Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko nie je žiadna čierna diera, vyhlásil premiér

V slovenskej ekonomike nie je všetko dokonalé. Zároveň sa však na Slovensku nežije zle a nie je ani „čiernou dierou“, ako to zvyknú tvrdiť kritici súčasnej vlády. Po stredajšom rokovaní vlády to vyhlásil premiér Robert Fico (Smer).

Reagoval tak na Správu o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska, ktorú v stredu zobral kabinet na vedomie. Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) na Úrade vlády SR v nej rozpracoval desať kľúčových prekážok pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a produktivity.

Slovensko podľa správy patrí v rámci EÚ medzi štáty so slabšou konkurencieschopnosťou. V roku 2024 bolo v rebríčku ISA na 23. priečke z 27 členských štátov EÚ, oproti roku 2022 si polepšilo o jednu priečku.

Fico pripustil, že nie všetko je v ekonomike ideálne, no zdôraznil rekordne nízku nezamestnanosť, pokračujúci rast ekonomiky, rozvoj cestovného ruchu či očakávané nové investície. Podľa premiéra sa na Slovensku nežije tak zle, ako tvrdí opozícia, a vláda sa zaoberá aj kritikou podnikateľského prostredia vrátane transakčnej dane.

Opozičná SaS označila správu za vysvedčenie súčasnej vlády. Podľa predsedu strany Branislava Gröhlinga dokument potvrdzuje, že Slovensko zaostáva za konkurenciou, má najnižšie čisté mzdy spomedzi krajín V4 a vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce.

Liberáli vláde vyčítajú, že síce pozná problémy ekonomiky, no neprichádza s opatreniami, ktoré by podporili rast a zvýšili životnú úroveň.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Brusel chce v roku 2027 viac peňazí na Ukrajinu, obranu aj migráciu

Európska komisia navrhla rozpočet na rok 2027 vo výške 200 miliárd eur, ktorý má reagovať na nové bezpečnostné, ekonomické a geopolitické výzvy. Návrh zohľadňuje dôsledky pandémie, energetickej krízy, vysokej inflácie, vojny na Ukrajine aj rastúce napätie na Blízkom východe.

Významná časť prostriedkov poputuje na podporu Ukrajiny prostredníctvom Nástroja pre Ukrajinu a nového úverového mechanizmu. Rozpočet zároveň posilňuje financovanie obrany a bezpečnosti v súlade s plánom ReArm Europe/Readiness 2030. Peniaze majú smerovať do obranného výskumu, rozvoja priemyselných kapacít, vojenskej mobility či zvyšovania strategickej odolnosti členských štátov.

Komisia chce zároveň motivovať krajiny EÚ, aby využívali zdroje politiky súdržnosti na nové priority, ako sú konkurencieschopnosť, energetická transformácia, obrana či dostupné bývanie. V týchto oblastiach členské štáty budú môcť získať vyššie spolufinancovanie a predbežné financovanie projektov.

Návrh počíta aj s navýšením financií pre programy Erasmus+, Nástroj na prepájanie Európy a Program pre jednotný trh. Zachovaná zostáva podpora poľnohospodárstva s cieľom posilniť potravinovú bezpečnosť a rozvoj vidieka.

Dodatočné zdroje smerujú aj do migrácie a ochrany hraníc. Fond pre azyl, migráciu a integráciu a Nástroj na riadenie hraníc a víza získajú v roku 2027 navýšenie o 1,2 miliardy eur. Konečné schválenie rozpočtu bude ešte predmetom rokovaní Európskeho parlamentu a Rady EÚ.

(max)

Minúta  |  

Meta a Google prehrali spor o návykový dizajn sociálnych sietí

Spoločnosti Meta a Google utrpeli ďalšiu právnu porážku v spore týkajúcom sa vplyvu sociálnych sietí na mladistvých. Sudkyňa Najvyššieho súdu v Los Angeles Carolyn Kuhlová zamietla ich žiadosť o nový proces po tom, ako porota rozhodla, že platformy Instagram a YouTube boli navrhnuté spôsobom, ktorý podporoval vznik závislosti u mladých používateľov.

Žalobu podala žena, ktorá tvrdila, že sa už v mladom veku stala závislou od oboch platforiem pre ich návykové dizajnové prvky. Porota jej priz­nala odškodné vo výške šesť miliónov dolárov.

Meta aj Google argumentovali, že ich pred podobnými nárokmi chráni ustanovenie amerického zákona o slušnosti v komunikácii, ktorý internetovým platformám poskytuje širokú ochranu pred zodpovednosťou za obsah vytvorený používateľmi. Súd však konštatoval, že spor sa netýka samotného obsahu, ale rozhodnutí pri navrhovaní fungovania platforiem.

