Preskočiť na obsah
Minúta  |  

PS zvažuje podanie na Ústavný súd

Opozičné Progresívne Slovensko (PS) nevylučuje podanie na Ústavný súd SR, ak bude koalícia naďalej odkladať rokovania o návrhoch na odvolanie ministrov. Predseda hnutia Michal Šimečka vo štvrtok upozornil, že pri dlhodobom presúvaní týchto bodov môže vzniknúť priestor na posúdenie ústavnosti takéhoto postupu.

Šimečka očakáva, že na septembrovej schôdzi parlamentu sa nahromadí viacero návrhov na vyslovenie nedôvery členom vlády, pričom ich prerokovanie môže komplikovať aj diskusia o štátnom rozpočte na budúci rok. Podľa neho hrozí, že parlament bude zablokovaný a návrhy na odvolávanie ministrov budú opätovne odsúvať.

Líder PS pripomenul, že podobná situácia nastala už vlani, keď niektoré návrhy boli presúvané niekoľko mesiacov. Ak by sa takýto postup zopakoval a návrhy zostali bez prerokovania dlhodobo, opozícia zvažuje využitie ústavnoprávnych nástrojov.

PS zároveň kritizuje koalíciu za to, že odmieta zaužívanú parlamentnú prax, keď o návrhoch na vyslovenie nedôvery ministrovi alebo vláde v pléne diskutovali. Šimečka tvrdí, že členovia vlády by mali dostať priestor obhájiť svoje pôsobenie pred poslancami.

V uplynulých dňoch sa nepodarilo otvoriť mimoriadne schôdze k odvolávaniu viacerých ministrov vrátane Roberta Kaliňáka, Richarda Takáča (obaja Smer), Tomáša Tarabu (nominant SNS) či Tomáša Druckera (Hlas). Návrhy presunuli na september. Koalícia pritom avizovala, že nepodporí ani otvorenie schôdze k odvolávaniu Ladislava Kamenického (Smer) a Samuela Migaľa (nominant Smeru).

(tasr, max)

Minúta  |  

Slovensko vybralo osem zón pre veterné parky

Na Slovensku by mohlo vzniknúť osem akceleračných zón pre veternú energiu, v ktorých by podľa návrhu ministerstva hospodárstva mohli vybudovať celkovo 207 veterných turbín s výkonom 1 449 megawattov. Najväčšia z plánovaných lokalít sa nachádza medzi Podhájskou a Dvormi nad Žitavou v okrese Nové Zámky.

Materiál už prešiel strategickým environmentálnym posudzovaním, no ešte ho musí schváliť vláda. Následne budú jednotlivé projekty podliehať ďalšiemu hodnoteniu vplyvov na životné prostredie, a to v prípade, že sa o výstavbu prihlási konkrétny investor.

Po splnení podmienok bude možné využiť zrýchlené povoľovacie konanie s lehotou na rozhodnutie do 12 mesiacov.

Ministerstvo zdôrazňuje, že vznik akceleračných zón neznamená obchádzanie environmentálnych pravidiel. Kľúčovú úlohu pri povoľovaní bude mať Slovenská inšpekcia životného prostredia, pričom nesúhlas dotknutej obce bude pre povoľovací orgán záväzný.

Návrh počíta aj s ochrannými opatreniami vrátane hlukových limitov, minimálnych vzdialeností či režimov vypínania turbín na ochranu vtáctva a netopierov. Medzi vybrané lokality patria oblasti v okresoch Senica, Skalica, Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky, Nitra a Michalovce.

Slovensko má dokument predložiť Európskej únii do konca augusta v rámci plnenia cieľov plánu obnovy. Premiér Robert Fico (Smer) pritom začiatkom júna vyhlásil, že krajina veterné parky vzhľadom na svoj energetický mix nepotrebuje.

(tasr, max)

Minúta  |  

EÚ diskutuje o reforme diplomacie, v hre sú kompetencie Kallasovej

Francúzsko a Nemecko diskutujú podľa Financial Times o rozsiahlej reforme diplomatickej služby Európskej únie (EEAS), ktorá vznikla pred približne 15 rokmi. Podľa predstaviteľov oboznámených s rokovaniami viaceré členské štáty zvažujú obmedzenie právomocí šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej a presun časti kompetencií späť na Európsku komisiu alebo členské štáty.

Dôvodom sú rastúce pochybnosti o schopnosti EÚ efektívne reagovať na geopolitické krízy. Kritika sa objavila najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine, situáciou na Blízkom východe či napätím vo vzťahoch s USA a Čínou.

Viaceré krajiny poukazujú na prekrývanie kompetencií medzi EEAS, národnými ministerstvami zahraničných vecí a jednotlivými útvarmi Európskej komisie.

Jednou z možností je obmedziť autonómiu hlavného diplomata EÚ a upraviť fungovanie siete viac ako 140 delegácií po celom svete. Diskusie sa dotýkajú aj rozpočtu, keďže niektoré štáty požadujú úspory a zefektívnenie fungovania bruselských inštitúcií.

