Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Národný superpočítač za miliardu. Británia investuje do AI

Britská vláda predstavila investičný balík v hodnote 1,47 miliardy dolárov, ktorého cieľom je posilniť domáce kapacity v oblasti umelej inteligencie a znížiť závislosť krajiny od zahraničných technológií.

Premiér Keir Starmer oznámil samostatný záväzok vo výške 533 miliónov dolárov na nákup špecializovaných AI čipov. Tento krok je súčasťou širšej stratégie zameranej na budovanie suverénnej výpočtovej infraštruktúry Spojeného kráľovstva.

Kľúčovým prvkom programu bude národný superpočítač s umelou inteligenciou za miliardu dolárov, ktorý majú uviesť do prevádzky do roku 2030. Využívať bude kombináciu súčasných aj budúcich generácií procesorov.

Z tejto sumy pôjde 533 miliónov dolárov na obstaranie čipov novej generácie vrátane 200 miliónov dolárov určených na nákup inferenčných čipov od britských spoločností ešte počas tohto leta.

Ďalšou súčasťou stratégie je podpora investícií do domácich technologických firiem. Fond vedený americkou spoločnosťou Playground Global a podporený až 200 miliónmi dolárov od štátnej British Business Bank bude financovať britské firmy vyvíjajúce hardvér pre umelú inteligenciu. Ide o najväčšiu investíciu, akú banka dosiaľ vložila do jedného fondu.

Vláda zároveň vyčlenila 160 miliónov dolárov na vývoj nových čipov a ďalších 60 miliónov dolárov na vzdelávanie a rozvoj odborných zručností v sektore AI hardvéru.

(reuters, max)

Minúta  |  

Sucho naberá na sile, najnižšie nasýtenie hlásia na západe

Približne 80 percent územia Slovenska aktuálne zasahuje sucho. Výrazné až extrémne sucho evidujú meteorológovia najmä na západnom a východnom Slovensku, pričom najkritickejšia situácia je v oblasti Malých Karpát, na Záhorí, Považí, Orave a na hornom i dolnom Zemplíne.

Extrémne sucho sa podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu vyskytuje na približne ôsmich percentách územia.

Najnižšie hodnoty relatívneho nasýtenia pôdy – pod hranicou desiatich percent – zaznamenali odborníci na Záhorí a v okolí Bratislavy. Veľmi nízke hodnoty medzi desiatimi a 20 percentami sa objavili aj na Podunajsku a dolnom Zemplíne. Pod hranicou 50 percent zostáva nasýtenie pôdy na približne troch štvrtinách územia Slovenska.

Výrazný nedostatok vlahy pretrváva aj v hlbších vrstvách pôdy. Na Orave a na krajnom východe dosahuje deficit lokálne 60 až 80 milimetrov, na väčšine územia sa pohybuje od 20 do 60 milimetrov.

Počas uplynulého týždňa spadlo najviac zrážok v oblasti Nízkych Tatier a na severozápade Slovenska, kde úhrny dosiahli 30 až 50 milimetrov. Naopak, na Podunajskej nížine a v Above zaznamenali len minimálne zrážky do piatich milimetrov. Teplotne bol týždeň podľa meteorológov normálny, pričom maximom bolo 30 stupňov Celzia na juhu Podunajska a minimom dva stupne na Orave.

(tasr, max)

Minúta  |  

Súd v USA zrušil poplatok za víza pre zahraničných expertov

Federálny sudca v USA zrušil poplatok 100-tisíc dolárov za nové víza H-1B pre vysokokvalifikovaných zahraničných pracovníkov, ktorý zaviedla vláda Donalda Trumpa. Podľa súdu išlo o nezákonnú daň, na ktorú prezident nemal súhlas Kongresu.

Rozhodnutie vydal okresný sudca v Bostone v rámci žaloby podanej skupinou 20 demokratických generálnych prokurátorov štátov. Tí namietali proti opatreniu oznámenému v septembri, ktoré výrazne zvýšilo náklady zamestnávateľov na získanie pracovných víz pre zahraničných odborníkov.

Program H-1B každoročne poskytuje 65-tisíc víz a ďalších 20-tisíc pre držiteľov vyššieho vzdelania. Pred zavedením nového poplatku sa náklady na podanie žiadosti zvyčajne pohybovali od približne dvoch tisícov do päťtisíc dolárov v závislosti od konkrétnych okolností.

Podľa žalobcov nové pravidlo výrazne odradilo firmy od podávania žiadostí. Úrady vo svojom marcovom podaní vyčíslili, že do polovice februára evidovali zaplatených 85 poplatkov vo výške 100-tisíc dolárov.

Trumpova administratíva argumentovala, že nejde o daň, ale o peňažnú sankciu, ktorú prezident môže uložiť na základe federálneho imigračného zákona. Sudca však dospel k opačnému záveru. „Podstata a spôsob uplatňovania tejto platby ukazujú, že ide o daň bez ohľadu na to, ako je označená,“ skonštatoval vo svojom rozhodnutí.

