Preskočiť na obsah
  |  

Čínska BYD investuje do siete ultrarýchlych nabíjačiek v Európe

Čínska automobilka BYD plánuje podľa Financial Times investovať takmer dve miliardy eur do budovania siete ultrarýchlych nabíjacích staníc v Európe. Cieľom je rozšíriť technológiu takzvaného bleskového nabíjania, ktorá dokáže doplniť batériu elektromobilu počas niekoľkých minút, do všetkých bežných modelov značky.

Najväčší svetový výrobca elektromobilov chce do roku 2027 vybudovať v Európe približne tritisíc takýchto nabíjačiek, z toho 600 vo Veľkej Británii. Jedna stanica pritom stojí približne 580-tisíc eur. Podľa viceprezidentky BYD Stelly Liovej je práve rozsiahla infraštruktúra nevyhnutnou podmienkou na masové rozšírenie novej technológie.

Najnovší model prémiovej značky Denza dokáže nabiť batériu na 70 percent za päť minút a takmer úplne za dvanásť minút. BYD tvrdí, že nabíjačky nebudú zaťažovať elektrickú sieť, keďže využívajú lokálne batériové úložiská dobíjané mimo špičky.

Automobilka zároveň výrazne posilňuje svoju pozíciu na európskom trhu. Jej podiel v EÚ sa za prvé mesiace roka zvýšil z 0,8 na 1,9 percenta, pričom vo Veľkej Británii už predstihla viaceré tradičné značky vrátane Renaultu a Volva.

(max)

  |  

Gašpar: Koalícia pri volebnom zákone dospeje k dohode

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) si myslí, že koalícia pri novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva dospeje k dohode. Uviedol to novinárom v parlamente.

O novele, ktorá má zmeniť spôsob voľby zo zahraničia, začali poslanci diskutovať v stredu popoludní. Pozmeňujúci návrh k nej predložil koaličný Hlas. Aj koaličná SNS avizovala pozmeňujúci návrh, chce ním presadiť zmenu kvóra pri preferenčnom hlasovaní, takzvanom prekrúžkovaní sa v parlamentných voľbách.

„V zásade sme zatiaľ pripravení zákon schváliť. To, či prídu a budú podané počas druhého čítania nejaké pozmeňujúce návrhy, je už na tých, ktorí s nimi chcú prísť. Ak to mám zhrnúť, strane Hlas bolo vyhovené tým, že sa už vniesla väčšia možnosť zriaďovať volebné miestnosti v zahraničí. A čo sa týka ôsmich percent na prekrúžkovanie sa, tak tam nie je vyjasnená ešte stále situácia medzi SNS a Stranou vidieka,“ vyhlásil Gašpar.

Koalícia pri volebných zmenách podľa neho dospeje k dohode. Myslí si, že od koaličných strán ich voliči očakávajú, že budú prinášať zmeny na väčšiu transparentnosť systému volieb. „Ak niektorá zo strán prispeje k tomu, že by to neprešlo, tak to bude musieť nejako potom komunikovať pre svoju voličskú základňu,“ okomentoval.

(tasr, bak)

  |  

V budove generálnej prokuratúry horelo

Hasiči v stredu zasahovali pri požiari v budove Generálnej prokuratúry SR na Štúrovej ulici v Bratislave. Potvrdili to z Operačného strediska Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave. Na prípad upozornili noviny.sk.

Podľa TV Joj išlo o požiar na druhom nadzemnom podlaží. Požiar bol pred príchodom hasičskej jednotky lokalizovaný a jednotka následne pracovala na jeho likvidácii pomocou hasiacich prostriedkov.

Na mieste zasahovali štyri kusy hasičskej techniky a dvanásť príslušníkov. Požiar sa údajne rozšíril z varnej kanvice. Pri incidente sa nikto nezranil, išlo o menší požiar.

Hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová potvrdila, že udalosť si nevyžiadala zranenia, pričom presné príčiny vzniku určí príslušná zložka.

