Preskočiť na obsah
  |  

Bulharsko zastavilo vojenskú pomoc Ukrajine

Bulharsko ukončí dodávky zbraní Ukrajine. Rozhodnutie oznámil minister obrany Dimitar Stojanov, ktorý argumentuje tým, že vojnu nemožno vyriešiť na bojisku a pokračujúce vyzbrojovanie prináša len ďalšie obete, informuje portál Politico.

Vyhlásenie nadväzuje na postoj premiéra Rumena Radeva, ktorý je považovaný za politika s pragmatickejším a voči Rusku zmierlivejším prístupom. Ten dlhodobo presadzuje rokovania medzi Moskvou a Kyjevom a opakovane spochybňuje možnosť ukrajinského vojenského víťazstva.

Sofia od začiatku ruskej invázie poskytla Ukrajine 13 balíkov vojenskej pomoci, no nová vláda signalizuje zmenu.

Napriek tomu sa Bulharsko nesnaží dostať do otvoreného sporu s Európskou úniou, od ktorej je ekonomicky výrazne závislé.

Zaujímavé je, že súčasne s ukončením vojenskej pomoci Kyjevu vláda oznámila zvýšenie obranných výdavkov na päť percent HDP. Tento krok má naplniť záväzky voči NATO a posilniť vlastné obranné schopnosti krajiny.

(mja)

  |  

Útok nožom v Belfaste vyvolal výzvy na protest

Polícia v Severnom Írsku zadržala muža podozrivého z útoku nožom v severnom Belfaste. Incident sa stal v pondelok neskoro večer a napadnutý muž vo veku približne 40 rokov skončil v nemocnici vo vážnom stave.

Podľa polície je zadržaný muž vo veku približne 30 rokov pravdepodobne zo Somálska. Vyšetrovatelia preverujú motív útoku, pri ktorom hovoria o „pokuse o odrezaní hlavy (sťatie) podľa vzoru Islamského štátu“.

Video z napadnutia sa rýchlo rozšírilo na sociálnych sieťach. Polícia vyzvala verejnosť, aby zábery ďalej nezdieľala, keďže to mohlo spôsobiť ďalšiu traumu blízkym zraneného muža a zároveň ovplyvniť vyšetrovanie.

Na internete sa po zverejnení videa objavili výzvy na protesty. Zástupkyňa prvej ministerky Severného Írska Emma Little-Pengellyová vyzvala ľudí na zachovanie pokoja a útok označila za „divoký a barbarský“. Britský premiér Keir Starmer incident označil za „odporný“.

Polícia uviedla, že si je vedomá napätia, ktoré prípad vyvolal, a pokračuje vo vyšetrovaní okolností útoku.

(reuters, lud)

  |  

EÚ zakázala lety alžírskeho dopravcu, ocenila Kirgizsko

Európska komisia aktualizovala zoznam leteckých spoločností, ktorým je z bezpečnostných dôvodov zakázané alebo obmedzené lietať do krajín Európskej únie. Na čiernu listinu nanovo zaradila alžírskeho dopravcu Air Express Algeria, zatiaľ čo všetky letecké spoločnosti certifikované v Kirgizsku zo zoznamu vyradila.

Komisia uviedla, že rozhodnutie voči Air Express Algeria vychádza z hodnotení, ktoré odhalili vážne nedostatky v oblasti bezpečnosti a nedodržiavanie medzinárodných leteckých štandardov.

Naopak, vyradenie kirgizských leteckých spoločností predstavuje uznanie výrazného pokroku krajiny v oblasti dohľadu nad bezpečnosťou civilného letectva. Podľa Bruselu Kirgizsko počas posledných dvoch desaťročí prijalo opatrenia, ktoré zlepšili bezpečnostné štandardy a zosúladili ich s medzinárodnými požiadavkami.

Európska únia vedie zoznam leteckých dopravcov s bezpečnostnými obmedzeniami od roku 2006.

(reuters, max)

  |  

Peskov odmietol EÚ ako sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou

Kremeľ odmietol predstavu, že by Európska únia mohla v súčasnosti pôsobiť ako sprostredkovateľ v mierovom procese medzi Ruskom a Ukrajinou. Hovorca Dmitrij Peskov v utorok vyhlásil, že Moskva považuje prípadné európske zapojenie za neprijateľné, najmä ak by bolo sprevádzané podmienkami adresovanými Rusku.

