Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cenový strop na ruskú ropu má rásť na 70 dolárov. EÚ chce odklad

Európska únia zvažuje odloženie plánovaného automatického zvýšenia cenového stropu na ruskú ropu až do januára budúceho roka. Dôvodom sú rastúce ceny ropy vyvolané konfliktom okolo Iránu a predpoklad, že nový 70-dolárový cenový limit zvýši príjmy Moskvy z exportu energií, informuje portál Financial Times.

Opatrenie je súčasťou 21. balíka sankcií proti Rusku a na jeho schválenie je potrebný súhlas všetkých členských štátov. Ak sa na odklade nedohodnú do 15. júla, cenový strop sa po tomto dni automaticky zvýši zo súčasnej úrovne 44,10 dolára na 70 dolárov za barel. Jeho úroveň sa totiž pravidelne aktualizuje podľa toho, aká bola priemerná cena ruskej ropy za posledných šesť mesiacov.

Brusel rokuje aj s partnermi zo skupiny G7, pričom podporu odkladu očakáva od Británie a Kanady. Súčasne Európska komisia navrhla nové sankcie proti desiatkam ruských bánk, obchodníkov s ropou a kryptoplatformám podozrivým z obchádzania sankčného režimu.

Nové opatrenia by sa mohli dotknúť aj bývalých a súčasných príslušníkov ruskej armády, ktorým chce EÚ obmedziť vstup na svoje územie.

(mja)

Minúta  |  

Desaťtisíce Francúzov žiadajú zmeny po vražde 11-ročnej Lyhanny

Francúzskom otriasa politická a spoločenská kríza po vražde 11-ročného dievčaťa, ktorá odhalila vážne problémy v justičnom systéme.

Hlavný podozrivý bol už od augusta 2025 vyšetrovaný pre podozrenie zo znásilnenia maloletej Lyhanny, no prokuratúra v meste Auch ho až do jeho zatknutia v prípade únosu a vraždy nevypočula.

Tragédia vyvolala masové protesty po celej krajine, na ktorých desaťtisíce ľudí žiadali lepšiu ochranu detí a zodpovednosť štátu. Prokurátori upozorňujú, že sú preťažení a dlhodobo zápasia s nedostatkom personálu a financií.

Minister spravodlivosti Gérald Darmanin priznal vážne zlyhanie štátu, odmietol však odstúpiť. Vláda nariadila preverenie prípadu a zároveň revíziu približne 70-tisíc otvorených oznámení o násilí páchanom na maloletých.

Kritici tvrdia, že problém je systémový a bez výrazného posilnenia justície sa podobným tragédiám nebude dať zabrániť.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Irán zaútočil na základne USA na Blízkom východe

Iránske Revolučné gardy podľa štátnych médií v stredu zaútočili na americkú základňu v Jordánsku a ďalších 21 cieľov v krajinách Perzského zálivu ako odvetu za americké údery v oblasti Hormuzského prielivu.

Washington predtým oznámil útoky na iránske radarové a protivzdušné systémy po tom, čo mal byť zostrelený americký vrtuľník Apache. Revolučné gardy tvrdia, že zasiahli hangáre stíhačiek F-35 aj veliteľské centrá a zároveň pohrozili ďalšou eskaláciou.

Teherán tiež tvrdí, že raketami zasiahol základňu al-Azraq v Jordánsku, ako aj americké objekty v Kuvajte a Bahrajne. Jordánsko však uviedlo, že viacero rakiet zachytilo ešte vo vzduchu, zatiaľ čo Bahrajn a Kuvajt aktivovali protivzdušnú obranu.

Podľa prvotných amerických hodnotení bola väčšina iránskych rakiet a dronov zneškodnená a neobjavili sa správy o obetiach medzi americkými vojakmi.

Eskaláciu okamžite zaznamenali aj trhy, keď ceny ropy vzrástli približne o jedno percento.

(reuters, mja)

Minúta  |  

USA žiadajú Európu o nové cestovné opatrenia v súvislosti s ebolou

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa vyzvala európske krajiny, aby zaviedli cestovné obmedzenia pre osoby, ktoré sa v posledných týždňoch zdržiavali v afrických štátoch zasiahnutých epidémiou eboly.

Washington argumentuje snahou zabrániť šíreniu vírusu počas blížiacich sa majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré prilákajú milióny návštevníkov.

USA už zakázali vstup väčšine cudzincov, ktorí boli za posledných 21 dní v Konžskej demokratickej republike, Ugande alebo Južnom Sudáne, a zaviedli aj dodatočné zdravotné kontroly na vybraných letiskách.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio zdôrazňuje, že vírus nesmie preniknúť na územie Spojených štátov. Administratíva zároveň tvrdí, že poskytla viac ako 200 miliónov dolárov na boj s epidémiou a dodala stovky ton zdravotníckeho materiálu.

Svetová zdravotnícka organizácia označila aktuálne šírenie kmeňa Bundibugyo za mimoriadnu udalosť medzinárodného významu. Európska únia zatiaľ na americkú výzvu oficiálne nereagovala.

Medzitým počet potvrdených prípadov v Kongu vzrástol takmer na 600, čo zvyšuje obavy z ďalšieho šírenia ochorenia.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Írsky Belfast zachvátili protiimigračné protesty, horeli vozidlá

Hlavné mesto Severného Írska Belfast zachvátili rozsiahle protiimigračné protesty po tom, čo polícia obvinila občana Sudánu z brutálneho útoku nožom, pri ktorom utrpel muž vo veku približne 40 rokov vážne poranenia hlavy, krku a očí.

Do ulíc vyšli stovky demonštrantov, časť z nich podpálila viacero vozidiel vrátane autobusu. Polícia nasadila obrnené vozidlá a incident označila za kritický.

Podľa britských médií boli v niektorých častiach mesta poškodené domy a objavili sa aj prípady podpaľačstva. Premiér Keir Starmer označil pokus o vraždu priamo na ulici za šokujúci a vyzval na zachovanie pokoja.

Polícia zároveň ocenila zásah okoloidúcich, ktorí sa útočníkovi postavili ešte pred príchodom hliadok, a podľa vyšetrovateľov významne prispeli k záchrane života napadnutého muža. Útok úrady zatiaľ nevyšetrujú ako terorizmus.

(reuters, mja)

Minúta  |  

EÚ zvažuje obmedziť hlasovacie práva nových členov

Päť významných členských štátov EÚ, konkrétne Nemecko, Francúzsko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko, navrhuje otvoriť diskusiu o obmedzení niektorých hlasovacích práv budúcich členov Únie počas prechodného obdobia.

V súčasnosti sa o vstup uchádzajú štáty ako Ukrajina, Moldavsko, Albánsko či Čierna Hora. Podľa spoločného dokumentu, do ktorého nahliadla agentúra Reuters, by mohli byť do prístupových zmlúv zakomponované nové ochranné mechanizmy na zabezpečenie dodržiavania princípov právneho štátu.

Súčasťou návrhu je aj možnosť zaviesť opatrenia voči krajinám, ktoré by po vstupe vykazovali vážne zhoršenie situácie v oblastiach, ako sú demokracia a sloboda médií.

Podľa dostupných informácií ide o reakciu na skúsenosti s vnútornými spormi v EÚ, ktoré sa spájali najmä s Maďarskom. To sa v minulosti dostalo do sporov s Bruselom pre otázky právneho štátu.

Medzitým Cyprus pripravuje otvorenie prvých rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom, pričom Estónsko zdôrazňuje potrebu urýchliť integračný proces Kyjeva do EÚ.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.