Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dlh Únie stále rastie, experti žiadajú väčšiu transparentnosť

Spoločné zadlženie Európskej únie by mohlo do roku 2030 vzrásť z približne 800 miliárd eur na 1,15 bilióna eur. Vyplýva to z analýzy Leibnizovho centra pre európsky hospodársky výskum (ZEW) v Mannheime, podľa ktorej budú spoločné záväzky Únie predstavovať približne sedem percent celkového verejného dlhu členských štátov.

Analytici upozorňujú, že Európska únia už dnes využíva spoločné dlhové nástroje, ktoré sa v debatách o takzvaných eurobondoch často prehliadajú. Väčšina získaných prostriedkov smeruje členským štátom vo forme úverov a grantov. Úvery pritom najčastejšie využívajú krajiny s nižším úverovým ratingom, zatiaľ čo financovanie je kryté garanciami ekonomicky silnejších štátov.

ZEW upozorňuje, že záväzky vyplývajúce z týchto garancií sa v súčasnosti neobjavujú v národných štatistikách verejného dlhu, čo podľa výskumníkov znižuje transparentnosť skutočného rozsahu finančných záväzkov členských krajín.

Inštitút preto odporúča, aby Európska únia v rámci viacročného finančného rámca na roky 2028 až 2034 nevytvárala nové úverové programy pre členské štáty. Namiesto toho navrhuje posilniť Európsky stabilizačný mechanizmus a zabezpečiť, aby sa budúce splátkové záväzky premietali aj do národných dlhových štatistík.

(max)

Minúta  |  

OpenAI chce vstúpiť na burzu a získať kapitál na ďalší rozvoj AI

Spoločnosť OpenAI, ktorá stojí za populárnym četbotom ChatGPT, podala žiadosť o vstup na americkú burzu. Firma podľa Tagesschau oznámila, že príslušné dokumenty predložila Komisii pre cenné papiere a burzy USA (SEC), no podrobnosti zatiaľ zostávajú dôverné a termín primárnej verejnej ponuky akcií (IPO) nebol stanovený.

OpenAI sa tak pridáva k ďalším technologickým gigantom, ktorí sa pripravujú na vstup na burzu. Len týždeň predtým podobný krok oznámila spoločnosť Anthropic, vývojár konkurenčného četbota Claude. Na burzu sa zároveň chystá aj SpaceX Elona Muska, ktorej IPO by sa podľa odhadov mohlo zaradiť medzi najväčšie v histórii.

Vývojári umelej inteligencie vedú intenzívny súboj nielen v technologickom pokroku, ale aj v získavaní kapitálu potrebného na ďalší vývoj modelov AI. OpenAI a Anthropic patria medzi najvýznamnejších hráčov v tomto odvetví a investori ich vnímajú ako kľúčových konkurentov v boji o dominanciu na trhu generatívnej umelej inteligencie.

Anthropic krátko pred oznámením svojho vstupu na burzu uviedol, že po najnovšom investičnom kole dosiahol vyššie trhové ocenenie ako OpenAI.

(max)

Minúta  |  

Parlament neotvoril schôdzu k odvolávaniu ministra Druckera

Poslancom Národnej rady SR sa ani na druhý pokus nepodarilo otvoriť mimoriadnu schôdzu k odvolávaniu ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas). Parlament nebol uznášaniaschopný, keďže sa v rokovacej sále prezentovalo iba 63 poslancov. O návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi sa preto pokúsia rokovať opäť v stredu ráno.

Návrh na Druckerovo odvolanie predložili opozičné strany KDH, PS a Hnutie Slovensko. Kritizujú najmä fungovanie systému ePrihlášky pri prijímacom konaní na stredné školy. Podľa opozície je systém drahý, nedostatočne otestovaný a nesprávne nastavený.

Výhrady smerujú aj k tomu, že o konečnom umiestnení žiaka rozhoduje centrálny algoritmus podľa vopred zadaného poradia škôl. Opoziční poslanci tvrdia, že rozhodujúce slovo by mali mať rodičia.

Ministerstvo školstva pripúšťa, že pri zavádzaní rozsiahleho systému sa vyskytli chyby, odmieta však ich politizovanie. Rezort zdôraznil, že ePrihlášky už využilo viac ako 130-tisíc rodičov a systém podľa neho prináša modernejší a transparentnejší prijímací proces.

