Preskočiť na obsah
  |  

Ebola aj horúčavy. V USA cvičia pracovníkov pred MS 2026

Majstrovstvá sveta vo futbale 2026, ktoré budú hostiť USA, Kanada a Mexiko, sprevádzajú rozsiahle prípravy zdravotníckych úradov.

Kým organizátori pri kandidatúre v roku 2018 zdôrazňovali priaznivú epidemiologickú situáciu regiónu, dnes pozornosť sústreďujú na možné šírenie infekčných ochorení počas jedného z najväčších globálnych podujatí od pandémie COVID-19. Píše Politico.

Najväčšie obavy vyvoláva aktuálna epidémia eboly v Konžskej demokratickej republike, ktorej reprezentácia odohrá zápasy v Houstone, Atlante a mexickej Guadalajare. Úrady sledujú aj ďalšie riziká vrátane hantavírusu či osýpok.

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb koordinuje prípravy s hostiteľskými mestami, organizuje pravidelné konzultácie a poskytuje metodické usmernenia. Lekári a záchranné zložky absolvujú simulácie krízových scenárov vrátane prípadov nákazy ebolou, rozsiahlych výpadkov elektriny, extrémnych horúčav či biologických útokov.

Los Angeles, ktoré privíta osem zápasov na štadióne SoFi, zavádza monitorovanie odpadových vôd priamo v areáli. Analýza vzoriek umožní odhaliť prítomnosť viacerých vírusov a patogénov ešte pred vypuknutím väčšieho ohniska nákazy.

Významnú úlohu zohrá aj kontrola potravinovej bezpečnosti. Takmer polovica zdravotníckych pracovníkov okresu Los Angeles bude počas šampionátu dohliadať na predajcov jedál v okolí štadiónov a fanúšikovských zón.

(max)

  |  

Takáč po neúspešnom odvolávaní: Zachránili sme stovky miliónov eur

Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) chce pokračovať v znižovaní byrokracie a zefektívňovaní procesov v Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA). Po tom, ako koaličná väčšina v parlamente dvakrát neumožnila otvorenie mimoriadnej schôdze o jeho odvolaní, zdôraznil, že rezort dosiahol viditeľné výsledky a sektor nevidí dôvod na zmenu vo vedení ministerstva.

Takáč tvrdí, že za uplynulé dva roky sa podarilo vyčerpať približne 900 miliónov eur na projekty v agrosektore, pričom predchádzajúce vedenie podľa neho za tri a pol roka využilo len 140 miliónov eur. „Procesy sa neskutočne zrýchlili a v zásade sme zachránili finančné prostriedky, ktoré patria pre sektor,“ zhodnotil.

Za jednu z hlavných priorít označil obnovu hydromelioračných systémov. Ministerstvo pripravuje rozsiahlu analýzu a plán revitalizácie rozvodov, pričom nevylučuje ani zapojenie súkromného kapitálu. Podľa Takáča ide o strategickú tému vzhľadom na pretrvávajúce sucho a dôsledky klimatických zmien.

Minister sa vyjadril aj k pripravovanej reforme spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Kritizoval návrhy Európskej komisie na stropovanie priamych platieb a odmieta aj možné obmedzenie prístupu potravinárov k európskym fondom.

Zdôraznil, že Slovensko bude na domácich aj európskych rokovaniach presadzovať riešenia zohľadňujúce štruktúru slovenského poľnohospodárstva, ktoré je postavené na väčších podnikoch.

(tasr, max)

  |  

Princ William chce AI zapojiť do boja s bezdomovectvom

Britský princ William predstavil využitie umelej inteligencie na včasné odhaľovanie ľudí ohrozených stratou bývania. Na podujatí London Tech Week uviedol, že údaje, s ktorými firmy denne pracujú, môžu pomôcť identifikovať problémy ešte predtým, ako sa človek ocitne na ulici alebo v dočasnom ubytovaní.

Jeho projekt Homewards, založený pred tromi rokmi s cieľom obmedziť bezdomovectvo, spustil iniciatívu Homelessness Data Lab. Tá bude analyzovať anonymizované údaje a vyhľadávať varovné signály, ako sú nezaplatené účty, odpojenie telefónu či absencia dieťaťa v škole.

Na projekte spolupracujú organizácie LandAid, Salesforce, Bloomberg, VodafoneThree, Accenture, NatWest Group a ďalší partneri. Podľa Homewards sa bezdomovectvo týka viac ako 430-tisíc ľudí v Británii.

William zdôraznil, že včasná intervencia môže ľuďom pomôcť udržať si bývanie, zamestnanie aj väzby na komunitu. Počas podujatia mu predstavili aj mapu využívajúcu anonymizované bankové údaje na identifikáciu rizík v londýnskej štvrti Lambeth, ktorú označil za prelomový nástroj.

