Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko hovorí o obsadení dvoch dedín, Kyjev len o útokoch

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo prevzatie kontroly nad obcami Rozkišne v Doneckej oblasti a Ochrimivka v susednej Charkovskej oblasti. Ukrajinská armáda to nepotvrdila.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl síce informoval o ruských útokoch v okolí Ochrimivky, neuviedol však, že by obec padla do ruských rúk.

Podobne sa vyvíja situácia aj pri Kosťantynivke, ktorá dlhodobo odoláva ruským útokom. Ukrajinské zdroje opisujú podmienky na tomto úseku frontu ako zložité. Portál Hromadske citoval veliteľa 28. samostatnej mechanizovanej brigády Serhija Jareho, podľa ktorého sú obrancovia mesta po ruskom postupe z východu v čiastočnom obkľúčení.

Moskva uviedla, že pri obsadení oboch obcí využila spravodajské operácie, delostrelectvo a drony. Ochrimivka leží pri ruskej hranici, kde sa Rusko dlhodobo snaží vytvoriť nárazníkové pásmo.

Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že ruský postup sa spomaľuje v dôsledku intenzívnejších úderov na ciele hlboko v ruskom tyle, najmä na ropnú infraštruktúru.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Bývalý juhokórejský prezident dostal 30 rokov väzenia

Súd v Soule odsúdil bývalého juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola na 30 rokov väzenia za obvinenia súvisiace s vyslaním vojenských dronov nad územie Severnej Kórey. Podľa verdiktu tento krok pomohol vytvoriť zámienku na neúspešné vyhlásenie stanného práva v decembri 2024.

Centrálny okresný súd v Soule ho uznal vinným z pomáhania nepriateľovi a zo zneužitia právomocí. Podľa súdu sa na operácii s dronmi nad Pchjongjangom z októbra 2024 podieľal od samého začiatku.

Rozsudok je ďalším zo série rozhodnutí proti zosadenému konzervatívnemu politikovi, ktorého pokus o zavedenie stanného práva vyvolal najvážnejšiu politickú krízu v krajine za posledné desaťročia.

Jun akékoľvek pochybenie odmieta. Jeho právnici tvrdia, že operáciu nenariadil ani neschválil a nesúvisela so stanným právom, ale bola reakciou na severokórejské balóny s odpadom vysielané cez hranicu.

Vo februári bol bývalý prezident odsúdený na doživotie za vedenie povstania spojeného s pokusom o zavedenie stanného práva. Proti rozsudkom sa odvolal.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Irán zatiaľ nepotvrdil Trumpove vyhlásenia o dohode

Irán odmietol potvrdiť optimistické vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o blízkom uzavretí dohody medzi Washingtonom a Teheránom. Hoci podľa iránskej diplomacie dokončili veľké časti textu pripravovanej dohody, konečné rozhodnutie zatiaľ nepadlo.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Baghájí uviedol, že dokument je stále predmetom posudzovania príslušnými rozhodovacími orgánmi a Irán neustúpi zo svojich červených línií.

Trump medzitým vyhlásil, že konflikt s Iránom sa podarilo vyriešiť a dohoda by mohla byť podpísaná už počas víkendu. Tvrdí, že po jej uzavretí bude opäť otvorený Hormuzský prieliv.

Teherán požaduje zrušenie medzinárodných sankcií, uvoľnenie zmrazených finančných prostriedkov a uznanie svojej kontroly nad Hormuzským prielivom. Zároveň odmieta obvinenia, že sa snaží získať jadrovú zbraň.

Iránske štátne médiá navyše informovali, že tamojšie sily zabránili prechodu tankera cez Hormuzský prieliv bez koordinácie s úradmi. Oblasťou za bežných okolností prechádza približne pätina svetových energetických dodávok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nový systém v Holandsku prepoja s armádou a detekciou hrozieb

Holandsko pripravuje nový celoštátny systém varovania obyvateľstva, ktorý bude prepojený s vojenskými detekčnými systémami a umožní rýchlejšie reagovať na bezpečnostné hrozby. Nová sieť sirén má postupne nahradiť súčasný varovný systém a vzniká na základe dohody ministrov spravodlivosti a bezpečnosti Davida van Weela a obrany Dilany Yeşilgözovej.