Biely dom sa k rozsudku bezprostredne nevyjadril.

(reuters, max)

Minúta  |  

Poslanci v Maďarsku si schválili výrazné škrty platov a výdavkov

Maďarský parlament v pondelok schválil rozsiahly balík opatrení na zníženie nákladov spojených s fungovaním Národného zhromaždenia. Za návrh hlasovalo 189 poslancov, pričom podporu získal aj mimo vládneho tábora. Píše Index.

Legislatívu predložili poslankyne opozičnej strany Tisza Andrea Bujdosóová a Kinga Kalázdi-Kerekesová.

Hlavnou zmenou je zníženie základných platov poslancov. Po novom bude ich odmena predstavovať 1,8 násobku priemernej hrubej mzdy v národnom hospodárstve, čo znamená približne 40-percentný pokles základného platu. Zároveň sa upravia príplatky za pôsobenie vo výboroch, takže celkové príjmy poslancov by mali v novom volebnom období klesnúť o 10 až 35 percent.

Schválené opatrenia výrazne obmedzujú aj ďalšie výdavky poslancov. Náhrady za ubytovanie v bytoch alebo hoteloch sa znížia o 31 percent, rozpočet na prenájom kancelárií o 52 percent a prostriedky určené na zamestnávanie asistentov a ďalších pracovníkov o 30 percent.

Parlament zároveň zrušil úhrady za používanie mobilných telefónov a sprísnil pravidlá využívania palivových kariet. Novinkou je aj povinnosť vracať nevyužité finančné prostriedky do štátneho rozpočtu, čím sa ukončí doterajšia prax ich prerozdeľovania medzi politické strany.

(max)

Minúta  |  

Susko presadil zmeny v justícii, mediácia bude dostupnejšia

Novela zákona o probačných a mediačných úradníkoch, ktorú vo štvrtok schválila Národná rada SR, má posilniť postavenie obetí trestných činov, rozšíriť využívanie restoratívnej justície, teda uprednostniť nápravu pred trestom, a zefektívniť výkon alternatívnych trestov. Súčasťou zmien je aj vytvorenie 35 nových pracovných miest pre probačných a mediačných úradníkov.

Legislatíva jasnejšie upravuje výkon probačného a ochranného dohľadu a umožňuje širšie využívanie mediácie aj pri závažnejších trestných činoch. Cieľom je podporiť dialóg medzi páchateľom a poškodeným, zvýšiť mieru prevzatia zodpovednosti za spáchaný čin a zároveň znížiť administratívnu záťaž justičného systému.

Minister spravodlivosti Boris Susko zdôraznil, že spravodlivosť by sa nemala končiť samotným rozsudkom, ale mala by viesť aj k náprave spôsobenej škody a lepšej ochrane obetí.

Podľa údajov ministerstva bolo v rokoch 2018 až 2025 do systému probácie zaradených takmer 59-tisíc osôb a uskutočnilo sa viac ako 7 600 mediácií. Poškodeným bola vďaka nim uhradená škoda presahujúca sedem miliónov eur, pričom ďalších viac ako 830-tisíc eur smerovalo na podporu obetí trestných činov.

Len v roku 2025 riešili probační a mediační úradníci 747 prípadov mediácie. Výsledkom bola náhrada škody vo výške viac ako 1,19 milióna eur a podpora obetí v objeme 161-tisíc eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

Merz a Macron priznali, že európska stíhačka FCAS je v ohrození

Nemecko a Francúzsko sa údajne zmierili s tým, že firmy zapojené do vývoja európskeho stíhacieho lietadla novej generácie FCAS nedokážu dosiahnuť dohodu. Nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa preto podľa zdrojov zhodli, že projekt v jeho pôvodnej podobe pravdepodobne nebude pokračovať.

Napriek tomu by mali krajiny zapojené do programu pokračovať vo vývoji ďalších kľúčových technológií, najmä systému dronov a zabezpečenej dátovej siete označovanej ako „bojový oblak“. Práve tieto prvky by si mohli ponechať označenie Future Combat Air System (FCAS).

Projekt FCAS, ktorého hodnota sa odhaduje na približne 100 miliárd eur, mal byť vlajkovou loďou európskej obrannej spolupráce. Jeho cieľom bolo vyvinúť novú generáciu bojového lietadla podporovaného bezpilotnými systémami a prepojeného pokročilou komunikačnou infraštruktúrou.

Vývoj však dlhodobo sprevádzali spory medzi spoločnosťami Airbus a Dassault Aviation o technické parametre, rozdelenie kompetencií a kontrolu nad programom. Podľa zdrojov sa Merz a Macron zaoberali možnosťou oznámiť ukončenie projektu počas samitu EÚ a krajín západného Balkánu v Čiernej Hore.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.