Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenského krok s UPA zhoršil vnímanie Ukrajincov v Poľsku

Rozhodnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského udeliť jednej z jednotiek ukrajinských ozbrojených síl čestný názov „Hrdinovia UPA“ výrazne rezonuje v Poľsku. Podľa prieskumu agentúry SW Research pre denník Rzeczpospolita viac ako polovica opýtaných Poliakov priznala, že tento krok negatívne ovplyvnil ich pohľad na Ukrajinu a Ukrajincov.

Podľa prieskumu 51,9 percenta respondentov uviedlo, že ich postoj k Ukrajine sa po tomto kroku zhoršil. Len 4,5 percenta opýtaných deklarovalo pozitívnejší pohľad. Takmer tretina respondentov (31,9 percenta) tvrdí, že ich názor zostal nezmenený, a 11,7 percenta sa nevedelo vyjadriť.

Negatívne hodnotenie sa častejšie objavovalo medzi mužmi, mladými ľuďmi do 24 rokov a respondentmi s nižšími príjmami.

Ukrajinská povstalecká armáda (UPA) je v Poľsku mimoriadne citlivou témou. Historici ju spájajú s volynským masakrom počas druhej svetovej vojny, pri ktorom zahynuli desaťtisíce poľských civilistov. Práve preto vyvolalo Zelenského rozhodnutie ostré reakcie v poľskej spoločnosti aj politike.

Prieskum realizovali v období od 9. do 10. júna 2026 na vzorke 800 respondentov.

(max)

Minúta  |  

Slovinsko zruší dočasné kontroly na hraniciach

Slovinská vláda rozhodla o zrušení dočasných kontrol na vnútorných schengenských hraniciach s Chorvátskom a Maďarskom. Opatrenie platilo od októbra 2023 a naposledy bolo predĺžené do 21. decembra tohto roka.

Ľubľana zaviedla kontroly po zhoršení bezpečnostnej situácie na Blízkom východe, zvýšenej hrozbe teroristických útokov a po tom, čo podobný krok prijalo Taliansko. To však svoje kontroly nedávno opäť predĺžilo.

Slovinské ministerstvo vnútra uviedlo, že bezpečnosť bude naďalej zabezpečovaná inými formami policajného dohľadu. Zrušenie kontrol má zároveň prispieť k plynulejšej doprave na vyťažených cestných trasách.

Rozhodnutie prichádza po výzve Európskej komisie adresovanej deviatim krajinám schengenského priestoru vrátane Slovinska, Talianska a Rakúska, aby postupne upustili od dočasných hraničných kontrol. Podľa Bruselu k tomu prispeje aj nový Pakt o migrácii a azyle, ktorý nadobudne účinnosť 12. júna.

Slovinské ministerstvo zároveň upozornilo, že príslušný zákon na zavedenie paktu nestihne krajina prijať v stanovenom termíne.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kallasová po rozhovore s Teheránom vyzvala na diplomatické riešenie

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová rokovala s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím o najnovšom vývoji konfliktu v regióne Perzského zálivu a o stave rokovaní medzi Iránom a Spojenými štátmi.

O situácii diskutovala aj s kuvajtským ministrom zahraničných vecí šejkom Džarráhom Džábirom al-Ahmadom al-Sabáhom. Za neprijateľné označila obnovené útoky na krajiny Perzského zálivu a ich kritickú infraštruktúru.

Podľa Kallasovej by návrat k rozsiahlemu vojenskému konfliktu znamenal vážne dôsledky pre celý región. Zdôraznila preto, že najvhodnejšou cestou k ukončeniu súčasnej krízy zostáva diplomacia.

Vyjadrenia zverejnila vo štvrtok na sociálnej sieti X po telefonátoch s predstaviteľmi Iránu a Kuvajtu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pentagón uzavreli pre podozrenie na nebezpečné látky

Americké ministerstvo obrany vo štvrtok aktivovalo bezpečnostné opatrenia po zistení problému s kvalitou ovzdušia v budove Pentagónu. Úrady preverujú možný výskyt nebezpečných látok.

