Preskočiť na obsah
  |  

Kyjev údajne plánuje požiadať spojencov o 20 miliárd dolárov

Ukrajina údajne plánuje na budúci týždeň požiadať spojencov o dodatočných 20 miliárd dolárov na vojenské financovanie. Kyjev argumentuje, že na bojisku má v súčasnosti priaznivú situáciu, ktorú chce udržať.

Žiadosť by mala zaznieť na zasadnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, známej aj ako skupina Ramstein. Združuje viac než 50 krajín koordinujúcich finančnú a vojenskú podporu pre Ukrajinu.

Podľa zdroja z ukrajinského rezortu obrany existuje šesť- až deväťmesačné obdobie, počas ktorého je potrebné výrazne zrýchliť financovanie. Ukrajinská strana poukazuje na to, že ruský postup sa v tomto roku spomalil a minulý mesiac sa prakticky zastavil. Dôvodom vraj sú útoky ukrajinských dronov na logistiku a zásobovanie ruskej armády, ako aj zásahy proti energetickej infraštruktúre.

Vladimir Putin minulý týždeň vyhlásil, že ruské jednotky naďalej postupujú a hospodárstvo krajiny nie je ohrozené, hoci pripustil škody spôsobené ukrajinskými útokmi.

Niektorí spojenci by podľa návrhu mohli prispieť sumou od dvoch do šiestich miliárd dolárov formou pomoci alebo pôžičky.

(reuters, bak)

  |  

Projekt pre malé obce neschválili, Migaľ hľadá náhradné riešenie

Podpora najmenších samospráv zostáva prioritou Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR aj po tom, ako Monitorovací výbor pre Program Slovensko neschválil projekt Oživme malé obce. Oznámil to minister Samuel Migaľ (nominant Smeru).

Zámer mal vytvoriť jednoduchší mechanizmus, ktorý by najmenším obciam umožnil jednoduchšie čerpať eurofondy. Podľa rezortu išlo o snahu sprístupniť rozvojové zdroje aj regiónom, ktoré majú s ich získavaním dlhodobé problémy.

„Projekt Oživme malé obce mal dostať eurofondy do každého kúta Slovenska a pomôcť obciam, ktoré si na ne dlhodobo nevedia siahnuť. O to viac ma mrzí, že podporu pre malé obce monitorovací výbor neschválil,“ uviedol Migaľ.

Ministerstvo rozhodnutie rešpektuje, no avizuje, že bude hľadať iné možnosti podpory. „Budeme sa snažiť nájsť inú formu, ako tento balík eurofondových peňazí priniesť do malých obcí,“ dodal minister.

Predseda Iniciatívy malých obcí Michal Sekerák upozornil, že zamietnutie projektu zasiahne najmä obyvateľov dedín. Podpora vo výške približne 27-tisíc eur na obec podľa neho mohla významne pomôcť pri zmierňovaní regionálnych rozdielov.

(tasr, bak)

  |  

Raši a Metsolová rokovali o eurofondoch aj budúcnosti EÚ

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) a predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová rokovali v Bratislave o budúcnosti Európskej únie, jej bezpečnosti, konkurencieschopnosti aj životnej úrovni obyvateľov.

Raši zdôraznil význam spolupráce medzi slovenským a európskym parlamentom pri riešení výziev, ktoré Úniu čakajú. Diskutovali aj o budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ a nových eurofondoch pre Slovensko. Podľa šéfa parlamentu je potrebné posilniť európsky priemysel a podporiť automobilový sektor, ktorý na Slovensku tvorí desať percent HDP a zamestnáva takmer štvrť milióna ľudí.

Metsolová označila automobilový priemysel za symbol európskej inovatívnosti a pripomenula, že Európa má dostatok talentu aj ekonomického potenciálu. Európsky parlament sa podľa nej snaží znižovať byrokraciu a vytvárať priaznivejšie podmienky pre firmy.

Témou rozhovorov boli aj zelené politiky, migrácia a rozširovanie Únie. Raši zopakoval podporu integrácie krajín západného Balkánu za férových podmienok. Metsolová zdôraznila, že cieľom EÚ je spolupráca a ochrana spoločného európskeho spôsobu života.

(tasr, bak)

  |  

Na Hanusových dňoch budú hovoriť o dozrievaní aj detranzícii

Po dažďoch sa festival Bratislavské Hanusove dni, ktorých je Štandard mediálnym partnerom, vo štvrtok konečne vrátil aj do záhrady Pálffyho paláca.

Program otvorila diskusia Cultura: Z followera influencer o tom, ako nezostať vo viere len pasívnym prijímateľom, ale aktívne ovplyvňovať svoje okolie. Veľký záujem vzbudila aj diskusia Tri najkontroverznejšie osobnosti 20. storočia, v ktorej profesor Róbert Letz spolu s mladým influencerom konfrontovali zaužívané predstavy o Hlinkovi, Tisovi a Husákovi s historickými faktami.

