Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ diskutuje o reforme diplomacie, v hre sú kompetencie Kallasovej

Francúzsko a Nemecko diskutujú podľa Financial Times o rozsiahlej reforme diplomatickej služby Európskej únie (EEAS), ktorá vznikla pred približne 15 rokmi. Podľa predstaviteľov oboznámených s rokovaniami viaceré členské štáty zvažujú obmedzenie právomocí šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej a presun časti kompetencií späť na Európsku komisiu alebo členské štáty.

Dôvodom sú rastúce pochybnosti o schopnosti EÚ efektívne reagovať na geopolitické krízy. Kritika sa objavila najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine, situáciou na Blízkom východe či napätím vo vzťahoch s USA a Čínou.

Viaceré krajiny poukazujú na prekrývanie kompetencií medzi EEAS, národnými ministerstvami zahraničných vecí a jednotlivými útvarmi Európskej komisie.

Jednou z možností je obmedziť autonómiu hlavného diplomata EÚ a upraviť fungovanie siete viac ako 140 delegácií po celom svete. Diskusie sa dotýkajú aj rozpočtu, keďže niektoré štáty požadujú úspory a zefektívnenie fungovania bruselských inštitúcií.

Kallasová v reakcii podotkla, že diskusiu víta a pripustila, že systém by mohol fungovať lepšie. Zdôraznila však, že jej cieľom zostáva silná európska diplomatická služba a efektívnejšia spoločná zahraničná a bezpečnostná politika. O možných zmenách sa diskutuje aj v súvislosti s novou bezpečnostnou stratégiou EÚ, ktorú má Komisia predstaviť počas leta.

(max)

Minúta  |  

ZSSK mení grafikony, pribudne viac lôžok aj nové spoje

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) od nedele 14. júna upraví cestovný poriadok na viacerých vnútroštátnych aj medzinárodných linkách. Medzi hlavné novinky patrí nové ranné spojenie medzi Bratislavou a Prahou, posilnenie nočných vlakov Zemplín počas letnej sezóny či návrat Belianskeho expresu do poľskej Muszyny.

Nový vlak EC 296 Slovan bude z Bratislavy odchádzať o 7.42 h a do Prahy príde o 13.33 h. Nahradí spoj EC 298 Metropolitan Slovenská strela. Večerný vlak EC 299 z Prahy do Bratislavy zároveň ponesie nový názov Slovan.

Počas leta ZSSK posilní nočné rýchliky Zemplín medzi Bratislavou a Humenným o ďalšie dva lôžkové vozne. Od 13. júna sa vracia aj Beliansky expres z Popradu do Muszyny, ktorý bude premávať počas víkendov dvakrát denne v oboch smeroch. Do 26. júna však bude časť trasy nahradená autobusovou dopravou pre výlukové práce.

Zmeny sa dotknú aj spojov Zakarpatia medzi Košicami a Mukačevom, vlakov smerujúcich do Zürichu či vybraných spojov vo Vysokých Tatrách. Od 20. júna pribudnú nové zrýchlené vlaky medzi Ostravou-Svinovom a Čadcou.

Dopravca zároveň zjednoduší podmienky bezplatného parkovania pri staniciach v Bratislave, Trnave, Žiline, Poprade a Košiciach. Na získanie parkovania bude po novom stačiť absolvovať jednu cestu v jednom smere v 1. triede.

(tasr, max)

Minúta  |  

KDH žiada od Šaška vysvetlenie k výstavbe staníc záchrannej služby

KDH žiada od ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) vysvetlenie v súvislosti s výstavbou staníc záchrannej zdravotnej služby financovaných z plánu obnovy. Opoziční poslanci František Majerský a Peter Stachura tvrdia, že firma, ktorá mala postaviť 18 staníc, práce nezvládla a projekt mešká.

Na výstavbu 58 staníc pre 92 posádok záchranárov je z plánu obnovy vyčlenených viac ako 30 miliónov eur. Podľa KDH získala časť zákazky žilinská firma, ktorá sľúbila postaviť 18 budov za šesť mesiacov bez subdodávateľov, hoci neponúkla najnižšiu cenu.

Stachura tvrdí, že Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby už vlani zistilo, že viaceré stavby nie sú dokončené a práce na nich nepokračujú. Podľa jeho slov chcelo od zmluvy odstúpiť, no ministerstvo tomu malo zabrániť. Poslanec zároveň tvrdí, že firma si napokon prizvala subdodávateľov a žiadala dodatočný jeden milión eur.

