Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj hovorí o ďalších krokoch k prímeriu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil pondelkový rozhovor s americkými vyslancami Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom za veľmi pozitívny a ocenil ich pripravenosť intenzívne pracovať na diplomatickom úsilí smerujúcom k ukončeniu vojny na Ukrajine.

Zelenskyj uviedol, že s americkými predstaviteľmi diskutoval aj o možnostiach ďalších rokovaní počas nadchádzajúceho samitu G7 vo francúzskom Éviane. Zdôraznil, že napriek medzinárodnej pozornosti sústredenej na konflikt s Iránom zostáva otázka mieru v Európe prioritou.

Podľa zdroja oboznámeného so situáciou sa zároveň rokuje o možnej návšteve Witkoffa a Kushnera v Kyjeve v najbližších týždňoch. Išlo by o ich prvú oficiálnu cestu na Ukrajinu.

Téma prímeria zaznela aj na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. Zástupcovia EÚ, USA aj Číny vyzvali na pokračovanie diplomatického úsilia. Predstavitelia OSN upozornili na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu, keďže ruské útoky si za posledné dni vyžiadali najmenej 30 obetí a približne 200 zranených civilistov.

Moskva však naďalej odmieta návrh na osobné stretnutie Zelenského s Putinom a tvrdí, že sa usiluje o „skutočné urovnanie“, nie o „imitáciu rokovaní“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Návrat Česka do vesmíru: krajina vyšle prvého muža na ISS

Český armádny pilot a záložný astronaut Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Aleš Svoboda sa má stať prvým českým astronautom, ktorý navštívi Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). ESA a americká spoločnosť Vast podpísali dohodu o realizácii českej národnej misie, oznámil to v pondelok český premiér Andrej Babiš.

Ak budú splnené všetky technické a schvaľovacie podmienky, misia by sa mala uskutočniť v druhej polovici roka 2027. Svoboda by sa tak stal prvým Čechom na ISS a nadviazal by na odkaz československého kozmonauta Vladimíra Remeka, ktorý sa v roku 1978 stal prvým Čechoslovákom vo vesmíre.

Veliteľom posádky bude skúsený francúzsky astronaut ESA Thomas Pesquet. Posádku na obežnú dráhu dopraví spoločnosť SpaceX pomocou lode Dragon, ktorú vynesie raketa Falcon 9. Česká účasť bude súčasťou prvej komerčnej misie spoločnosti Vast smerujúcej k ISS.

Svoboda bude počas letu pôsobiť ako pilot misie, čo si vyžiada rozsiahlejší výcvik než pri bežných členoch posádky. Na palube stanice sa zároveň zapojí do viacerých vedeckých experimentov, ktoré sa budú venovať napríklad výskumu stresu či ďalším oblastiam biomedicínskeho výskumu.

Česká vláda na projekt vyčlenila viac ako 82,5 milióna eur.

(tasr, max)

Minúta  |  

V Stredozemnom mori natočili zrejme prvého žraloka bieleho

Potápači odstraňujúci rybárske siete v Stredozemnom mori majú za sebou mimoriadne vzácne stretnutie. Počas ekologickej misie v Sicílskom prielive medzi Talianskom a severnou Afrikou sa im podarilo natočiť pravdepodobne prvé podvodné zábery dospelého žraloka bieleho v tejto oblasti.

Video vzniklo minulý týždeň pri odstraňovaní takzvaných sietí duchov z vraku lode. Na záberoch je vidieť veľkého predátora sprevádzaného skupinou pilotov pruhovaných, ktoré často nasledujú žraloky a živia sa zvyškami ich koristi.

Zábery zachytil dobrovoľný potápač Derk Remmers z organizácie Ghost Diving. Podľa členov expedície mohol žraloka prilákať rozkladajúci sa úlovok uviaznutý v opustenej rybárskej sieti vrátane viacerých morských korytnačiek.

Aj keď sa žralok biely v Stredozemnom mori objavuje len zriedkavo, vedci upozorňujú, že jeho populáciu v regióne nemožno označiť za dostatočne preskúmanú. Zároveň predpokladajú, že podobné stretnutie s dospelým jedincom pod hladinou sa dosiaľ nepodarilo zdokumentovať na videu.

Ochrancovia prírody označili objav za významný nielen pre výskum kriticky ohrozeného druhu, ale aj ako pripomienku škôd spôsobovaných opusteným rybárskym vybavením a nadmerným rybolovom. Vedci veria, že nové zábery prispejú k lepšiemu poznaniu výskytu a správania jedného z najvzácnejších morských predátorov v Stredozemnom mori.

(reuters, max)

Minúta  |  

Telegraph: Trump má zálusk na Čagoské ostrovy

Biely dom zvažuje možnosť odkúpenia Čagoských ostrovov, čím by mohol zmariť plán britského premiéra Keira Starmera na odovzdanie suverenity nad územím Mauríciu. Informoval o tom denník Telegraph.

