Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: KDH mimo parlamentu, Hlas padol k posledným Demokratom

Júnový prieskum agentúry NMS pre denník Sme pripísal opäť víťazstvo Progresívnemu Slovensku. Parlamentné voľby by vyhralo so ziskom 19,7 percenta opýtaných. Nasledujú Smer (16,4 percenta) a Republika (12,9 percenta).

Hnutie Slovensko by podporilo 8,3 percenta voličov, piatu SaS 7,4 percenta. Za ňou skončil aktuálne koaličný Hlas (7,2 percenta) a do Národnej rady SR by sa dostali so ziskom 5,5 percenta aj Demokrati.

Mimo parlamentu by však ostali KDH (4,8 percenta), Maďarská aliancia (4,5 percenta), Sme rodina (3,1 percenta), Za ľudí (2,9 percenta), Právo na pravdu (2,7 percenta) a SNS (2,4 percenta).

V prepočte na mandáty by ich PS získalo 38, Smer 32, Republika 25, Hnutie Slovensko 16. Strany SaS a Hlas by mali zhodne po štrnásť kresiel v parlamente, Demokrati jedenásť.

NMS prieskum vykonala na vzorke 1 002 respondentov od 3. do 8. júna 2026.

(max)

Minúta  |  

Parlament mimoriadne zasadne pre odvolanie Kamenického

Všetky opozičné strany v Národnej rade SR sa spojili a podali návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi financií Ladislavovi Kamenickému (Smer). Mimoriadna schôdza, ktorú iniciovalo KDH, sa má uskutočniť v pondelok 15. júna.

Opozícia ministrovi vyčíta najmä neúspešné ozdravovanie verejných financií a neefektívne konsolidačné opatrenia. Podľa poslanca Rastislava Krátkeho (KDH) sa vláde ani po dvoch rokoch nepodarilo zastaviť rast zadlženia štátu, pričom občania zároveň čelia rastúcemu daňovému a odvodovému zaťaženiu.

Predkladatelia upozornili, že deficit verejných financií neklesol pod hranicu šiestich miliárd eur a vláda nesplnila ani vlastné úsporné ciele v štátnej správe. Namiesto plánovaného zníženia mzdových výdavkov o 124 miliónov eur podľa opozície štát minul ešte o 127 miliónov eur viac.

Výhrady smerujú aj k výkonnosti ekonomiky. Slovensko podľa opozície zaostáva za priemerom EÚ v raste hospodárstva, reálne mzdy rastú najpomalšie v rámci krajín V4 a krajine sa opakovane zhoršil rating. Opozícia preto tvrdí, že Kamenický nedokázal doručiť sľubované výsledky a mal by vo funkcii skončiť.

(tasr, max)

Minúta  |  

Americký sankčný zoznam neznamená zákaz účtu v EÚ

Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že samotné zaradenie osoby na sankčný zoznam Spojených štátov nemôže byť automatickým dôvodom na odmietnutie otvorenia bankového účtu v členských štátoch EÚ.

Verdikt sa týka prípadu zo Slovinska, kde Nova Kreditna Banka Maribor v roku 2022 odmietla poskytnúť základný účet klientovi uvedenému na sankčnom zozname amerického Úradu pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC).

Súd zdôraznil, že dotknutá osoba nebola odsúdená za trestný čin súvisiaci so zaradením na americký zoznam a nevzťahovali sa na ňu sankcie EÚ, OSN ani Slovinska. Podľa európskych pravidiel má každý legálny obyvateľ Únie právo na základný bankový účet, pokiaľ sú dodržané predpisy proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Zaradenie na sankčný zoznam tretej krajiny môže byť jedným z faktorov pri posudzovaní rizika, no samo osebe nestačí na odmietnutie obchodného vzťahu. Súd však vo vyhlásení neopomenul, že „samotné zaradenie mena klienta na zoznam OFAC alebo na akýkoľvek iný zoznam tohto typu zostavený treťou krajinou automaticky nezakazuje banke nadviazať s týmto klientom obchodný vzťah“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Míny z éry druhej svetovej vojny sa opäť objavili na Ukrajine

Rusko podľa viacerých zdrojov opäť nasadzuje protipechotné míny PMD-6, ktoré vyradili z výzbroje ešte krátko po druhej svetovej vojne. Starý model míny, pôvodne zavedený v 30. rokoch minulého storočia, podľa Le Parisien objavili na fronte v ukrajinskej Sumskej oblasti začiatkom roka ukrajinskí vojenskí experti.

Aj keď pôvodná verzia využívala jednoduchú drevenú konštrukciu, moderné vyhotovenie je vyrobené z odolného lisovaného plastu. Mína je schopná zniesť až dva kilogramy zeminy alebo maskovania bez neúmyselnej aktivácie a obsahuje štandardnú nálož TNT s hmotnosťou 75 alebo 200 gramov.

Obnovenie výroby tejto zbrane poukazuje na pokračujúce využívanie starších vojenských technológií vo vojne na Ukrajine. Rusko pritom nie je signatárom Ottawského dohovoru z roku 1997, ktorý zakazuje výrobu, skladovanie a používanie protipechotných mín.

Podľa ukrajinských úradov si míny a ďalšie výbušné zariadenia od začiatku ruskej invázie vyžiadali stovky civilných obetí. Zranených bolo viac než 1 300 ľudí a najmenej 380 osôb prišlo o život. Odmínovacie tímy zároveň zneškodnili státisíce výbušných zariadení na poľnohospodárskej pôde aj v kritickej infraštruktúre.

(max)

Minúta  |  

Európa chce presvedčiť Trumpa na nové rokovania o mieri

Európski lídri plánujú počas samitu skupiny G7 vo Francúzsku presviedčať amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby podporil novú iniciatívu mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Podľa zdrojov Bloombergu chcú Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko využiť osobné stretnutia s Trumpom na získanie jeho súhlasu s obnovením diplomatického úsilia.

Londýn, Paríž a Berlín vychádzajú z presvedčenia, že situácia na bojisku sa v uplynulom období vyvíja priaznivejšie pre Ukrajinu.

Podľa ich hodnotenia by to mohlo vytvoriť priestor na rokovania, ktoré by presiahli rámec podmienok dohodnutých po minuloročnom stretnutí Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

(max)

Minúta  |  

Nová letecká linka prepojí Poprad a Prahu trikrát týždenne

Od 25. októbra bude fungovať nová priama letecká linka medzi Popradom a Prahou. Jej spustenie vo štvrtok ohlásila spoločnosť Wizz Air.

Nová linka na trase Poprad-Tatry – Praha bude premávať každý týždeň vo štvrtok, v sobotu a nedeľu. „Nová linka ďalej diverzifikuje naše spojenia zo Slovenska a podčiarkuje náš dlhodobý záväzok voči trhu,“ povedala manažérka korporátnej komunikácie spoločnosti Wizz Air Vera Járdánová.

Letecká spoločnosť aktuálne prevádzkuje sieť 35 trás do 33 miest v 22 krajinách zo Slovenska, vlani vybavila na Slovensko a zo Slovenska 2 500 letov.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.