Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kováčik je opäť prokurátorom generálnej prokuratúry

Bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik je po zrušení právoplatného rozsudku opäť prokurátorom generálnej prokuratúry. Potvrdila to hovorkyňa GP Jana Tökölyová s tým, že má stále pozastavený výkon funkcie, a preto nemá práva ani povinnosti prokurátora.

Kováčika formálne zaradili na trestný odbor, do práce však nechodí. Keďže jeho výkon funkcie je pozastavený od roku 2020, podľa zákona by mal poberať tretinu prokurátorského platu, teda približne 1 500 eur v čistom.

Naďalej čelí trom kauzám v rôznom štádiu konania.

Funkcia prokurátora mu pôvodne zanikla po tom, ako ho najvyšší súd v roku 2022 právoplatne odsúdil za korupciu. Po dovolaní, ku ktorému sa pripojil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer), však najvyšší súd rozsudok zrušil. Obžaloba sa vrátila na špecializovaný súd, ktorý ju následne odmietol pre procesné chyby. O odvolaní má rozhodovať najvyšší súd.

Kováčik je neprávoplatne odsúdený aj v ďalšej kauze údajného úplatku ukrytého v knihe. Figuruje aj v kauze Očistec.

(aktuality, bak)

Minúta  |  

Veliteľ NATO tvrdí, že Rusko nehľadá konflikt

Americký generál Alexus G. Grynkewich, ktorý velí silám NATO v Európe, vyhlásil, že Rusko sa podľa spravodajských informácií neusiluje o priamy konflikt s Alianciou. Reagoval tak na obavy spojencov z možného oslabenia odstrašenia po plánovanom sťahovaní časti amerických vojenských kapacít z Európy.

Na podujatí ILA Berlin Air Show uviedol, že jeho úlohou je zabezpečiť, aby Moskva chápala, že prípadný útok na pobaltské štáty by nemohol uspieť. Zároveň zdôraznil, že NATO je pripravené bojovať, ak by to bolo potrebné.

Washington plánuje obmedziť niektoré kapacity určené pre aliančný model síl. Podľa nemeckého denníka Die Welt môže ísť o lietadlovú skupinu, ponorky s riadenými strelami, hliadkovacie lietadlá, tankovacie stroje či stíhačky F-16 a F-15E.

Grynkewich potvrdil, že USA potrebujú časť vzdušných a námorných kapacít pre prípad krízy v Pacifiku. Zároveň pripravuje plány na situácie, v ktorých bude mať NATO niektoré prostriedky k dispozícii len obmedzene.

K bojom na Ukrajine povedal, že front zostáva relatívne stabilný a ruský postup je pomalý, sprevádzaný vysokými stratami.

(ft, bak)

Minúta  |  

V EÚ začali platiť prísnejšie azylové pravidlá a rýchlejšie deportácie

V Európskej únii v piatok nadobúda účinnosť reforma spoločného azylového systému (CEAS), o ktorej členské štáty rokovali niekoľko rokov. Cieľom zmien je zrýchliť rozhodovanie o žiadostiach o azyl a obmedziť presuny migrantov medzi krajinami Únie.

Nové pravidlá sa zameriavajú najmä na efektívnejšie postupy na vonkajších hraniciach EÚ. Ľudia s malou šancou na získanie azylu majú prechádzať zrýchleným konaním, ktoré môže trvať najviac 12 týždňov. Počas tohto obdobia môžu zostať v špeciálnych prijímacích centrách zriadených najmä v štátoch na vonkajšej hranici Únie.

Opatrenia majú zabrániť takzvanej sekundárnej migrácii, keď sa žiadatelia po registrácii v jednej krajine presunú do ďalšieho členského štátu.

Reforma zároveň počíta so solidárnym mechanizmom, ktorý má pomôcť krajinám vystaveným vysokému počtu prichádzajúcich migrantov. Podpora môže mať podobu finančných príspevkov, materiálnej pomoci alebo presunu žiadateľov o azyl do iných členských štátov.

Nemecko tento rok nebude musieť prispievať do spoločného solidárneho fondu, keďže sa mu započítava vysoký počet prijatých žiadateľov, za ktorých by inak zodpovedali iné krajiny.