(reuters, bak)

  |  

USA tajne sprevádzali tankery cez Hormuzský prieliv, tvrdí Trump

Hormuzský prieliv sa opäť stal kľúčovým bodom napätia na Blízkom východe. Americký prezident Donald Trump oznámil, že ich armáda tajne zabezpečovala prechod ropných tankerov cez strategickú vodnú cestu medzi Iránom a Ománom.

„Vyťažili sa milióny barelov ropy, a preto je jej cena 85 až 90 dolárov za barel namiesto 250 dolárov,“ skonštatoval Trump s tým, že počas tejto operácie sa podarilo dostať na svetové trhy viac ako 100 miliónov barelov ropy.

Americký minister energetiky Chris Wright zároveň uviedol, že vyššie objemy prepravy cez Hormuzský prieliv sú výsledkom nasadenia americkej armády a že medzi eskortovanými plavidlami neboli iránske tankery.

Trump zároveň zdôraznil, že Washington sa naďalej usiluje o dohodu s Teheránom, ktorá by zabránila Iránu získať jadrové zbrane. Podľa jeho slov už Irán s touto podmienkou súhlasil, finálnu dohodu však zatiaľ nepodpísali.

Americký prezident zároveň vyslal odkaz Teheránu. Vyhlásil, že ak mierové rokovania zlyhajú, Spojené štáty zaútočia na Irán „veľmi tvrdo“. Administratíva podľa neho reaguje aj na incident v Hormuzskom prielive, pri ktorom zostrelili americký vrtuľník Apache.

(reuters, max)

  |  

Slovensko nie je žiadna čierna diera, vyhlásil premiér

V slovenskej ekonomike nie je všetko dokonalé. Zároveň sa však na Slovensku nežije zle a nie je ani „čiernou dierou“, ako to zvyknú tvrdiť kritici súčasnej vlády. Po stredajšom rokovaní vlády to vyhlásil premiér Robert Fico (Smer).

Reagoval tak na Správu o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska, ktorú v stredu zobral kabinet na vedomie. Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) na Úrade vlády SR v nej rozpracoval desať kľúčových prekážok pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a produktivity.

Slovensko podľa správy patrí v rámci EÚ medzi štáty so slabšou konkurencieschopnosťou. V roku 2024 bolo v rebríčku ISA na 23. priečke z 27 členských štátov EÚ, oproti roku 2022 si polepšilo o jednu priečku.

Fico pripustil, že nie všetko je v ekonomike ideálne, no zdôraznil rekordne nízku nezamestnanosť, pokračujúci rast ekonomiky, rozvoj cestovného ruchu či očakávané nové investície. Podľa premiéra sa na Slovensku nežije tak zle, ako tvrdí opozícia, a vláda sa zaoberá aj kritikou podnikateľského prostredia vrátane transakčnej dane.

Opozičná SaS označila správu za vysvedčenie súčasnej vlády. Podľa predsedu strany Branislava Gröhlinga dokument potvrdzuje, že Slovensko zaostáva za konkurenciou, má najnižšie čisté mzdy spomedzi krajín V4 a vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce.

Liberáli vláde vyčítajú, že síce pozná problémy ekonomiky, no neprichádza s opatreniami, ktoré by podporili rast a zvýšili životnú úroveň.

(tasr, lud)

  |  

Brusel chce v roku 2027 viac peňazí na Ukrajinu, obranu aj migráciu

Európska komisia navrhla rozpočet na rok 2027 vo výške 200 miliárd eur, ktorý má reagovať na nové bezpečnostné, ekonomické a geopolitické výzvy. Návrh zohľadňuje dôsledky pandémie, energetickej krízy, vysokej inflácie, vojny na Ukrajine aj rastúce napätie na Blízkom východe.

Významná časť prostriedkov poputuje na podporu Ukrajiny prostredníctvom Nástroja pre Ukrajinu a nového úverového mechanizmu. Rozpočet zároveň posilňuje financovanie obrany a bezpečnosti v súlade s plánom ReArm Europe/Readiness 2030. Peniaze majú smerovať do obranného výskumu, rozvoja priemyselných kapacít, vojenskej mobility či zvyšovania strategickej odolnosti členských štátov.

Komisia chce zároveň motivovať krajiny EÚ, aby využívali zdroje politiky súdržnosti na nové priority, ako sú konkurencieschopnosť, energetická transformácia, obrana či dostupné bývanie. V týchto oblastiach členské štáty budú môcť získať vyššie spolufinancovanie a predbežné financovanie projektov.

Návrh počíta aj s navýšením financií pre programy Erasmus+, Nástroj na prepájanie Európy a Program pre jednotný trh. Zachovaná zostáva podpora poľnohospodárstva s cieľom posilniť potravinovú bezpečnosť a rozvoj vidieka.

Dodatočné zdroje smerujú aj do migrácie a ochrany hraníc. Fond pre azyl, migráciu a integráciu a Nástroj na riadenie hraníc a víza získajú v roku 2027 navýšenie o 1,2 miliardy eur. Konečné schválenie rozpočtu bude ešte predmetom rokovaní Európskeho parlamentu a Rady EÚ.

(max)