Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Úľavy na elektrinu vyjdú Nemecko o miliardu eur drahšie

Nemecká vláda bude musieť pravdepodobne vynaložiť približne o miliardu eur viac na podporu priemyslu po tom, čo Európska komisia schválila rozsiahlejšie úľavy na ceny elektriny.

Ministerka hospodárstva Katherina Reicheová oznámila, že od roku 2026 budú môcť podniky súčasne využívať novú dotovanú priemyselnú cenu elektriny aj existujúci systém kompenzácií nákladov spojených s energetikou a uhlíkovými poplatkami.

Podľa Berlína je takýto krok nevyhnutný vzhľadom na pokračujúci tlak vysokých cien energií na nemecký priemysel.

Energeticky náročné podniky čelia rastúcim nákladom najmä po zhoršení situácie na Blízkom východe, ktoré opäť zvýšilo ceny energií na svetových trhoch. Rozhodnutie Bruselu však zároveň komplikuje rozpočtové plánovanie vlády.

Dodatočné výdavky prichádzajú v období príprav rozpočtu na rok 2027, pričom minister financií Lars Klingbeil už teraz čelí potrebe vyrovnať existujúce rozpočtové medzery.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Šimečka: Gašpara budeme odvolávať opakovane až do volieb

Opozícia neuspela s pokusom otvoriť mimoriadnu schôdzu o odvolaní podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer), no avizuje, že sa tejto témy nevzdá.

Predseda PS Michal Šimečka vyhlásil, že jeho hnutie bude návrhy na Gašparovo odvolanie predkladať pri každej príležitosti, kým bude čeliť obžalobe v kauze Očistec.

Podľa opozície je neakceptovateľné, aby vysoký ústavný činiteľ zároveň vystupoval v pozícii obžalovaného z korupcie a organizovaného zločinu.

Kritiku podporili aj SaS, KDH a hnutie Slovensko. Mária Kolíková hovorí o poškodzovaní dobrého mena parlamentu, Milan Majerský o konflikte záujmov a Igor Matovič tvrdí, že Gašpar využíva verejný priestor na ovplyvňovanie verejnej mienky vo svoj prospech.

Opozícia zároveň zdôrazňuje, že nejde o snahu odobrať mu poslanecký mandát, ale o otázku vhodnosti výkonu funkcie podpredsedu Národnej rady. Gašpar obvinenia odmieta a iniciatívu opozície označuje za politicky motivovanú.

(tasr, mja)

Minúta  |  

OSN obvinila Izrael zo spoluúčasti na násilí páchanom osadníkmi

Vyšetrovacia komisia OSN obvinila izraelské úrady z priamej spoluúčasti na násilí páchanom izraelskými osadníkmi voči Palestínčanom na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Podľa zverejnenej správy izraelské bezpečnostné sily osadníkov často sprevádzajú a poskytujú im ochranu, zatiaľ čo útoky na palestínske komunity zostávajú vo veľkej miere nepotrestané.

Komisia uvádza, že od roku 2023 vzrástol počet útokov osadníkov o približne 130 percent. Terčom sú palestínske dediny, poľnohospodárska pôda aj civilisti vrátane žien a detí.

Správa opisuje prípady únosov, fyzického násilia či vyhrážok sexuálnym násilím. Podľa vyšetrovateľov násilie prispieva k vysídľovaniu Palestínčanov a upevňovaniu izraelskej kontroly nad územím.

Izrael obvinenia odmieta a tvrdí, že násilné činy osadníkov sú individuálnymi incidentmi, ktoré porušujú zákon a podliehajú vyšetrovaniu. Ľudskoprávne organizácie však dlhodobo upozorňujú, že len minimum prípadov končí potrestaním.

Komisia zároveň kritizovala aj palestínske hnutie Hamas. Podľa zistení sa jeho príslušníci v Pásme Gazy dopúšťali popráv, mučenia a ďalších závažných porušení medzinárodného práva. Za vojnové zločiny označila aj útok Hamasu na Izrael zo 7. októbra 2023, pri ktorom zahynulo približne 1 200 ľudí a stovky ďalších osôb uniesli.

