza Andrea Bujdosóová a Kinga Kalázdi-Kerekesová.

Hlavnou zmenou je zníženie základných platov poslancov. Po novom bude ich odmena predstavovať 1,8 násobku priemernej hrubej mzdy v národnom hospodárstve, čo znamená približne 40-percentný pokles základného platu. Zároveň sa upravia príplatky za pôsobenie vo výboroch, takže celkové príjmy poslancov by mali v novom volebnom období klesnúť o 10 až 35 percent.

Schválené opatrenia výrazne obmedzujú aj ďalšie výdavky poslancov. Náhrady za ubytovanie v bytoch alebo hoteloch sa znížia o 31 percent, rozpočet na prenájom kancelárií o 52 percent a prostriedky určené na zamestnávanie asistentov a ďalších pracovníkov o 30 percent.

Parlament zároveň zrušil úhrady za používanie mobilných telefónov a sprísnil pravidlá využívania palivových kariet. Novinkou je aj povinnosť vracať nevyužité finančné prostriedky do štátneho rozpočtu, čím sa ukončí doterajšia prax ich prerozdeľovania medzi politické strany.

(max)

  |  

Susko presadil zmeny v justícii, mediácia bude dostupnejšia

Novela zákona o probačných a mediačných úradníkoch, ktorú vo štvrtok schválila Národná rada SR, má posilniť postavenie obetí trestných činov, rozšíriť využívanie restoratívnej justície, teda uprednostniť nápravu pred trestom, a zefektívniť výkon alternatívnych trestov. Súčasťou zmien je aj vytvorenie 35 nových pracovných miest pre probačných a mediačných úradníkov.

Legislatíva jasnejšie upravuje výkon probačného a ochranného dohľadu a umožňuje širšie využívanie mediácie aj pri závažnejších trestných činoch. Cieľom je podporiť dialóg medzi páchateľom a poškodeným, zvýšiť mieru prevzatia zodpovednosti za spáchaný čin a zároveň znížiť administratívnu záťaž justičného systému.

Minister spravodlivosti Boris Susko zdôraznil, že spravodlivosť by sa nemala končiť samotným rozsudkom, ale mala by viesť aj k náprave spôsobenej škody a lepšej ochrane obetí.

Podľa údajov ministerstva bolo v rokoch 2018 až 2025 do systému probácie zaradených takmer 59-tisíc osôb a uskutočnilo sa viac ako 7 600 mediácií. Poškodeným bola vďaka nim uhradená škoda presahujúca sedem miliónov eur, pričom ďalších viac ako 830-tisíc eur smerovalo na podporu obetí trestných činov.

Len v roku 2025 riešili probační a mediační úradníci 747 prípadov mediácie. Výsledkom bola náhrada škody vo výške viac ako 1,19 milióna eur a podpora obetí v objeme 161-tisíc eur.

(tasr, max)

  |  

Merz a Macron priznali, že európska stíhačka FCAS je v ohrození

Nemecko a Francúzsko sa údajne zmierili s tým, že firmy zapojené do vývoja európskeho stíhacieho lietadla novej generácie FCAS nedokážu dosiahnuť dohodu. Nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa preto podľa zdrojov zhodli, že projekt v jeho pôvodnej podobe pravdepodobne nebude pokračovať.

Napriek tomu by mali krajiny zapojené do programu pokračovať vo vývoji ďalších kľúčových technológií, najmä systému dronov a zabezpečenej dátovej siete označovanej ako „bojový oblak“. Práve tieto prvky by si mohli ponechať označenie Future Combat Air System (FCAS).

Projekt FCAS, ktorého hodnota sa odhaduje na približne 100 miliárd eur, mal byť vlajkovou loďou európskej obrannej spolupráce. Jeho cieľom bolo vyvinúť novú generáciu bojového lietadla podporovaného bezpilotnými systémami a prepojeného pokročilou komunikačnou infraštruktúrou.

Vývoj však dlhodobo sprevádzali spory medzi spoločnosťami Airbus a Dassault Aviation o technické parametre, rozdelenie kompetencií a kontrolu nad programom. Podľa zdrojov sa Merz a Macron zaoberali možnosťou oznámiť ukončenie projektu počas samitu EÚ a krajín západného Balkánu v Čiernej Hore.