Podľa portálu americkí predstavitelia pripravili viacero alternatív k britskému návrhu, pričom jednou z nich je prevzatie kontroly nad strategicky významnou vojenskou základňou Diego Garcia. Tá je kľúčovým spoločným britsko-americkým zariadením v Indickom oceáne a zohráva významnú úlohu pri vojenských operáciách USA.

Administratíva prezidenta Trumpa sa obáva, že odovzdanie ostrovov Mauríciu by mohlo zvýšiť riziko čínskeho vplyvu a špionáže. Maurícius je podľa predstaviteľov USA blízkym partnerom Pekingu a udržiava kontakty aj s Iránom.

Myšlienku odkúpeniu ostrovov už údajne predložili aj ministrovi financií Scottovi Bessentovi, ktorý o nej informoval prezidenta. Cena prípadnej transakcie zatiaľ nebola predmetom rokovaní.

Británia pôvodne plánovala previesť suverenitu nad súostrovím na Maurícius a následne si základňu Diego Garcia prenajať na 99 rokov za približne 35 miliárd libier. Dohoda však nemôže vstúpiť do platnosti bez súhlasu Spojených štátov.

Trump, ktorý pôvodne návrh podporoval, sa podľa Telegraphu postavil proti dohode po tom, ako Londýn odmietol umožniť využitie základne Diego Garcia na úvodné americké útoky proti Iránu. Prezident následne plán označil za prejav slabosti a „veľkú hlúposť“.

(max)

Minúta  |  

Český súd rozšíril nárok na odškodnenie po očkovaní proti COVID-19

Najvyšší súd ČR rozšíril možnosti odškodnenia ľudí, ktorí utrpeli zdravotnú ujmu po očkovaní proti koronavírusu. V pondelkovom rozhodnutí konštatoval, že nárok na finančnú kompenzáciu nemožno obmedzovať len na najťažšie prípady, ako sú bezprostredné ohrozenie života či úplná strata sebestačnosti.

Súd posudzoval prípad muža, u ktorého sa po tretej dávke vakcíny rozvinul zápal srdcového svalu. Následne trpel dlhodobými zdravotnými problémami vrátane silnej únavy, opakovaných zápalov a tráviacich ťažkostí. Tvrdil, že zdravotné komplikácie výrazne znížili kvalitu jeho života a pracovné uplatnenie, preto žiadal odškodnenie vo výške zhruba 330-tisíc eur.

Nižšie súdy jeho žalobu zamietli s odôvodnením, že nejde o „obzvlášť závažné“ poškodenie zdravia. Najvyšší súd však takýto výklad odmietol s tým, že príliš úzka interpretácia by prakticky znemožnila uplatnenie práva na náhradu škody.

Pri posudzovaní nároku má byť rozhodujúci najmä dlhodobý a významný vplyv zdravotných komplikácií na život poškodeného. Kľúčové je, či lekársky preukázaná ujma obmedzuje pracovnú schopnosť, každodenné fungovanie alebo celkovú kvalitu života.

Prípad sa teraz vracia na Obvodný súd pre Prahu 2, ktorý bude o nároku rozhodovať opätovne. České ministerstvo zdravotníctva reagovalo, že rozsudok analyzuje. Doteraz však evidujú úrady viac ako 160 žiadostí o odškodnenie po očkovaní proti COVID-19.

(tasr, max)

Minúta  |  

Národný superpočítač za miliardu. Británia investuje do AI

Britská vláda predstavila investičný balík v hodnote 1,47 miliardy dolárov, ktorého cieľom je posilniť domáce kapacity v oblasti umelej inteligencie a znížiť závislosť krajiny od zahraničných technológií.

Premiér Keir Starmer oznámil samostatný záväzok vo výške 533 miliónov dolárov na nákup špecializovaných AI čipov. Tento krok je súčasťou širšej stratégie zameranej na budovanie suverénnej výpočtovej infraštruktúry Spojeného kráľovstva.

Kľúčovým prvkom programu bude národný superpočítač s umelou inteligenciou za miliardu dolárov, ktorý majú uviesť do prevádzky do roku 2030. Využívať bude kombináciu súčasných aj budúcich generácií procesorov.

Z tejto sumy pôjde 533 miliónov dolárov na obstaranie čipov novej generácie vrátane 200 miliónov dolárov určených na nákup inferenčných čipov od britských spoločností ešte počas tohto leta.

Ďalšou súčasťou stratégie je podpora investícií do domácich technologických firiem. Fond vedený americkou spoločnosťou Playground Global a podporený až 200 miliónmi dolárov od štátnej British Business Bank bude financovať britské firmy vyvíjajúce hardvér pre umelú inteligenciu. Ide o najväčšiu investíciu, akú banka dosiaľ vložila do jedného fondu.

Vláda zároveň vyčlenila 160 miliónov dolárov na vývoj nových čipov a ďalších 60 miliónov dolárov na vzdelávanie a rozvoj odborných zručností v sektore AI hardvéru.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.