(reuters, max)

Minúta  |  

Česká iniciatíva pre Ukrajinu získala ďalšie milióny, podporí ju Berlín

Česko chce pokračovať v muničnej iniciatíve pre Ukrajinu aj v nasledujúcich mesiacoch. Minister obrany Jaromír Zůna po stretnutí s nemeckým kolegom Borisom Pistoriusom oznámil, že Berlín prispeje do projektu ďalšími 300 miliónmi eur. Tieto peniaze by mali zabezpečiť nákup približne 50-tisíc kusov munície pre ukrajinské ozbrojené sily.

Praha zároveň tvrdí, že financovanie projektu už pokrýva viac ako milión kusov munície. Hoci počet podporujúcich krajín klesol z 18 na deväť, český prezident Petr Pavel verí, že iniciatíva zostáva životaschopná.

Podľa odhadov by Ukrajina mohla aj tento rok dostať podobný objem munície ako vlani, keď dodávky dosiahli takmer dva milióny kusov.

Zůna zároveň ubezpečil spojencov, že Česko nepoľaví ani v podpore východného krídla NATO. České jednotky budú naďalej pôsobiť v pobaltských krajinách, Poľsku aj na Slovensku, ktoré Praha naďalej považuje za strategickú prioritu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Nové sankcie EÚ majú zasiahnuť 90 ruských bánk

Európska únia pripravuje ďalšie sprísnenie sankcií voči Rusku. Navrhovaný 21. balík opatrení sa sústreďuje najmä na bankový sektor, kryptomenové siete a obchod s energiami.

Podľa šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej by sankcie mohli zasiahnuť približne 90 bánk, čo predstavuje najväčší jednorazový zásah do ruského finančného systému od začiatku vojny na Ukrajine. Cieľom je oslabiť schopnosť Moskvy financovať vojnové operácie a zvýšiť tlak na začatie rokovaní.

Brusel chce zároveň obmedziť činnosť kryptomenových platforiem využívaných na obchádzanie sankcií a rozšíriť opatrenia proti obchodníkom s ropou či lodiam z takzvanej tieňovej flotily.

Novinkou sú aj navrhované obmedzenia dovozu ruských rýb a ďalšie reštrikcie týkajúce sa strategických materiálov pre obranný priemysel.

Európska komisia zároveň navrhuje zachovať cenový strop na ruskú ropu a sprísniť pravidlá pre obchod s LNG. O definitívnej podobe balíka budú rozhodovať členské štáty.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kotlár nepodporí novelu o verejnom zdraví, predloží vlastný návrh

Peter Kotlár odmieta podporiť vládnu novelu zákona o ochrane verejného zdravia, pretože podľa neho nedostatočne a nejednoznačne definuje pojmy epidémia a pandémia.

Splnomocnenec vlády tvrdí, že legislatíva by mala obsahovať presné, merateľné a vedecky overiteľné kritériá, na základe ktorých by štát vyhlasoval mimoriadne zdravotné stavy a prijímal obmedzenia.

Kotlár preto predložil pozmeňujúci návrh, ktorý mal zaviesť konkrétne epidemiologické ukazovatele vrátane výskytu ochorení, úmrtnosti či zaťaženia zdravotného systému.

Navrhoval aj nový právny inštitút umožňujúci reagovať na riziko zavlečenia nebezpečného patogénu ešte pred jeho rozšírením na území Slovenska.

Keďže návrh nezískal podporu poslancov, avizuje vlastnú legislatívnu iniciatívu na september. Tvrdí, že skúsenosti z pandémie COVID-19 ukázali potrebu jasnejších pravidiel, ktoré by obmedzili priestor na prijímanie mimoriadnych opatrení bez objektívne stanovených kritérií.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.