Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V EÚ začali platiť prísnejšie azylové pravidlá a rýchlejšie deportácie

V Európskej únii v piatok nadobúda účinnosť reforma spoločného azylového systému (CEAS), o ktorej členské štáty rokovali niekoľko rokov. Cieľom zmien je zrýchliť rozhodovanie o žiadostiach o azyl a obmedziť presuny migrantov medzi krajinami Únie.

Nové pravidlá sa zameriavajú najmä na efektívnejšie postupy na vonkajších hraniciach EÚ. Ľudia s malou šancou na získanie azylu majú prechádzať zrýchleným konaním, ktoré môže trvať najviac 12 týždňov. Počas tohto obdobia môžu zostať v špeciálnych prijímacích centrách zriadených najmä v štátoch na vonkajšej hranici Únie.

Opatrenia majú zabrániť takzvanej sekundárnej migrácii, keď sa žiadatelia po registrácii v jednej krajine presunú do ďalšieho členského štátu.

Reforma zároveň počíta so solidárnym mechanizmom, ktorý má pomôcť krajinám vystaveným vysokému počtu prichádzajúcich migrantov. Podpora môže mať podobu finančných príspevkov, materiálnej pomoci alebo presunu žiadateľov o azyl do iných členských štátov.

Nemecko tento rok nebude musieť prispievať do spoločného solidárneho fondu, keďže sa mu započítava vysoký počet prijatých žiadateľov, za ktorých by inak zodpovedali iné krajiny.

(dpa, bak)

Minúta  |  

Trump tlačí na Kongres, chce údajne zvrátiť oba impeachmenty

Americký prezident Donald Trump a jeho spojenci presadzujú v Kongrese rezolúciu, ktorá by mala zrušiť oba impeachmenty [ústavná žaloba podaná na voleného funkcionára s cieľom odvolať ho, pozn. red.] z jeho prvého funkčného obdobia.

Informoval o tom denník Wall Street Journal, pričom správu potvrdil aj predstaviteľ Bieleho domu.

Trump čelil počas svojho prvého mandátu dvom ústavným žalobám. Prvá sa týkala zneužitia právomocí a skončila sa jeho oslobodením začiatkom roka 2020. Druhá súvisela s obvineniami z podnecovania povstania po útoku jeho priaznivcov na Kapitol zo 6. januára 2021.

Ani v jednom prípade nebol odvolaný z funkcie. Téma impeachmentov sa následne stala jednou z hlavných súčastí jeho kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2024, v ktorých porazil demokratku Kamalu Harrisovú.

Podľa Wall Street Journal by prijatie rezolúcie znamenalo najmä symbolické víťazstvo. Americká ústava totiž neobsahuje postup, ktorý by umožňoval spätné zrušenie impeachmentu.

Biely dom uviedol, že podporuje posun tejto iniciatívy. Hovorkyňa Abigail Jacksonová označila impeachmenty za zdiskreditované kroky, ktoré si podľa nej zaslúžia byť napravené.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rusko hovorí o obsadení dvoch dedín, Kyjev len o útokoch

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo prevzatie kontroly nad obcami Rozkišne v Doneckej oblasti a Ochrimivka v susednej Charkovskej oblasti. Ukrajinská armáda to nepotvrdila.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl síce informoval o ruských útokoch v okolí Ochrimivky, neuviedol však, že by obec padla do ruských rúk.

Podobne sa vyvíja situácia aj pri Kosťantynivke, ktorá dlhodobo odoláva ruským útokom. Ukrajinské zdroje opisujú podmienky na tomto úseku frontu ako zložité. Portál Hromadske citoval veliteľa 28. samostatnej mechanizovanej brigády Serhija Jareho, podľa ktorého sú obrancovia mesta po ruskom postupe z východu v čiastočnom obkľúčení.

Moskva uviedla, že pri obsadení oboch obcí využila spravodajské operácie, delostrelectvo a drony. Ochrimivka leží pri ruskej hranici, kde sa Rusko dlhodobo snaží vytvoriť nárazníkové pásmo.

Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že ruský postup sa spomaľuje v dôsledku intenzívnejších úderov na ciele hlboko v ruskom tyle, najmä na ropnú infraštruktúru.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Bývalý juhokórejský prezident dostal 30 rokov väzenia

Súd v Soule odsúdil bývalého juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola na 30 rokov väzenia za obvinenia súvisiace s vyslaním vojenských dronov nad územie Severnej Kórey. Podľa verdiktu tento krok pomohol vytvoriť zámienku na neúspešné vyhlásenie stanného práva v decembri 2024.

Centrálny okresný súd v Soule ho uznal vinným z pomáhania nepriateľovi a zo zneužitia právomocí. Podľa súdu sa na operácii s dronmi nad Pchjongjangom z októbra 2024 podieľal od samého začiatku.

Rozsudok je ďalším zo série rozhodnutí proti zosadenému konzervatívnemu politikovi, ktorého pokus o zavedenie stanného práva vyvolal najvážnejšiu politickú krízu v krajine za posledné desaťročia.

Jun akékoľvek pochybenie odmieta. Jeho právnici tvrdia, že operáciu nenariadil ani neschválil a nesúvisela so stanným právom, ale bola reakciou na severokórejské balóny s odpadom vysielané cez hranicu.

Vo februári bol bývalý prezident odsúdený na doživotie za vedenie povstania spojeného s pokusom o zavedenie stanného práva. Proti rozsudkom sa odvolal.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Irán zatiaľ nepotvrdil Trumpove vyhlásenia o dohode

Irán odmietol potvrdiť optimistické vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o blízkom uzavretí dohody medzi Washingtonom a Teheránom. Hoci podľa iránskej diplomacie dokončili veľké časti textu pripravovanej dohody, konečné rozhodnutie zatiaľ nepadlo.

Hovorca ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Baghájí uviedol, že dokument je stále predmetom posudzovania príslušnými rozhodovacími orgánmi a Irán neustúpi zo svojich červených línií.

Trump medzitým vyhlásil, že konflikt s Iránom sa podarilo vyriešiť a dohoda by mohla byť podpísaná už počas víkendu. Tvrdí, že po jej uzavretí bude opäť otvorený Hormuzský prieliv.

Teherán požaduje zrušenie medzinárodných sankcií, uvoľnenie zmrazených finančných prostriedkov a uznanie svojej kontroly nad Hormuzským prielivom. Zároveň odmieta obvinenia, že sa snaží získať jadrovú zbraň.

Iránske štátne médiá navyše informovali, že tamojšie sily zabránili prechodu tankera cez Hormuzský prieliv bez koordinácie s úradmi. Oblasťou za bežných okolností prechádza približne pätina svetových energetických dodávok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Nový systém v Holandsku prepoja s armádou a detekciou hrozieb

Holandsko pripravuje nový celoštátny systém varovania obyvateľstva, ktorý bude prepojený s vojenskými detekčnými systémami a umožní rýchlejšie reagovať na bezpečnostné hrozby. Nová sieť sirén má postupne nahradiť súčasný varovný systém a vzniká na základe dohody ministrov spravodlivosti a bezpečnosti Davida van Weela a obrany Dilany Yeşilgözovej.

Kľúčovou novinkou je prepojenie civilného varovania s obrannými kapacitami krajiny. Ak armáda identifikuje potenciálnu hrozbu, obyvateľov okamžite upozornia prostredníctvom systému NL Alert aj novej generácie sirén. Podľa ministra van Weela ide o dôležitý krok v príprave na súčasné bezpečnostné riziká.

Systém nebude slúžiť len na vojenské hrozby. Využívať ho budú aj pri povodniach, prírodných katastrofách či iných krízových situáciách, pričom upozornenia bude možné cieliť na konkrétne regióny.

Holandské úrady zdôrazňujú, že obyvatelia nemajú byť odkázaní výlučne na mobilné telefóny. Existujúca sieť varovných stĺpov WAS zostane v prevádzke minimálne do roku 2028, kým nový systém postupne zavedú.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.