Podľa hovorcu rezortu Seana Parnella zaznamenali bezpečnostné systémy nezvyčajnú situáciu, ktorá si vyžiadala preventívne kroky do času, kým sa neobjasní jej závažnosť. V dotknutých priestoroch rezort zaviedol štandardné ochranné protokoly a pripravil zásahové tímy.

Médiá informovali, že z viacerých podlaží boli evakuovaní zamestnanci a časť budovy zostala uzavretá. Televízia CNN s odvolaním sa na svoje zdroje uviedla, že záchranné zložky zasahovali v plynových maskách a ochranných chemických oblekoch.

Bezpečnostný tím Pentagónu podľa stanice oznámil, že na určenie zdroja problému sú potrebné ďalšie testy.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Českí poslanci opäť riešili Babišov konflikt záujmov

Česká Poslanecká snemovňa sa na mimoriadnej schôdzi opäť zaoberala možným konfliktom záujmov premiéra Andreja Babiša a dotáciami pre holding Agrofert. Európska komisia tieto platby zatiaľ neprepláca, kým nepreverí, či Babiš dostatočne vyriešil svoj vzťah k firme. Český Štátny poľnohospodársky intervenčný fond však dotácie vypláca.

Opozícia upozorňuje, že ak Brusel Babišovo riešenie neuzná, náklady ponesie český štátny rozpočet. Predseda hnutia STAN Vít Rakušan hovorí o ohrození verejných financií, šéf Pirátov Zdeněk Hřib kritizuje, že namiesto riešenia problémov krajiny sa opakovane diskutuje o premiérových dotáciách.

Babiš, ktorý bol na pracovnej ceste v Plzni, odkázal, že konflikt záujmov považuje za vyriešený po vložení akcií Agrofertu do zvereneckého fondu RSVP Trust. Európska komisia teraz posudzuje, či tento krok postačuje.

Opozícia žiada zastaviť vyplácanie dotácií Agrofertu do rozhodnutia Bruselu. Piráti sa preto obrátili na eurokomisára pre demokraciu, spravodlivosť a právny štát Michaela McGratha. Zároveň avizujú blokovanie novely, ktorá by zmiernila pravidlá konfliktu záujmov pre členov vlády.

(tasr, bak)

Minúta  |  

PS zvažuje podanie na Ústavný súd

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) nevylučuje podanie na Ústavný súd SR, ak bude koalícia naďalej odkladať rokovania o návrhoch na odvolanie ministrov. Predseda hnutia Michal Šimečka vo štvrtok upozornil, že pri dlhodobom presúvaní týchto bodov môže vzniknúť priestor na posúdenie ústavnosti takéhoto postupu.

Šimečka očakáva, že na septembrovej schôdzi parlamentu sa nahromadí viacero návrhov na vyslovenie nedôvery členom vlády, pričom ich prerokovanie môže komplikovať aj diskusia o štátnom rozpočte na budúci rok. Podľa neho hrozí, že parlament bude zablokovaný a návrhy na odvolávanie ministrov budú opätovne odsúvať.

Líder PS pripomenul, že podobná situácia nastala už vlani, keď niektoré návrhy boli presúvané niekoľko mesiacov. Ak by sa takýto postup zopakoval a návrhy zostali bez prerokovania dlhodobo, opozícia zvažuje využitie ústavnoprávnych nástrojov.

PS zároveň kritizuje koalíciu za to, že odmieta zaužívanú parlamentnú prax, keď o návrhoch na vyslovenie nedôvery ministrovi alebo vláde v pléne diskutovali. Šimečka tvrdí, že členovia vlády by mali dostať priestor obhájiť svoje pôsobenie pred poslancami.

V uplynulých dňoch sa nepodarilo otvoriť mimoriadne schôdze k odvolávaniu viacerých ministrov vrátane Roberta Kaliňáka, Richarda Takáča (obaja Smer), Tomáša Tarabu (nominant SNS) či Tomáša Druckera (Hlas). Návrhy presunuli na september. Koalícia pritom avizovala, že nepodporí ani otvorenie schôdze k odvolávaniu Ladislava Kamenického (Smer) a Samuela Migaľa (nominant Smeru).

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.