Podľa súdu existovalo dostatok dôkazov, že žalobkyni uškodili samotné mechanizmy fungovania sociálnych sietí. Meta aj Google oznámili, že sa proti verdiktu odvolajú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Štát dá viac než 21 miliónov eur na projekty v rómskych komunitách

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity schválil počas mája a júna investičné projekty v celkovej hodnote viac ako 21 miliónov eur. Financie smerujú do obcí zahrnutých v Atlase rómskych komunít a majú zlepšiť bývanie, prístup k pitnej vode, kanalizáciu či ochranu životného prostredia.

Najväčšia časť podpory poputuje na výstavbu a modernizáciu vodovodov a kanalizácií. Šesť projektov v obciach Rokycany, Rakytník, Šindliar, Hodejov, Bajč a Hraň za viac ako 13,4 milióna eur prinesie viac než 20 kilometrov nových vodovodov a takmer deväť kilometrov kanalizačnej siete vrátane čistiarne odpadových vôd. Prístup k pitnej vode získa takmer tritisíc obyvateľov.

Ďalších 7,1 milióna eur pôjde na zlepšenie bývania v obci Cakov a meste Ružomberok. Projekty počítajú s výstavbou 48 bytových jednotiek pre 134 obyvateľov prevažne z marginalizovaných rómskych komunít aj so zabezpečením asistencie pri bývaní.

Podporu získala aj sanácia nelegálnej skládky v Krásnohorskom Podhradí, kde odstránia viac než 240 ton odpadu. Šesť ďalších projektov v hodnote 712-tisíc eur je určených na prípravu projektových dokumentácií na budúce investície do bývania, vodovodov a kanalizácie.

Podľa úradu ide o súčasť dlhodobého úsilia zameraného na zlepšenie životných podmienok, rozvoj infraštruktúry a podporu sociálneho začlenenia v samosprávach po celom Slovensku.

(tasr, max)

Minúta  |  

Trump údajne pozval poľského prezidenta na oslavu narodenín

Poľský prezident Karol Nawrocki by sa mal tento víkend objaviť v Bielom dome na pozvanie amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa informácií poľskej stanice RMF FM nejde o oficiálnu návštevu, ale o účasť na oslavách Trumpových 80. narodenín, ktoré budú spojené s netradičným galavečerom organizácie UFC priamo v areáli prezidentského sídla.

Nawrocki, ktorého Trump počas volebnej kampane otvorene podporoval, by mal do Spojených štátov odcestovať v nedeľu. Podľa zdrojov z Bieleho domu patria vzťahy medzi obomi politikmi k nadštandardným, preto jeho účasť medzi pozvanými hosťami neprekvapuje. Súčasťou programu má byť aj návšteva poľského kostola v meste Silver Spring neďaleko Washingtonu.

Hlavným lákadlom osláv bude galavečer UFC Freedom 250, organizovaný pri príležitosti 250. výročia vzniku Spojených štátov a Dňa vlajky. Na južnom trávniku Bieleho domu už dokončujú prípravy dočasnej arény pre približne päťtisíc hostí. Organizátori očakávajú, že ďalšie desaťtisíce fanúšikov budú podujatie sledovať na veľkoplošných obrazovkách v okolí.

Trump svoje rozhodnutie hostiť zápasy UFC vysvetľuje dlhoročným obdivom k tomuto športu. S prezidentom organizácie Danom Whiteom ho spája blízke priateľstvo a Trump sa už v roku 2019 stal prvým úradujúcim prezidentom USA, ktorý sa osobne zúčastnil na podujatí UFC. V hlavnom zápase galavečera sa predstavia Ilia Topuria a Justin Gaethje.

(max)

Minúta  |  

Moskva žiada od Arménska odpoveď na európske ambície

Rusko vyzvalo Arménsko, aby čo najskôr rozhodlo o svojom ďalšom pôsobení v postsovietskych vojenských a ekonomických zoskupeniach. Vyjadrenia Moskvy prichádzajú na pozadí rastúceho napätia vo vzťahoch medzi obomai krajinami.

Premiér Nikol Pašinjan, ktorý presadzuje priblíženie Arménska k Európskej únii, obhájil vo voľbách svoj mandát. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov následne vyhlásil, že snaha o vstup do EÚ nie je zlučiteľná s členstvom v Euroázijskej ekonomickej únii združujúcej Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko a Arménsko.

Lavrov zároveň upozornil na otázku ďalšieho pôsobenia Jerevanu v Organizácii Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB). Arménsko vlani pozastavilo účasť v tomto vojenskom bloku vedenom Ruskom po tom, ako Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad Náhorným Karabachom.

Podľa Moskvy Arménsko neplatí členské príspevky, nezúčastňuje sa na spoločných aktivitách a zároveň prehlbuje spoluprácu s NATO a krajinami EÚ. Pred júnovými voľbami Rusko zvýšilo tlak na Jerevan aj obchodnými obmedzeniami v súvislosti s jeho európskymi ambíciami.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.