„Začatie mediačných snáh predložením určitých podmienok Rusku je pravdepodobne nelogické a nesprávne,“ povedal Peskov s dôvetkom, že Európa sa viac sústreďuje na pokračovanie vojny než na mierové rokovania.

Tieto vyjadrenia prišli v čase, keď sú rozhovory sprostredkované Spojenými štátmi pozastavené. Americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner sa predtým podieľali na snahách o dialóg medzi Moskvou a Kyjevom, no proces sa zastavil po začatí americko-izraelských útokov na Irán.

Peskov poznamenal, že medzi prezidentmi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom momentálne nie je naplánovaný ani telefonát. Zároveň dodal, že Witkoff a Kushner naďalej udržiavajú kontakty s Ruskom aj Ukrajinou a Moskva je pripravená ich kedykoľvek prijať.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok označil svoj rozhovor s americkými vyslancami za pozitívny a ocenil ich ochotu pracovať na urovnaní vojny v nasledujúcich týždňoch. Kremeľ tvrdí, že ho americká strana o tom neinformovala.

(reuters, max)

  |  

Leyenovej projekt za miliardy čelí kritike aj pochybnostiam

Projekt Nový európsky Bauhaus, ktorý v roku 2020 predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ako kultúrny rozmer Zelenej dohody, čelí po šiestich rokoch otázkam o svojom reálnom prínose.

Iniciatíva mala nadviazať na odkaz legendárneho dizajnérskeho hnutia Bauhaus a prepájať architektúru, dizajn, vedu či urbanizmus s cieľom vytvárať estetické, udržateľné a sociálne inkluzívne riešenia.

Do projektu smerovalo podľa Euractivu viac ako 1,4 miliardy eur a podporených bolo približne 700 projektov. Kritici však tvrdia, že napriek značným investíciám zostáva jeho spoločenský a kultúrny dosah obmedzený. Poukazujú na nízku verejnú známosť iniciatívy, slabú prítomnosť na sociálnych sieťach a nejasné výsledky v praxi.

Medzi financovanými projektmi sú napríklad vzdelávacie programy, digitálne platformy či komunitné iniciatívy v oblasti mestského rozvoja. Prvú výraznejšiu stavbu spojenú s Novým európskym Bauhausom začali realizovať až tento rok v španielskej Seville.

Európska komisia napriek kritike projekt obhajuje ako dôležitý nástroj na podporu zelenej transformácie. Podľa Bruselu vytvára priestor na spoluprácu medzi odborníkmi z rôznych oblastí a pomáha prepájať klimatické ciele s kvalitou života obyvateľov.

(max)

  |  

Odvolávanie Gašpara stroskotalo už pri schvaľovaní programu

Mimoriadna schôdza Národnej rady SR k odvolaniu podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer) sa v utorok popoludní skončila ešte pred začiatkom rokovania. Poslanci totiž neschválili program schôdze, a tak ju predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) ukončil.

Návrh na odvolanie Gašpara predložili poslankyne opozičného Progresívneho Slovenska. Argumentovali tým, že jeho verejné vystupovanie a politické aktivity môžu vyvolávať pochybnosti o konflikte záujmov, keďže je obžalovaný v kauze Očistec.

Podľa nich existujú obavy, že svoje postavenie vo vedení parlamentu môže využívať na presadzovanie krokov súvisiacich s vlastnou trestnou vecou alebo prípadmi ľudí z jeho okolia.

Opozičné poslankyne zdôraznili, že predstavitelia Národnej rady by mali vykonávať svoje funkcie spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti o ich integrite a rešpektovaní princípov právneho štátu.

Gašpar návrh na svoje odvolanie odmieta a považuje ho za snahu prekryť kauzu spojenú s rodinou lídra PS Michala Šimečku. Minulý týždeň zároveň kritizoval podľa vlastných slov opozičnú a mediálnu hystériu okolo svojej osoby.

Kauza Očistec sa týka podozrení z fungovania zločineckej skupiny na najvyšších poschodiach polície a bezpečnostných zložiek v rokoch 2012 až 2018. Hlavné pojednávanie sa začalo minulý pondelok.

(tasr, max)