Kľúčovou novinkou je prepojenie civilného varovania s obrannými kapacitami krajiny. Ak armáda identifikuje potenciálnu hrozbu, obyvateľov okamžite upozornia prostredníctvom systému NL Alert aj novej generácie sirén. Podľa ministra van Weela ide o dôležitý krok v príprave na súčasné bezpečnostné riziká.

Systém nebude slúžiť len na vojenské hrozby. Využívať ho budú aj pri povodniach, prírodných katastrofách či iných krízových situáciách, pričom upozornenia bude možné cieliť na konkrétne regióny.

Holandské úrady zdôrazňujú, že obyvatelia nemajú byť odkázaní výlučne na mobilné telefóny. Existujúca sieť varovných stĺpov WAS zostane v prevádzke minimálne do roku 2028, kým nový systém postupne zavedú.

(max)

Minúta  |  

Americký sankčný zoznam nestačí na odmietnutie účtu v EÚ

Zaradenie osoby na sankčný zoznam Spojených štátov nemôže byť samo osebe dôvodom na odmietnutie otvorenia bankového účtu v Európskej únii. Rozhodol o tom vo štvrtok Súdny dvor EÚ.

Prípad sa týkal slovinskej banky Nova Kreditna Banka Maribor, ktorú medzičasom prevzala skupina OTP. Tá v roku 2022 odmietla zriadiť základný účet klientovi vedenému na sankčnom zozname amerického Úradu pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC).

Dotknutá osoba však nebola odsúdená za trestný čin súvisiaci so zaradením na zoznam a nevzťahovali sa na ňu sankcie OSN, Európskej únie ani Slovinska.

Súd pripomenul, že každý legálny rezident EÚ má právo na základný bankový účet, pričom banky musia zároveň dodržiavať pravidlá proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Zaradenie na sankčný zoznam tretej krajiny môže byť jedným z faktorov pri posudzovaní rizika, nemôže však automaticky viesť k odmietnutiu klienta.

Skupina OTP uviedla, že aj naďalej bude postupovať podľa pravidiel AML a individuálne vyhodnocovať riziká každého prípadu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Slovensko otvorilo v Tanzánii svoje veľvyslanectvo

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer) vo štvrtok otvoril historicky prvý zastupiteľský úrad Slovenska v Tanzánii. Na jeho slávnostnom otvorení v hlavnom meste Dar es Salaam sa zúčastnil aj šéf tanzánskej diplomacie Mahmoud Thabit Kombo.

Blanár v príhovore vyjadril presvedčenie, že nové veľvyslanectvo SR v Tanzánii podporí rozvoj politických vzťahov a otvorí príležitosti pre slovenské firmy na perspektívnom trhu východnej Afriky.

„Naša vláda jasne zadefinovala do programového vyhlásenia, že chceme robiť zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany a budovať dobré vzťahy so všetkými, ktorí chcú budovať dobré vzťahy s nami. Súčasne chceme posilniť ekonomickú diplomaciu a byť viac prítomní v Afrike a krajinách globálneho Juhu. Aj preto sme otvorili zastupiteľský úrad v Tanzánii,“ ozrejmil minister.

Tanzánia podľa jeho slov predstavuje perspektívneho partnera s výrazným hospodárskym potenciálom. Poukázal pritom na viac ako 76-miliónový trh, strategickú logistickú pozíciu krajiny vo východnej Afrike na pobreží Indického oceánu a stabilný hospodársky rast.

Za jednu z jej hlavných výhod rovnako označil mladú populáciu, ktorej približne tri štvrtiny obyvateľov tvoria ľudia mladší ako 40 rokov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.