Jedným z vrcholov dňa bolo Konzervatívne fórum: Konzervatívci po voľbách. Diskusia predstaviteľov viacerých konzervatívnych politických prúdov prilákala množstvo návštevníkov zaujímajúcich sa o budúcnosť konzervatívnej politiky na Slovensku a možnosti spolupráce po ďalších voľbách.

Návštevníci sa mohli zamyslieť aj nad odkazom Ladislava Hanusa a Tomislava Kolakoviča, objavovať skryté významy Tolkienovej Stredozeme či zapojiť sa do diskusie Kultúrne vojny a generácia, ktorá sa ich nebojí. Práve táto debata sa stretla s mimoriadnym záujmom publika a organizátori museli pre vysoký počet návštevníkov pridávať ďalšie miesta na sedenie.

V piatok sa môžu tešiť na diskusiu Umenie dozrievať. Počas nej španielsky psychiater a kňaz Francisco Insa predstaví pohľad na emocionálnu zrelosť, sebapoznanie a formovanie charakteru. Diskusia prepája poznatky modernej psychológie s kresťanským pohľadom na človeka a ponúka praktický pohľad na osobnostný rast.

Návrat tatranského tigra bude o budúcnosti slovenskej ekonomiky, príčinách stagnácie a možnostiach obnovenia hospodárskeho rastu. Hostia budú hľadať odpovede na otázku, čo Slovensko potrebuje, aby sa opäť stalo krajinou príležitostí a prosperity.

V programe Night Talk: O hľadaní identity až ku konverzii na katolícku vieru budú Daniel a Tereza Blackovci otvorene hovoriť o hľadaní identity, detranzícii, manželstve, viere a novom začiatku. Osobné svedectvo o bolestných životných rozhodnutiach i nádeji patrí k najočakávanejším večerným podujatiam festivalu.

Viac informácií o programe nájdete na https://hanusovedni.sk/sk/bhd/program/.

(lud)

  |  

Poľsko aktualizovalo program rozvoja jadrovej energetiky

Varšava potvrdila plán rozvoja jadrovej energetiky, podľa ktorého sa výstavba prvého jadrového reaktora začne v roku 2028 a prvá elektrina by mala do siete prúdiť v roku 2036. Oznámil to minister energetiky Milosz Motyka.

Podľa vlády je jadrová energetika kľúčovým prvkom transformácie energetického sektora a posilnenia energetickej bezpečnosti krajiny. Aktualizovaný program počíta aj s výberom druhej lokality na jadrovú elektráreň a rozvojom dodávateľského reťazca vrátane domácich podnikov a odborných kapacít.

Prvá elektráreň vznikne v lokalite Choczewo na severe krajiny. Spoločnosť Polskie Elektrownie Jadrowe tam plánuje vybudovať tri reaktory AP1000 s celkovým výkonom približne 3,75 gigawattu.

Poľská vláda predpokladá, že domáce firmy sa budú podieľať na výstavbe prvého bloku najmenej 40 percentami, pri ďalších blokoch má ich podiel dosiahnuť aspoň 70 percent. Na projekt je v rokoch 2025 až 2030 vyčlenených 60,2 miliardy zlotých.

Program zároveň zachováva cieľ vybudovať jadrové zdroje s výkonom šesť až desať gigawattov. O technológii a partnerovi pre druhú elektráreň by sa malo rozhodnúť v roku 2027. Do procesu sú zapojené Spojené štáty, Francúzsko a Kanada.

(tasr, bak)

  |  

Regulátori v USA zvyšujú kontrolu umelej inteligencie v bankách

Americkí bankoví regulátori zvyšujú kontrolu nad tým, ako finančné inštitúcie využívajú umelú inteligenciu. Zaujímajú sa najmä o prístup k dátam, riadenie rizík, ochranu klientskych informácií či závislosť od externých dodávateľov technológií.

Banky v posledných rokoch rozšírili využitie umelej inteligencie od virtuálnych asistentov až po monitorovanie regulácií či posudzovanie úverov. S rastúcim nasadením technológie však pribúdajú aj obavy z kybernetických hrozieb, podvodov a možného zneužitia údajov.

Úrad kontrolóra meny a Federálny rezervný systém sa počas kontrol bánk zameriavajú najmä na využitie AI pri poskytovaní úverov, overovaní klientov a preverovaní sankcií. Regulátori sa pýtajú aj na ochranné mechanizmy vrátane takzvaných kill switchov, ktoré umožňujú systémy v prípade potreby vypnúť.

Pozornosť venujú aj dohľadu nad dodávateľmi technológií a pripravenosti bánk riešiť prípadné zlyhania. Zatiaľ nechcú zavádzať nové pravidlá, ale snažia sa lepšie pochopiť fungovanie technológie a jej riziká.

Podľa predstaviteľov Fedu sa ukáže, či sú súčasné pravidlá riadenia rizík pripravené na budúcnosť.

(reuters, bak)