Kallasová v reakcii podotkla, že diskusiu víta a pripustila, že systém by mohol fungovať lepšie. Zdôraznila však, že jej cieľom zostáva silná európska diplomatická služba a efektívnejšia spoločná zahraničná a bezpečnostná politika. O možných zmenách sa diskutuje aj v súvislosti s novou bezpečnostnou stratégiou EÚ, ktorú má Komisia predstaviť počas leta.

(max)

Minúta  |  

ZSSK mení grafikony, pribudne viac lôžok aj nové spoje

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) od nedele 14. júna upraví cestovný poriadok na viacerých vnútroštátnych aj medzinárodných linkách. Medzi hlavné novinky patrí nové ranné spojenie medzi Bratislavou a Prahou, posilnenie nočných vlakov Zemplín počas letnej sezóny či návrat Belianskeho expresu do poľskej Muszyny.

Nový vlak EC 296 Slovan bude z Bratislavy odchádzať o 7.42 h a do Prahy príde o 13.33 h. Nahradí spoj EC 298 Metropolitan Slovenská strela. Večerný vlak EC 299 z Prahy do Bratislavy zároveň ponesie nový názov Slovan.

Počas leta ZSSK posilní nočné rýchliky Zemplín medzi Bratislavou a Humenným o ďalšie dva lôžkové vozne. Od 13. júna sa vracia aj Beliansky expres z Popradu do Muszyny, ktorý bude premávať počas víkendov dvakrát denne v oboch smeroch. Do 26. júna však bude časť trasy nahradená autobusovou dopravou pre výlukové práce.

Zmeny sa dotknú aj spojov Zakarpatia medzi Košicami a Mukačevom, vlakov smerujúcich do Zürichu či vybraných spojov vo Vysokých Tatrách. Od 20. júna pribudnú nové zrýchlené vlaky medzi Ostravou-Svinovom a Čadcou.

Dopravca zároveň zjednoduší podmienky bezplatného parkovania pri staniciach v Bratislave, Trnave, Žiline, Poprade a Košiciach. Na získanie parkovania bude po novom stačiť absolvovať jednu cestu v jednom smere v 1. triede.

(tasr, max)

Minúta  |  

KDH žiada od Šaška vysvetlenie k výstavbe staníc záchrannej služby

KDH žiada od ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) vysvetlenie v súvislosti s výstavbou staníc záchrannej zdravotnej služby financovaných z plánu obnovy. Opoziční poslanci František Majerský a Peter Stachura tvrdia, že firma, ktorá mala postaviť 18 staníc, práce nezvládla a projekt mešká.

Na výstavbu 58 staníc pre 92 posádok záchranárov je z plánu obnovy vyčlenených viac ako 30 miliónov eur. Podľa KDH získala časť zákazky žilinská firma, ktorá sľúbila postaviť 18 budov za šesť mesiacov bez subdodávateľov, hoci neponúkla najnižšiu cenu.

Stachura tvrdí, že Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby už vlani zistilo, že viaceré stavby nie sú dokončené a práce na nich nepokračujú. Podľa jeho slov chcelo od zmluvy odstúpiť, no ministerstvo tomu malo zabrániť. Poslanec zároveň tvrdí, že firma si napokon prizvala subdodávateľov a žiadala dodatočný jeden milión eur.

KDH sa pýta, či ministerstvo vedelo o meškaní a nekvalitných prácach, či existujú väzby medzi vedením rezortu a firmou a či budú stanice dokončené do stanoveného termínu.

Ministerstvo zdravotníctva obvinenia odmieta. Tvrdí, že čerpanie plánu obnovy nie je ohrozené a míľnik bude splnený v stanovených termínoch.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Európska centrálna banka zdvihla úrokové sadzby

Európska centrálna banka (ECB) po takmer troch rokoch zvýšila úrokové sadzby v snahe zabrániť ďalšiemu zrýchľovaniu inflácie, ktorú podporuje rast cien energií vyvolaný vojnou na Blízkom východe. Ide o prvé zvýšenie sadzieb medzi hlavnými svetovými centrálnymi bankami v reakcii na aktuálny energetický šok.

Rada guvernérov jednomyseľne rozhodla o zvýšení depozitnej sadzby z 2,0 na 2,25 percenta. Inflácia v eurozóne už prekračuje tri percentá, teda výrazne prevyšuje dvojpercentný cieľ ECB. Zároveň však ekonomika menového bloku rastie len veľmi pomaly, čo vyvoláva diskusie o vhodnosti ďalšieho sprísňovania menovej politiky.

ECB zároveň zvýšila svoje prognózy inflácie a znížila výhľad hospodárskeho rastu. Podľa nových odhadov by inflácia mala dosiahnuť tri percentá v roku 2026, následne klesnúť na 2,3 percenta v roku 2027 a na dve percentá v roku 2028. Rast ekonomiky na roky 2026 a 2027 banka mierne zhoršila.

Prezidentka ECB Christine Lagardeová odmietla tvrdenia, že ide len o preventívny krok. Zdôraznila, že centrálna banka bude pozorne sledovať ďalší vývoj energetického šoku a svoje rozhodnutia bude naďalej prijímať podľa prichádzajúcich ekonomických údajov.

Trhy aktuálne počítajú s možnosťou ďalšieho zvýšenia sadzieb už v septembri.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.