(reuters, max)

  |  

Súd v prípade výbuchu bytovky v Prešove vypočul ďalších svedkov

Na Okresnom súde v Prešove pokračoval v pondelok proces v kauze tragického výbuchu plynu na Mukačevskej ulici, pri ktorom v decembri 2019 zahynulo osem ľudí a desiatky ďalších prišli o svoje domovy. Súd na aktuálnom pojednávaní vypočul dvoch svedkov, pričom dokazovanie bude pokračovať 15. júna.

Obžalovaní sú projektový manažér a zároveň stavbyvedúci Milan H., bagrista Martin M. a traja živnostníci Ján R., Ondrej T. a Marek T. Všetci piati pred súdom vyhlásili, že sa cítia nevinní, a neuzavreli dohodu o vine a treste.

Podľa obžaloby sa pri výkopových prácach poškodilo plynové potrubie. Po zistení úniku plynu údajne neboli prijaté potrebné opatrenia, čo viedlo k jeho nahromadeniu v bytovom dome a následnému výbuchu s ničivými následkami. Stavbyvedúcemu prokuratúra vyčíta aj porušenie viacerých povinností vrátane nevyžiadania stanoviska plynárov k projektovej dokumentácii.

Tragédia sa stala 6. decembra 2019 v 12-poschodovej bytovke na prešovskom sídlisku. Výbuch a následný požiar si vyžiadali sedem obetí, jednu osobu neskôr vyhlásili za mŕtvu. Budovu po katastrofe zbúrali.

(tasr, max)

  |  

Vojnové lode EÚ môžu zastavovať podozrivé tankery s ruskou ropou

Európska únia pritvrdzuje v boji proti ruskej tieňovej flotile. Členské štáty schválili podľa portálu Giuldhall rozšírenie právomocí operácie IRINI v Stredozemnom mori, vďaka čomu sa vojnové lode Únie môžu nalodiť na zahraničné tankery podozrivé z prepravy ruskej ropy v rozpore so sankciami.

Oznámila to vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci Kaja Kallasová pred neformálnym stretnutím ministrov obrany Únie. Podľa nej už operácia začala vykonávať prvé kontroly plavidiel. Cieľom je obmedziť príjmy Moskvy z exportu ropy, ktoré Rusko využíva na financovanie vojny proti Ukrajine.

Brusel tak rozširuje svoje nástroje proti takzvanej tieňovej flotile. Doteraz sa opatrenia sústreďovali najmä na sankcie, obmedzenia prístavov, poistenia a monitorovanie lodnej dopravy. Nový mandát však prináša aj priamu námornú kontrolu podozrivých plavidiel.

Operácia IRINI vznikla v roku 2020 s cieľom dohliadať na dodržiavanie zbrojného embarga voči Líbyi. Jej právomoci sa teraz rozširujú aj na boj proti obchádzaniu sankcií na ruskú ropu.

Tieňová flotila pozostáva z tankerov využívajúcich zložité vlastnícke štruktúry, zmeny vlajok či tranzit cez tretie krajiny s cieľom zakryť pôvod nákladu.

(max)

  |  

Londýn sa pripravuje na prvé autonómne taxíky

Obyvatelia Londýna sa od pondelka môžu registrovať na jazdu v prvých autonómnych taxíkoch v britskej metropole. Služba od spoločností Uber a Wayve odštartuje po schválení regulačnými úradmi, ktoré firmy očakávajú v najbližších mesiacoch.

Vozidlá Ford Mustang Mach-E budú využívať technológiu umelej inteligencie od britského startupu Wayve. Za volantom budú spočiatku sedieť vyškolení operátori, ktorí budú systém monitorovať.

Robotické taxíky už fungujú v mestách USA a Číny, no Európa ich zavádza pomalšie pre legislatívne prekážky a zložitejšie mestské prostredie. Podľa Wayve pôjde o prvý prípad, keď si verejnosť v Spojenom kráľovstve bude môcť privolať autonómne vozidlo.

Technológiu na londýnskych cestách testujú od roku 2018. Cestujúci si budú môcť vybrať medzi autonómnou a klasickou jazdou, pričom cena zostane rovnaká.

Britská vláda podporuje testovanie samojazdiacich vozidiel a očakáva, že technológia prispeje k bezpečnejšej doprave, hospodárskemu rastu a vzniku kvalifikovaných pracovných miest. Wayve vo februári získal investície vo výške 1,5 miliardy dolárov.

(reuters, bak)