(dpa, bak)

Minúta  |  

Trump tlačí na Kongres, chce údajne zvrátiť oba impeachmenty

Americký prezident Donald Trump a jeho spojenci presadzujú v Kongrese rezolúciu, ktorá by mala zrušiť oba impeachmenty [ústavná žaloba podaná na voleného funkcionára s cieľom odvolať ho, pozn. red.] z jeho prvého funkčného obdobia.

Informoval o tom denník Wall Street Journal, pričom správu potvrdil aj predstaviteľ Bieleho domu.

Trump čelil počas svojho prvého mandátu dvom ústavným žalobám. Prvá sa týkala zneužitia právomocí a skončila sa jeho oslobodením začiatkom roka 2020. Druhá súvisela s obvineniami z podnecovania povstania po útoku jeho priaznivcov na Kapitol zo 6. januára 2021.

Ani v jednom prípade nebol odvolaný z funkcie. Téma impeachmentov sa následne stala jednou z hlavných súčastí jeho kampane pred prezidentskými voľbami v roku 2024, v ktorých porazil demokratku Kamalu Harrisovú.

Podľa Wall Street Journal by prijatie rezolúcie znamenalo najmä symbolické víťazstvo. Americká ústava totiž neobsahuje postup, ktorý by umožňoval spätné zrušenie impeachmentu.

Biely dom uviedol, že podporuje posun tejto iniciatívy. Hovorkyňa Abigail Jacksonová označila impeachmenty za zdiskreditované kroky, ktoré si podľa nej zaslúžia byť napravené.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rusko hovorí o obsadení dvoch dedín, Kyjev len o útokoch

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo prevzatie kontroly nad obcami Rozkišne v Doneckej oblasti a Ochrimivka v susednej Charkovskej oblasti. Ukrajinská armáda to nepotvrdila.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl síce informoval o ruských útokoch v okolí Ochrimivky, neuviedol však, že by obec padla do ruských rúk.

Podobne sa vyvíja situácia aj pri Kosťantynivke, ktorá dlhodobo odoláva ruským útokom. Ukrajinské zdroje opisujú podmienky na tomto úseku frontu ako zložité. Portál Hromadske citoval veliteľa 28. samostatnej mechanizovanej brigády Serhija Jareho, podľa ktorého sú obrancovia mesta po ruskom postupe z východu v čiastočnom obkľúčení.

Moskva uviedla, že pri obsadení oboch obcí využila spravodajské operácie, delostrelectvo a drony. Ochrimivka leží pri ruskej hranici, kde sa Rusko dlhodobo snaží vytvoriť nárazníkové pásmo.

Ukrajinskí predstavitelia tvrdia, že ruský postup sa spomaľuje v dôsledku intenzívnejších úderov na ciele hlboko v ruskom tyle, najmä na ropnú infraštruktúru.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Bývalý juhokórejský prezident dostal 30 rokov väzenia

Súd v Soule odsúdil bývalého juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola na 30 rokov väzenia za obvinenia súvisiace s vyslaním vojenských dronov nad územie Severnej Kórey. Podľa verdiktu tento krok pomohol vytvoriť zámienku na neúspešné vyhlásenie stanného práva v decembri 2024.

Centrálny okresný súd v Soule ho uznal vinným z pomáhania nepriateľovi a zo zneužitia právomocí. Podľa súdu sa na operácii s dronmi nad Pchjongjangom z októbra 2024 podieľal od samého začiatku.

Rozsudok je ďalším zo série rozhodnutí proti zosadenému konzervatívnemu politikovi, ktorého pokus o zavedenie stanného práva vyvolal najvážnejšiu politickú krízu v krajine za posledné desaťročia.

Jun akékoľvek pochybenie odmieta. Jeho právnici tvrdia, že operáciu nenariadil ani neschválil a nesúvisela so stanným právom, ale bola reakciou na severokórejské balóny s odpadom vysielané cez hranicu.

Vo februári bol bývalý prezident odsúdený na doživotie za vedenie povstania spojeného s pokusom o zavedenie stanného práva. Proti rozsudkom sa odvolal.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.