Zároveň pripomenul, že projekt vychádza zo záväzkov plánu obnovy, ktoré vznikli ešte za predchádzajúcich vlád, pričom súčasné vedenie muselo dobiehať výrazný časový sklz pri jeho realizácii.

(tasr, max)

Minúta  |  

Vance pripustil rozdielne priority USA a Izraela voči Iránu

Viceprezident USA JD Vance v rozhovore pre televíziu Fox News zdôraznil, že hoci majú Spojené štáty a Izrael množstvo spoločných záujmov, americká politika sa bude riadiť tým, čo prezident Donald Trump považuje za najvýhodnejšie pre USA.

Vance reagoval na správy o napätí medzi Trumpovou administratívou a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, ktoré sa týka najmä izraelských útokov na Irán a rozdielnych predstáv o ďalšom vývoji konfliktu. Podľa viceprezidenta je hlavným cieľom Spojených štátov zabrániť Iránu získať jadrové zbrane.

„Izraelčania a Spojené štáty majú veľa spoločných záujmov. Existujú však aj situácie, keď sa naše záujmy rozchádzajú,“ zhodnotil. „Za posledný rok a pol sme vytvorili potrebný priestor, v ktorom prezident verí – a myslím si, že má pravdu –, že dokážeme dosiahnuť dlhodobé riešenie iránskej jadrovej otázky.“

„Izraelu sa to môže páčiť, možno nie, ale myslíme si, že je to v najlepšom záujme Spojených štátov amerických,“ pripustil americký viceprezident.

(max)

Minúta  |  

Veľmoci minuli rekordné peniaze na jadrové zbrane

Výdavky deviatich krajín disponujúcich jadrovými zbraňami vzrástli v roku 2025 o 19 percent na rekordných 119 miliárd dolárov. Vyplýva to zo správy Medzinárodnej kampane za zrušenie jadrových zbraní (ICAN), podľa ktorej ide o najvyššiu úroveň od začiatku sledovania týchto nákladov v roku 2020.

ICAN, laureát Nobelovej ceny za mier z roku 2017, dlhodobo presadzuje úplné odstránenie jadrových zbraní.

Najväčším investorom do jadrového arzenálu zostávajú Spojené štáty, ktoré vlani vynaložili 69,2 miliardy dolárov. Ide o nárast o 22 percent a sumu prevyšujúcu výdavky všetkých ostatných jadrových mocností dohromady. ICAN upozorňuje, že USA zároveň pokračujú v rozsiahlej modernizácii svojho jadrového arzenálu a zvyšovaní obranných rozpočtov.

Na druhom mieste sa umiestnila Čína, ktorá zvýšila výdavky o sedem percent na 13,5 miliardy dolárov. Veľká Británia sa po 17-percentnom raste na 12,6 miliardy dolárov dostala pred Rusko a stala sa tretím najväčším investorom do jadrových zbraní. Moskva podľa správy minula 9,5 miliardy dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o šesť percent.

(reuters, max)

Minúta  |  

Americký vrtuľník havaroval pri Hormuze, piloti prežili

Prezident USA Donald Trump oznámil, že dvaja americkí piloti sú po havárii bojového vrtuľníka Apache neďaleko Hormuzského prielivu v poriadku. Incident sa stal v strategicky citlivej oblasti kontrolovanej Iránom a podľa denníka New York Times posádku po páde stroja úspešne zachránili.

Príčina nehody zatiaľ nie je známa. Americké úrady nevylúčili technickú poruchu ani možný zásah nepriateľskou paľbou. Trump deklaroval, že bližšie informácie by mali zverejniť neskôr.

K incidentu došlo len deň po tom, ako Irán a Izrael oznámili zastavenie vzájomných útokov na základe výzvy amerického prezidenta. Prímerie však zostáva krehké. Teherán upozornil, že obnoví vojenské akcie, ak Izrael bude pokračovať v útokoch proti Hizballáhu v Libanone.

Trump zároveň naznačil, že v najbližších dňoch by mohol predstaviť nový návrh dohody s Iránom. Washington sa snaží dosiahnuť ukončenie viac ako trojmesačného konfliktu a zároveň zabrániť Teheránu vo vývoji jadrových zbraní.

Napätie v regióne však pretrváva. Irán naďalej obmedzuje lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv a nevylučuje obnovenie útokov na americké záujmy. Izrael aj Irán zároveň deklarujú pripravenosť pokračovať v bojoch, ak sa bezpečnostná situácia opäť zhorší.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.