Preskočiť na obsah
  |  

Meloniová chce v NATO diskusiu o nových prioritách obrany

Talianska premiérka Giorgia Meloniová oznámila, že Rím v budúcom roku zvýši výdavky na obranu a bezpečnosť na približne 2,8 percenta HDP. Zároveň však vyzvala spojencov v NATO, aby pri hodnotení obranných schopností nekládli dôraz len na objem výdavkov.

Pred parlamentom uviedla, že vojna na Ukrajine ukázala zásadnú premenu moderného boja. Podľa nej už vojenskú silu neurčujú len tradičné zbraňové systémy, ale čoraz viac drony, satelity a práca s dátami.

Meloniová poukázala na situáciu na ukrajinskom fronte, kde lacné bezpilotné prostriedky dokážu ničiť techniku v hodnote miliónov eur. Západ by sa podľa nej mal zamyslieť nad významom nových technológií a ochranou dátovej infraštruktúry.

Premiérka zároveň upozornila, že niektoré krajiny pripravujú na budúce konflikty mladých ľudí schopných na diaľku ovládať drony.

Diskusia o obranných rozpočtoch rezonuje aj v ďalších štátoch. Britský minister obrany John Healey vo štvrtok odstúpil po spore o financovanie armády. Taliansky minister obrany Guido Crosetto uviedol, že podobným dilemám čelia viacerí jeho kolegovia.

(reuters, bak)

  |  

Trump odvolal plánovaný útok na Irán, hovorí o blízkej dohode

Americký prezident Donald Trump oznámil, že zrušil na štvrtkový večer naplánované údery proti Iránu. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že rokovania s islamskou republikou sa dostali na najvyššiu úroveň iránskeho vedenia a získali potrebný súhlas.

Na svojej sociálnej sieti Truth Social uviedol, že všetky hlavné body pripravovanej dohody boli schválené nielen Spojenými štátmi a Iránom, ale aj ďalšími zainteresovanými krajinami vrátane Izraela, Saudskej Arábie, Spojených arabských emirátov, Kataru, Turecka, Pakistanu, Bahrajnu, Kuvajtu, Jordánska a Egypta.

Trump zároveň informoval, že námorná blokáda iránskych prístavov zostáva v platnosti až do dokončenia celej dohody. Dodal, že miesto a termín podpisu budú oznámené v najbližšom čase.

Podľa CNN však americký prezident už viackrát naznačil, že dohoda s Iránom je blízko, no tieto tvrdenia sa neskôr ukázali ako nepravdivé.

Irán mal tento týždeň prostredníctvom katarských sprostredkovateľov odovzdať Spojeným štátom najnovší návrh dohody na ukončenie vojny. Katarská delegácia o nej rokovala aj v Teheráne.

Vyjadrenie zverejnil Trump krátko po tom, ako ešte počas dňa hovoril o možnosti tvrdého vojenského zásahu proti Iránu a naznačil aj zámer USA prevziať kontrolu nad ostrovom Chárk a ďalšou ropnou infraštruktúrou.

Iránska poloúradná tlačová agentúra Fars s odvolaním sa na informovaný zdroj blízky iránskemu vyjednávaciemu tímu však vo štvrtok informovala, že Irán zatiaľ neschválil žiadny návrh textu predbežného memoranda o porozumení so Spojenými štátmi.

(guardian, tasr, bak)

  |  

Raper Ye nakoniec v dostihovej aréne v Prahe nevystúpi

Americký raper Ye, známy aj ako Kanye West, v júli nakoniec na dostihovom štadióne Chuchle Arena Praha nevystúpi. Podľa servera PrahaIN.cz totiž štadión vypovedal zmluvu organizátorom.

Koncert sa mal uskutočniť 25. júla. Riaditeľka arény Zuzana Rambová ešte v apríli uviedla, že vo vystúpení rapera nevidí žiadny problém. Vo štvrtok však serveru PrahaIN.cz povedala, že koncert sa v aréne neuskutoční.

„Organizátorovi sme vypovedali zmluvu,“ citoval server riaditeľku. Komunikácia s usporiadateľom bola podľa jej slov komplikovaná – často nereagoval na telefonáty a k niektorým záležitostiam sa údajne nedokázal vyjadriť.

České médiá pred časom informovali, že akciu organizuje spoločnosť HUGO Production, ktorej konateľom je 20-ročný Slovák Hugo Varga. Spoločnosť sa zatiaľ k situácii nevyjadrila a neoznámila ani zrušenie koncertu.

