Preskočiť na obsah
  |  

Európska centrálna banka zdvihla úrokové sadzby

Európska centrálna banka (ECB) po takmer troch rokoch zvýšila úrokové sadzby v snahe zabrániť ďalšiemu zrýchľovaniu inflácie, ktorú podporuje rast cien energií vyvolaný vojnou na Blízkom východe. Ide o prvé zvýšenie sadzieb medzi hlavnými svetovými centrálnymi bankami v reakcii na aktuálny energetický šok.

Rada guvernérov jednomyseľne rozhodla o zvýšení depozitnej sadzby z 2,0 na 2,25 percenta. Inflácia v eurozóne už prekračuje tri percentá, teda výrazne prevyšuje dvojpercentný cieľ ECB. Zároveň však ekonomika menového bloku rastie len veľmi pomaly, čo vyvoláva diskusie o vhodnosti ďalšieho sprísňovania menovej politiky.

ECB zároveň zvýšila svoje prognózy inflácie a znížila výhľad hospodárskeho rastu. Podľa nových odhadov by inflácia mala dosiahnuť tri percentá v roku 2026, následne klesnúť na 2,3 percenta v roku 2027 a na dve percentá v roku 2028. Rast ekonomiky na roky 2026 a 2027 banka mierne zhoršila.

Prezidentka ECB Christine Lagardeová odmietla tvrdenia, že ide len o preventívny krok. Zdôraznila, že centrálna banka bude pozorne sledovať ďalší vývoj energetického šoku a svoje rozhodnutia bude naďalej prijímať podľa prichádzajúcich ekonomických údajov.

Trhy aktuálne počítajú s možnosťou ďalšieho zvýšenia sadzieb už v septembri.

(reuters, max)

  |  

Komisia má zverejniť viac údajov o nákupe vakcín

Generálny advokát Súdneho dvora EÚ Athanasios Rantos odporučil zamietnuť odvolanie Európskej komisie proti rozsudku Všeobecného súdu EÚ z roku 2024, ktorý jej nariadil zverejniť viac informácií o zmluvách na vakcíny proti COVID-19. Podľa jeho stanoviska je transparentnosť rokovaní o nákupe vakcín vo verejnom záujme.

Komisia počas pandémie vyjednávala v mene členských štátov miliardové kontrakty s výrobcami vakcín vrátane spoločností Pfizer a BioNTech. V napadnutom rozhodnutí odmietla zverejniť mená členov vyjednávacieho tímu a niektoré časti zmlúv s odvolaním sa na ochranu súkromia a obchodných záujmov firiem.

Rantos podporil záver Všeobecného súdu EÚ, že takéto utajenie neumožňuje dostatočnú verejnú kontrolu. Jeho stanovisko nie je pre sudcov záväzné, no často naznačuje smer konečného rozsudku.

Európsku komisiu a jej predsedníčku Ursulu von der Leyenovú kritici dlhodobo obviňujú z nedostatočnej transparentnosti pri nákupe vakcín. V samostatnom prípade súd v roku 2025 rozhodol, že Komisia musí zverejniť aj textové správy medzi von der Leyenovou a šéfom Pfizeru Albertom Bourlom počas rokovaní o vakcínach. Komisia sa proti tomuto rozsudku neodvolala.

(reuters, lud)

  |  

Trump avizuje silnejšie útoky na Irán, chce ovládnuť Chárk

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že by rád prevzal kontrolu nad iránskym ropným uzlom Chárk, ale nie je si istý, či majú Američania chuť na veľkú eskaláciu vojny.

„Rozprávame sa s nimi a so všetkými, ale viete, vždy som uprednostňoval prevziať ostrov Chárk. To by som uprednostnil. Neviem, či na to Amerika má žalúdok,“ povedal v rozhovore pre Fox News.

Avizoval, že Spojené štáty vo štvrtok večer opäť zintenzívnia útoky na Irán. „Bude to väčšie. Väčšie a silnejšie,“ dodal.

Napriek plánom na ďalšie útoky Trump potvrdil, že USA stále rokujú s Iránom o dosiahnutí dohody.

