Preskočiť na obsah
  |  

Peskov odmietol EÚ ako sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou

Kremeľ odmietol predstavu, že by Európska únia mohla v súčasnosti pôsobiť ako sprostredkovateľ v mierovom procese medzi Ruskom a Ukrajinou. Hovorca Dmitrij Peskov v utorok vyhlásil, že Moskva považuje prípadné európske zapojenie za neprijateľné, najmä ak by bolo sprevádzané podmienkami adresovanými Rusku.

„Začatie mediačných snáh predložením určitých podmienok Rusku je pravdepodobne nelogické a nesprávne,“ povedal Peskov s dôvetkom, že Európa sa viac sústreďuje na pokračovanie vojny než na mierové rokovania.

Tieto vyjadrenia prišli v čase, keď sú rozhovory sprostredkované Spojenými štátmi pozastavené. Americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner sa predtým podieľali na snahách o dialóg medzi Moskvou a Kyjevom, no proces sa zastavil po začatí americko-izraelských útokov na Irán.

Peskov poznamenal, že medzi prezidentmi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom momentálne nie je naplánovaný ani telefonát. Zároveň dodal, že Witkoff a Kushner naďalej udržiavajú kontakty s Ruskom aj Ukrajinou a Moskva je pripravená ich kedykoľvek prijať.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok označil svoj rozhovor s americkými vyslancami za pozitívny a ocenil ich ochotu pracovať na urovnaní vojny v nasledujúcich týždňoch. Kremeľ tvrdí, že ho americká strana o tom neinformovala.

(reuters, max)

  |  

Leyenovej projekt za miliardy čelí kritike aj pochybnostiam

Projekt Nový európsky Bauhaus, ktorý v roku 2020 predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ako kultúrny rozmer Zelenej dohody, čelí po šiestich rokoch otázkam o svojom reálnom prínose.

Iniciatíva mala nadviazať na odkaz legendárneho dizajnérskeho hnutia Bauhaus a prepájať architektúru, dizajn, vedu či urbanizmus s cieľom vytvárať estetické, udržateľné a sociálne inkluzívne riešenia.

Do projektu smerovalo podľa Euractivu viac ako 1,4 miliardy eur a podporených bolo približne 700 projektov. Kritici však tvrdia, že napriek značným investíciám zostáva jeho spoločenský a kultúrny dosah obmedzený. Poukazujú na nízku verejnú známosť iniciatívy, slabú prítomnosť na sociálnych sieťach a nejasné výsledky v praxi.

Medzi financovanými projektmi sú napríklad vzdelávacie programy, digitálne platformy či komunitné iniciatívy v oblasti mestského rozvoja. Prvú výraznejšiu stavbu spojenú s Novým európskym Bauhausom začali realizovať až tento rok v španielskej Seville.

Európska komisia napriek kritike projekt obhajuje ako dôležitý nástroj na podporu zelenej transformácie. Podľa Bruselu vytvára priestor na spoluprácu medzi odborníkmi z rôznych oblastí a pomáha prepájať klimatické ciele s kvalitou života obyvateľov.

(max)

  |  

Odvolávanie Gašpara stroskotalo už pri schvaľovaní programu

Mimoriadna schôdza Národnej rady SR k odvolaniu podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer) sa v utorok popoludní skončila ešte pred začiatkom rokovania. Poslanci totiž neschválili program schôdze, a tak ju predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) ukončil.

Návrh na odvolanie Gašpara predložili poslankyne opozičného Progresívneho Slovenska. Argumentovali tým, že jeho verejné vystupovanie a politické aktivity môžu vyvolávať pochybnosti o konflikte záujmov, keďže je obžalovaný v kauze Očistec.

Podľa nich existujú obavy, že svoje postavenie vo vedení parlamentu môže využívať na presadzovanie krokov súvisiacich s vlastnou trestnou vecou alebo prípadmi ľudí z jeho okolia.

Opozičné poslankyne zdôraznili, že predstavitelia Národnej rady by mali vykonávať svoje funkcie spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti o ich integrite a rešpektovaní princípov právneho štátu.

Gašpar návrh na svoje odvolanie odmieta a považuje ho za snahu prekryť kauzu spojenú s rodinou lídra PS Michala Šimečku. Minulý týždeň zároveň kritizoval podľa vlastných slov opozičnú a mediálnu hystériu okolo svojej osoby.

Kauza Očistec sa týka podozrení z fungovania zločineckej skupiny na najvyšších poschodiach polície a bezpečnostných zložiek v rokoch 2012 až 2018. Hlavné pojednávanie sa začalo minulý pondelok.