Úvahy o tom, že by raper mohol vystúpiť v Prahe, sa objavili ešte minulý rok, keď bolo zrušené jeho vystúpenie ako hlavnej hviezdy festivalu Rubicon v Bratislave. Proti jeho možnému koncertu v Prahe sa vtedy vzniesla vlna kritiky od radových občanov aj niektorých pražských politikov a umelec v českej metropole vlani nevystúpil. Koncert avizovaný na júl kritizovali niektorí pražskí politici aj tentoraz.

(tasr, bak)

  |  

Zelenského krok s UPA zhoršil vnímanie Ukrajincov v Poľsku

Rozhodnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského udeliť jednej z jednotiek ukrajinských ozbrojených síl čestný názov „Hrdinovia UPA“ výrazne rezonuje v Poľsku. Podľa prieskumu agentúry SW Research pre denník Rzeczpospolita viac ako polovica opýtaných Poliakov priznala, že tento krok negatívne ovplyvnil ich pohľad na Ukrajinu a Ukrajincov.

Podľa prieskumu 51,9 percenta respondentov uviedlo, že ich postoj k Ukrajine sa po tomto kroku zhoršil. Len 4,5 percenta opýtaných deklarovalo pozitívnejší pohľad. Takmer tretina respondentov (31,9 percenta) tvrdí, že ich názor zostal nezmenený, a 11,7 percenta sa nevedelo vyjadriť.

Negatívne hodnotenie sa častejšie objavovalo medzi mužmi, mladými ľuďmi do 24 rokov a respondentmi s nižšími príjmami.

Ukrajinská povstalecká armáda (UPA) je v Poľsku mimoriadne citlivou témou. Historici ju spájajú s volynským masakrom počas druhej svetovej vojny, pri ktorom zahynuli desaťtisíce poľských civilistov. Práve preto vyvolalo Zelenského rozhodnutie ostré reakcie v poľskej spoločnosti aj politike.

Prieskum realizovali v období od 9. do 10. júna 2026 na vzorke 800 respondentov.

(max)

  |  

Slovinsko zruší dočasné kontroly na hraniciach

Slovinská vláda rozhodla o zrušení dočasných kontrol na vnútorných schengenských hraniciach s Chorvátskom a Maďarskom. Opatrenie platilo od októbra 2023 a naposledy bolo predĺžené do 21. decembra tohto roka.

Ľubľana zaviedla kontroly po zhoršení bezpečnostnej situácie na Blízkom východe, zvýšenej hrozbe teroristických útokov a po tom, čo podobný krok prijalo Taliansko. To však svoje kontroly nedávno opäť predĺžilo.

Slovinské ministerstvo vnútra uviedlo, že bezpečnosť bude naďalej zabezpečovaná inými formami policajného dohľadu. Zrušenie kontrol má zároveň prispieť k plynulejšej doprave na vyťažených cestných trasách.

Rozhodnutie prichádza po výzve Európskej komisie adresovanej deviatim krajinám schengenského priestoru vrátane Slovinska, Talianska a Rakúska, aby postupne upustili od dočasných hraničných kontrol. Podľa Bruselu k tomu prispeje aj nový Pakt o migrácii a azyle, ktorý nadobudne účinnosť 12. júna.

Slovinské ministerstvo zároveň upozornilo, že príslušný zákon na zavedenie paktu nestihne krajina prijať v stanovenom termíne.

(tasr, bak)

  |  

Kallasová po rozhovore s Teheránom vyzvala na diplomatické riešenie

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová rokovala s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím o najnovšom vývoji konfliktu v regióne Perzského zálivu a o stave rokovaní medzi Iránom a Spojenými štátmi.

O situácii diskutovala aj s kuvajtským ministrom zahraničných vecí šejkom Džarráhom Džábirom al-Ahmadom al-Sabáhom. Za neprijateľné označila obnovené útoky na krajiny Perzského zálivu a ich kritickú infraštruktúru.

Podľa Kallasovej by návrat k rozsiahlemu vojenskému konfliktu znamenal vážne dôsledky pre celý región. Zdôraznila preto, že najvhodnejšou cestou k ukončeniu súčasnej krízy zostáva diplomacia.

Vyjadrenia zverejnila vo štvrtok na sociálnej sieti X po telefonátoch s predstaviteľmi Iránu a Kuvajtu.

(reuters, bak)