Preskočiť na obsah
  |  

USA žiadajú Európu o nové cestovné opatrenia v súvislosti s ebolou

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa vyzvala európske krajiny, aby zaviedli cestovné obmedzenia pre osoby, ktoré sa v posledných týždňoch zdržiavali v afrických štátoch zasiahnutých epidémiou eboly.

Washington argumentuje snahou zabrániť šíreniu vírusu počas blížiacich sa majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré prilákajú milióny návštevníkov.

USA už zakázali vstup väčšine cudzincov, ktorí boli za posledných 21 dní v Konžskej demokratickej republike, Ugande alebo Južnom Sudáne, a zaviedli aj dodatočné zdravotné kontroly na vybraných letiskách.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio zdôrazňuje, že vírus nesmie preniknúť na územie Spojených štátov. Administratíva zároveň tvrdí, že poskytla viac ako 200 miliónov dolárov na boj s epidémiou a dodala stovky ton zdravotníckeho materiálu.

Svetová zdravotnícka organizácia označila aktuálne šírenie kmeňa Bundibugyo za mimoriadnu udalosť medzinárodného významu. Európska únia zatiaľ na americkú výzvu oficiálne nereagovala.

Medzitým počet potvrdených prípadov v Kongu vzrástol takmer na 600, čo zvyšuje obavy z ďalšieho šírenia ochorenia.

(reuters, mja)

  |  

Írsky Belfast zachvátili protiimigračné protesty, horeli vozidlá

Hlavné mesto Severného Írska Belfast zachvátili rozsiahle protiimigračné protesty po tom, čo polícia obvinila občana Sudánu z brutálneho útoku nožom, pri ktorom utrpel muž vo veku približne 40 rokov vážne poranenia hlavy, krku a očí.

Do ulíc vyšli stovky demonštrantov, časť z nich podpálila viacero vozidiel vrátane autobusu. Polícia nasadila obrnené vozidlá a incident označila za kritický.

Podľa britských médií boli v niektorých častiach mesta poškodené domy a objavili sa aj prípady podpaľačstva. Premiér Keir Starmer označil pokus o vraždu priamo na ulici za šokujúci a vyzval na zachovanie pokoja.

Polícia zároveň ocenila zásah okoloidúcich, ktorí sa útočníkovi postavili ešte pred príchodom hliadok, a podľa vyšetrovateľov významne prispeli k záchrane života napadnutého muža. Útok úrady zatiaľ nevyšetrujú ako terorizmus.

(reuters, mja)

  |  

EÚ zvažuje obmedziť hlasovacie práva nových členov

Päť významných členských štátov EÚ, konkrétne Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko, navrhuje otvoriť diskusiu o obmedzení niektorých hlasovacích práv budúcich členov Únie počas prechodného obdobia.

V súčasnosti sa o vstup uchádzajú štáty ako Ukrajina, Moldavsko, Albánsko či Čierna Hora. Podľa spoločného dokumentu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters, by mohli byť do prístupových zmlúv zakomponované nové ochranné mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania princípov právneho štátu.

Súčasťou návrhu je aj možnosť zaviesť opatrenia voči krajinám, ktoré by po vstupe vykazovali vážne zhoršenie situácie v oblastiach, ako sú demokracia a sloboda médií.

Podľa dostupných informácií ide o reakciu na skúsenosti s vnútornými spormi v EÚ, ktoré sa spájali najmä s Maďarskom. To sa v minulosti dostalo do sporov s Bruselom pre otázky právneho štátu.

Medzitým Cyprus pripravuje otvorenie prvých rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom, pričom Estónsko zdôrazňuje potrebu urýchliť integračný proces Kyjeva do EÚ.

(reuters, mja)

  |  

Zahraničné sily v Hormuze sa môžu ocitnúť v krížovej paľbe

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v utorok vyzval zahraničné sily, aby opustili Hormuzský prieliv a okolité oblasti. V opačnom prípade sa podľa neho môžu dostať do krížovej paľby.

„Hormuzský prieliv NIE JE súčasťou medzinárodných vôd, ale je spoločným územím Iránu a Ománu... Zahraničné sily v blízkosti nášho územia sú neustále vystavené riziku v dôsledku vlastných ľudských chýb, bežných nehôd alebo toho, že sa môžu ocitnúť v krížovej paľbe,“ napísal Arákčí na platforme X.

„Najlepším riešením na zníženie rizika je, aby sa odtiaľ stiahli,“ dodal.

Tieto vyjadrenia zazneli po tom, ako americký prezident Donald Trump vyhlásil, že vrtuľník Apache, ktorý sa v pondelok zrútil neďaleko Hormuzského prielivu, zostrelil Irán, pričom povedal, že USA na to musia zareagovať.

(tasr, afp)

  |  

Zelenskyj: List Putinovi priniesol výsledok, ktorý očakával

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že jeho nedávna diplomatická aktivita priniesla konkrétne výsledky. Počas samitu v Tallinne povedal, že v priebehu jedného mesiaca poslal viacero listov adresovaných Európskej únii, Spojeným štátom aj ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Každý z nich mal podľa jeho slov odlišný cieľ a viaceré z nich splnili očakávania Kyjeva, informuje Ukrajinska Pravda.

V prípade Washingtonu sa Zelenskyj snažil presvedčiť amerických predstaviteľov, aby venovali väčšiu pozornosť Ukrajine popri kríze na Blízkom východe.

Naznačil, že sa mu podarilo dosiahnuť pokrok v otázke protivzdušnej obrany, konkrétne detaily však nezverejnil. Rovnaký postoj zaujal aj pri liste Putinovi. Prezident iba povedal, že získal výsledok, ktorý potreboval.

List zverejnený začiatkom júna mal podľa neho vyprovokovať reakciu Kremľa a otvoriť tému možného stretnutia lídrov. Moskva síce reagovala, no Putin osobné rokovanie následne odmietol.

(mja)

  |  

USA pritvrdzujú, terčom sú čínski komunikační giganti

Napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou sa ďalej presúva do oblasti telekomunikácií. Spoločnosť China Unicom varovala, že plánované obmedzenia zo strany americkej administratívy môžu narušiť fungovanie globálnych komunikačných sietí.

Federálna komisia pre komunikácie chce totiž zakázať americkým operátorom prepojenie s viacerými čínskymi telekomunikačnými spoločnosťami, ktoré Washington označuje za bezpečnostné riziko.

Podľa China Unicom by takýto krok mohol zasiahnuť nielen čínske firmy, ale aj americké podniky závislé od obchodných a dodávateľských vzťahov s Čínou. Spoločnosť upozorňuje, že práve čínski operátori zabezpečujú významnú časť komunikácie medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta.

Federálna komisia pre komunikácie zároveň zvažuje ďalšie reštrikcie vrátane obmedzenia čínskych dátových centier a prepojení na zariadenia od spoločností Huawei či ZTE.

(reuters, mja)