(tasr, lud)

  |  

Trump hrozí Iránu: Ak nebude dohoda, prídu ďalšie útoky

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že Teherán príliš dlho otáľa s uzavretím dohody a za svoj prístup bude niesť následky. Vyjadril sa tak po vzájomných útokoch Spojených štátov a Iránu v regióne, pričom zároveň pokračujú snahy o obnovenie rokovaní.

Šéf Bieleho domu na sociálnej sieti uviedol, že Irán podľa neho iba hovorí, no nekoná. Dodal, že príležitosť na výhodnú dohodu nevyužil včas.

V rozhovore pre televíziu Fox News naznačil, že je blízko rozhodnutia nariadiť ďalšie údery na iránsku infraštruktúru vrátane elektrární a mostov, ak Teherán nepristúpi na dohodu.

Trumpove vyjadrenia zazneli v čase, keď sa katarskí sprostredkovatelia podľa informácií Reuters presunuli do Teheránu s cieľom dokončiť rokovania po konzultáciách s Washingtonom.

Americký prezident zároveň reagoval na najnovšie iránske útoky na americké vojenské základne v Jordánsku, Kuvajte a Bahrajne, ktoré boli odvetou za útoky USA na iránske ciele v okolí Hormuzského prielivu. Podľa neho mal Irán možnosť „uzavrieť dohodu a prežiť“. Nevylúčil ani ďalšie útoky, keďže rokovania podľa neho postupujú pomaly.

(reuters, bak)

  |  

Slovenskú katolícku misiu v Ríme povedie od júla Patrik Mitura

Slovenskú katolícku misiu (SKM) v Ríme povedie od júla tohto roka kňaz Spišskej diecézy Patrik Mitura. Vymení kňaza Žilinskej diecézy Petra Olasa, ktorý sa po ukončení štúdií vracia späť na Slovensko. Olas viedol misiu od júna 2023. Informovala o tom Konferencia biskupov Slovenska na svojom webe.

Mitura pochádza z Vlkoviec (farnosť Tvarožná). Narodil sa v Kežmarku. Za kňaza ho vysvätili v roku 2019 v Spišskej Kapitule. Päť rokov pôsobil ako farský vikár v Levoči. Od roku 2024 je na štúdiách v Ríme na Pápežskej univerzite sv. Kríža v odbore inštitucionálna sociálna komunikácia.

Olas zároveň oznámil obmedzenie činnosti SKM v Ríme. „V najbližšiu nedeľu 14. júna už nebude slovenská svätá omša a začne sa uzatvorenie SKM počas letných prázdnin. Slovenské sväté omše budú opäť pokračovať s nasledujúcim akademickým rokom. Ja som dokončil štúdiá a vraciam sa na Slovensko,“ uviedol Olas. Doplnil, že jeho následník bude informovať o otváracej slovenskej svätej omši na misii.

(tasr, bak)

  |  

Cichanovská je v Prahe, stretla sa s prezidentom aj šéfom diplomacie

Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská je na návšteve Prahy. V stredu sa stretla s prezidentom krajiny Petrom Pavlom, ministrom zahraničných vecí Petrom Macinkom a navštívila aj Senát.

Cichanovská podľa Pavla šesť rokov dokazuje, že ani represie a exil nezlomia túžbu národa po slobode. „Dnes sme hovorili o situácii v Bielorusku, o pomoci demokratickým silám aj o tom, ako čeliť snahám Ruska využívať Bielorusko na svoju agresívnu politiku. Je dobre, že na podpore bieloruskej opozície je v českej politike dlhodobo zhoda naprieč vládami,“ napísal na sociálnej sieti X.

Macinka pripomenul českú skúsenosť s komunistickou diktatúrou. „Práve preto stojíme na strane tých, ktorí sa usilujú o slobodné a demokratické Bielorusko,“ uviedol po stretnutí.

Cichanovská sa poďakovala za podporu demokratických síl a solidaritu s Bielorusmi čeliacimi represiám. Informovala, že rokovali aj o bezpečnostnej situácii v regióne, politických väzňoch či zodpovednosti režimu za zločiny. „Minister Macinka ma uistil, že na českej podpore Bieloruska sa nič nemení a Bielorusi sa na ČR môžu naďalej spoľahnúť,“ napísala na sieti X.

(tasr, bak)