(tasr, max)

  |  

Nawrocki rozhodne o osude ocenenia pre Zelenského

Poľský prezident Karol Nawrocki zvažuje, či ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému odoberie Rad bieleho orla, najvyššie poľské štátne vyznamenanie. Kapitula radu v pondelok odovzdala prezidentovi svoje stanovisko, jeho obsah však nezverejnila a konečné rozhodnutie zostáva na hlave štátu.

Diskusiu vyvolalo rozhodnutie Zelenského z konca mája, ktorým jednej z jednotiek ukrajinských ozbrojených síl udelil čestný názov „hrdinovia UPA“. Tento krok vyvolal v Poľsku ostrú kritiku vzhľadom na historickú úlohu Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA), ktorej príslušníci podľa historikov počas rokov 1943 až 1944 na Volyni zavraždili desaťtisíce Poliakov.

Zelenskyj získal Rad bieleho orla v roku 2023 od prezidenta Andrzeja Dudu za rozvoj poľsko-ukrajinských vzťahov, podporu demokracie, mieru a bezpečnosti v Európe.

Napätie sa snažia zmierniť aj diplomatické rokovania. Minulý týždeň vo Varšave rokoval šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Budanov, pričom ukrajinská strana deklarovala záujem pokračovať v dialógu.

Predseda poľského Sejmu Włodzimierz Czarzasty označil podľa agentúry PAP Zelenského rozhodnutie za chybu, zároveň však vyzval obe krajiny, aby spor neeskalovali a neoslabovali vzájomné vzťahy v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine.

(tasr, max)

  |  

Fico varuje pred suchom a mliečnou krízou, žiada pomoc pre farmárov

Slovenské poľnohospodárstvo čelí podľa premiéra Roberta Fica (Smer) dvom vážnym problémom – pretrvávajúcemu suchu a mliečnej kríze. Na otvorení Celoslovenských dní poľa v Dolnej Krupej vyzval ministerstvo pôdohospodárstva, aby využilo všetky dostupné nástroje na zmiernenie dôsledkov sucha vrátane právnych úľav pre farmárov a posilnenia podpory závlahových systémov.

Fico zároveň kritizoval Európsku komisiu za podľa neho nedostatočnú reakciu na problémy v sektore výroby mlieka. Zdôraznil, že Slovensko odmieta zastropovanie priamych platieb v pripravovanej reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, keďže domáce poľnohospodárstvo je založené najmä na väčších farmách. V tejto otázke chce hľadať spoločný postup krajín V4.

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) pripomenul, že konsolidačné opatrenia sa nedotknú štátnej pomoci pre agrosektor. „Každý rok sa v rozpočte nachádzajú finančné prostriedky pre sektor na úrovni 60 až 70 miliónov eur,“ podotkol. Poukázal aj na pokračujúce čerpanie eurofondov a pripravované výzvy zo strategického plánu.

Na výstave Celoslovenské dni poľa sa prezentuje viac ako 160 spoločností. Návštevníci si môžu pozrieť stovky odrôd plodín, modernú poľnohospodársku techniku aj odborné ukážky z praxe.

(tasr, max)

  |  

Maďarsko obvinilo šéfa protikorupčného úradu zo zneužitia financií

Maďarská prokuratúra obvinila šéfa Úradu pre integritu Ferenca Pala Bira z viacerých trestných činov vrátane zneužitia finančných prostriedkov. Podľa vyšetrovateľov jeho konanie spôsobilo úradu škodu približne 393-tisíc eur.

Biro, ktorý stál na čele protikorupčného orgánu vytvoreného v roku 2022 pod tlakom Európskej únie, obvinenia odmieta. Už začiatkom roka ich označil za nepodložené a tvrdil, že ich cieľom je oslabiť nezávislosť úradu.

Prokuratúra mu okrem iného vyčíta prenájom dvoch služobných vozidiel od vlastného úradu, pričom jedno z nich údajne využívala jeho manželka. Ďalšie podozrenia sa týkajú troch zmlúv s bruselskou poradenskou spoločnosťou za viac ako 280-tisíc eur. Vyšetrovatelia tvrdia, že zmluvy nesúviseli s poslaním úradu a zahŕňali aj prípravu kancelárie v Bruseli, ktorá nikdy nevznikla.

Biro čelí aj obvineniu z prijatia rodinného priateľa bez potrebnej kvalifikácie a bezpečnostnej previerky. Prípad prichádza v čase, keď Európska komisia uvoľnila Maďarsku 16,4 miliardy eur po prísľuboch vlády zlepšiť boj proti korupcii.

(reuters, max)