(reuters, max)

  |  

Sudcovi Palášthymu zastavili stíhanie v kauze Búrka

Sudca Krajského súdu v Bratislave Eugen Palášthy oznámil predsedníčke Súdnej rady SR Marcele Kosovej, že jeho trestné stíhanie v súvislosti s kauzou Búrka právoplatne zastavili. Prokurátor podľa rozhodnutia dospel k záveru, že existuje dostatočné odôvodnenie toho, že stíhaný skutok nespáchal.

Kosová v reakcii pripomenula, že viacerých sudcov zadržaných počas policajnej akcie Búrka verejne označovali za vinných ešte pred rozhodnutím súdu. Zdôraznila, že prezumpciu neviny ignorovali a viacerí obvinení sudcovia roky nemohli vykonávať svoju funkciu.

Upozornila tiež, že dodnes žiadneho z obvinených sudcov právoplatne neodsúdili na základe dokazovania pred súdom.

K prípadu sa vyjadril aj minister spravodlivosti Boris Susko (Smer). Argumentoval, že zastavenie stíhania nesúvisí so žiadnou novelou Trestného zákona ani legislatívnymi zmenami. Podľa neho Palášthy čelil trestnému stíhaniu šesť rokov, bol vo väzbe a prišiel o možnosť vykonávať svoju funkciu, o dobré meno aj pokojný život.

Policajná akcia Búrka sa uskutočnila v marci 2020. Obvinenia vtedy zasiahli 13 sudcov, jednu bývalú sudkyňu a ďalšie osoby pre podozrenia z korupčných trestných činov a zasahovania do nezávislosti súdov.

(tasr, max)

  |  

Prezident odobril vyššie pokuty aj zmeny v cestnej premávke

Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu zákona o priestupkoch, ktorá prináša vyššie pokuty a zavádza novú sankciu v podobe menších obecných služieb. Tie majú využívať najmä v prípadoch, keď nie je možné pokutu vymôcť alebo keď finančný postih nepredstavuje pre páchateľa dostatočný odstrašujúci prostriedok.

Práce budú vykonávať spravidla pre obec alebo jej organizácie v mieste trvalého pobytu páchateľa, bez nároku na odmenu a vo voľnom čase. O ich uložení rozhodne správny orgán. Sankcia sa nebude vzťahovať na dlhodobo práceneschopných ľudí ani osoby so zdravotným postihnutím.

Hlava štátu tiež podpísala novelu zákona o cestnej premávke. Jednou z najvýraznejších noviniek je sprísnenie sankcií za výrazné prekročenie rýchlosti. Novela zároveň ruší všeobecný zákaz otáčania na svetelne riadených križovatkách.

Zmeny sa dotknú aj chodcov. Na priechod nebude možné vstúpiť náhle a zároveň sa zakáže používanie telefónov či iných zariadení spôsobom, ktorý obmedzuje sledovanie situácie v premávke.

Nové pravidlá prichádzajú aj pre elektrické kolobežky. Zakázané budú modely s pomocným motorčekom alebo elektromotorom umožňujúcim konštrukčnú rýchlosť vyššiu ako 25 km/h. V peších zónach sa zároveň znižuje maximálna povolená rýchlosť vozidiel na 10 kilometrov za hodinu.

Novela rozširuje aj zákaz parkovania mimo obce na cesty označené ako hlavná cesta.

(tasr, max)

  |  

Búrka a výdatný dážď uzavreli všetky rokliny v Slovenskom raji

Správa Národného parku Slovenský raj upozornila na dočasnú uzáveru všetkých roklín v Slovenskom raji. Na sociálnej sieti tiež informovala o otvorení splavu Prielomu Hornádu.

Rokliny Slovenského raja od štvrtka po nočnej búrke a výdatnom daždi zatvorili z dôvodu vysokého stavu vody a zaplavenia chodníkov až do odvolania. „Situáciu budeme priebežne monitorovať a oznámenie aktualizovať,“ dodali z národného parku.

Turistický chodník v kaňone Prielom Hornádu ostáva otvorený. Vďaka dostatočnej hladine vody v rieke Hornád je navyše aktuálne možné splavovanie Prielomu Hornádu. Viac informácií o podmienkach splavu nájdete na webovej stránke správy parku.

(tasr, max)