KDH sa pýta, či ministerstvo vedelo o meškaní a nekvalitných prácach, či existujú väzby medzi vedením rezortu a firmou a či budú stanice dokončené do stanoveného termínu.

Ministerstvo zdravotníctva obvinenia odmieta. Tvrdí, že čerpanie plánu obnovy nie je ohrozené a míľnik bude splnený v stanovených termínoch.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Európska centrálna banka zdvihla úrokové sadzby

Európska centrálna banka (ECB) po takmer troch rokoch zvýšila úrokové sadzby v snahe zabrániť ďalšiemu zrýchľovaniu inflácie, ktorú podporuje rast cien energií vyvolaný vojnou na Blízkom východe. Ide o prvé zvýšenie sadzieb medzi hlavnými svetovými centrálnymi bankami v reakcii na aktuálny energetický šok.

Rada guvernérov jednomyseľne rozhodla o zvýšení depozitnej sadzby z 2,0 na 2,25 percenta. Inflácia v eurozóne už prekračuje tri percentá, teda výrazne prevyšuje dvojpercentný cieľ ECB. Zároveň však ekonomika menového bloku rastie len veľmi pomaly, čo vyvoláva diskusie o vhodnosti ďalšieho sprísňovania menovej politiky.

ECB zároveň zvýšila svoje prognózy inflácie a znížila výhľad hospodárskeho rastu. Podľa nových odhadov by inflácia mala dosiahnuť tri percentá v roku 2026, následne klesnúť na 2,3 percenta v roku 2027 a na dve percentá v roku 2028. Rast ekonomiky na roky 2026 a 2027 banka mierne zhoršila.

Prezidentka ECB Christine Lagardeová odmietla tvrdenia, že ide len o preventívny krok. Zdôraznila, že centrálna banka bude pozorne sledovať ďalší vývoj energetického šoku a svoje rozhodnutia bude naďalej prijímať podľa prichádzajúcich ekonomických údajov.

Trhy aktuálne počítajú s možnosťou ďalšieho zvýšenia sadzieb už v septembri.

(reuters, max)

Minúta  |  

Komisia má zverejniť viac údajov o nákupe vakcín

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ Athanasios Rantos odporučil zamietnuť odvolanie Európskej komisie proti rozsudku Všeobecného súdu EÚ z roku 2024, ktorý jej nariadil zverejniť viac informácií o zmluvách na vakcíny proti COVID-19. Podľa jeho stanoviska je transparentnosť rokovaní o nákupe vakcín vo verejnom záujme.

Komisia počas pandémie vyjednávala v mene členských štátov miliardové kontrakty s výrobcami vakcín vrátane spoločností Pfizer a BioNTech. V napadnutom rozhodnutí odmietla zverejniť mená členov vyjednávacieho tímu a niektoré časti zmlúv s odvolaním sa na ochranu súkromia a obchodných záujmov firiem.

Rantos podporil záver Všeobecného súdu EÚ, že takéto utajenie neumožňuje dostatočnú verejnú kontrolu. Jeho stanovisko nie je pre sudcov záväzné, no často naznačuje smer konečného rozsudku.

Európsku komisiu a jej predsedníčku Ursulu von der Leyenovú kritici dlhodobo obviňujú z nedostatočnej transparentnosti pri nákupe vakcín. V samostatnom prípade súd v roku 2025 rozhodol, že Komisia musí zverejniť aj textové správy medzi von der Leyenovou a šéfom Pfizeru Albertom Bourlom počas rokovaní o vakcínach. Komisia sa proti tomuto rozsudku neodvolala.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Trump avizuje silnejšie útoky na Irán, chce ovládnuť Chárk

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že by rád prevzal kontrolu nad iránskym ropným uzlom Chárk, ale nie je si istý, či majú Američania chuť na veľkú eskaláciu vojny.

„Rozprávame sa s nimi a so všetkými, ale viete, vždy som uprednostňoval prevziať ostrov Chárk. To by som uprednostnil. Neviem, či na to Amerika má žalúdok,“ povedal v rozhovore pre Fox News.

Avizoval, že Spojené štáty vo štvrtok večer opäť zintenzívnia útoky na Irán. „Bude to väčšie. Väčšie a silnejšie,“ dodal.

Napriek plánom na ďalšie útoky Trump potvrdil, že USA stále rokujú s Iránom o dosiahnutí dohody.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.