Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko aktualizovalo program rozvoja jadrovej energetiky

Varšava potvrdila plán rozvoja jadrovej energetiky, podľa ktorého sa výstavba prvého jadrového reaktora začne v roku 2028 a prvá elektrina by mala do siete prúdiť v roku 2036. Oznámil to minister energetiky Milosz Motyka.

Podľa vlády je jadrová energetika kľúčovým prvkom transformácie energetického sektora a posilnenia energetickej bezpečnosti krajiny. Aktualizovaný program počíta aj s výberom druhej lokality na jadrovú elektráreň a rozvojom dodávateľského reťazca vrátane domácich podnikov a odborných kapacít.

Prvá elektráreň vznikne v lokalite Choczewo na severe krajiny. Spoločnosť Polskie Elektrownie Jadrowe tam plánuje vybudovať tri reaktory AP1000 s celkovým výkonom približne 3,75 gigawattu.

Poľská vláda predpokladá, že domáce firmy sa budú podieľať na výstavbe prvého bloku najmenej 40 percentami, pri ďalších blokoch má ich podiel dosiahnuť aspoň 70 percent. Na projekt je v rokoch 2025 až 2030 vyčlenených 60,2 miliardy zlotých.

Program zároveň zachováva cieľ vybudovať jadrové zdroje s výkonom šesť až desať gigawattov. O technológii a partnerovi pre druhú elektráreň by sa malo rozhodnúť v roku 2027. Do procesu sú zapojené Spojené štáty, Francúzsko a Kanada.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Regulátori v USA zvyšujú kontrolu umelej inteligencie v bankách

Americkí bankoví regulátori zvyšujú kontrolu nad tým, ako finančné inštitúcie využívajú umelú inteligenciu. Zaujímajú sa najmä o prístup k dátam, riadenie rizík, ochranu klientskych informácií či závislosť od externých dodávateľov technológií.

Banky v posledných rokoch rozšírili využitie umelej inteligencie od virtuálnych asistentov až po monitorovanie regulácií či posudzovanie úverov. S rastúcim nasadením technológie však pribúdajú aj obavy z kybernetických hrozieb, podvodov a možného zneužitia údajov.

Úrad kontrolóra meny a Federálny rezervný systém sa počas kontrol bánk zameriavajú najmä na využitie AI pri poskytovaní úverov, overovaní klientov a preverovaní sankcií. Regulátori sa pýtajú aj na ochranné mechanizmy vrátane takzvaných kill switchov, ktoré umožňujú systémy v prípade potreby vypnúť.

Pozornosť venujú aj dohľadu nad dodávateľmi technológií a pripravenosti bánk riešiť prípadné zlyhania. Zatiaľ nechcú zavádzať nové pravidlá, ale snažia sa lepšie pochopiť fungovanie technológie a jej riziká.

Podľa predstaviteľov Fedu sa ukáže, či sú súčasné pravidlá riadenia rizík pripravené na budúcnosť.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Na využitie daňovej amnestie zostáva čas do konca júna

Daňovníci môžu využiť daňovú amnestiu a vyrovnať svoje nedoplatky bez pokút a úrokov z omeškania do 30. júna 2026. Po tomto termíne nebude možné sankcie odpustiť a správca dane ich bude vymáhať v plnej výške.

Amnestia sa týka daňových nedoplatkov evidovaných k 30. septembru 2025 alebo priznaní, ktoré mali byť podané najneskôr do tohto dátumu. Podmienkou je dobrovoľná úhrada dlhu alebo podanie daňového či dodatočného priznania do konca júna.

Finančná správa upozornila, že nestačí len záujem dlh vyrovnať. Úhrada musí byť pripísaná na účet správcu dane alebo podaná na poštovú prepravu najneskôr 30. júna. Ak bude nedoplatok vymožený exekučne alebo automaticky preúčtovaný z preplatku, podmienky splnené nebudú.

Opatrenie sa vzťahuje napríklad na daň z príjmov, DPH, spotrebné dane či daň z motorových vozidiel. Netýka sa miestnych daní, preddavkov, splátok dane ani pokút podľa zákona o elektronickej registračnej pokladnici.

Finančná správa odporúča preveriť si nedoplatky cez osobnú internetovú zónu, zoznam dlžníkov alebo na daňovom úrade.

(tasr, bak)

Minúta  |  

USA chcú obmedziť kapacity určené pre NATO v Európe

Spojené štáty plánujú výrazne znížiť počet lietadiel a vojenských plavidiel, ktoré poskytujú na operácie NATO v Európe. S odvolaním sa na dvoch vysokopostavených európskych predstaviteľov o tom informoval denník New York Times.

Podľa správy by tento krok obmedzil schopnosť Aliancie vykonávať prieskumné misie a uskutočňovať útoky na veľké vzdialenosti. Washington údajne plánuje znížiť počet stíhačiek F-16 a F-15E zo zhruba 150 na 100, obmedziť flotilu námorných prieskumných lietadiel z 26 na 15 a stiahnuť všetkých osem tankovacích lietadiel určených pre Európu.

Zmeny sa majú dotknúť aj ponorky vyzbrojenej raketami, lietadlovej lode, viacerých vojnových lodí a desiatok lietadiel nasadených pri operáciách. Presunúť by mohli aj jednu z dvoch skupín bombardérov pridelených na obranu Európy.

Americké východné veliteľstvo minulý týždeň oznámilo, že príspevok USA do modelu síl NATO bude „optimalizovaný“, a to bez ďalších podrobností.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa dlhodobo kritizuje európske krajiny za nízke výdavky na obranu a vyzýva spojencov, aby ich zvýšili na 3,5 percenta HDP.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Žena napadla českú ministerku, čelí obvineniu

Českú ministerku pre miestny rozvoj Zuzanu Mrázovú počas uplynulého víkendu v Bíline v Úsťanskom kraji slovne aj fyzicky napadla 44-ročná žena. Incident sa odohral v meste, kde politička býva. Podľa polície sa zaobišiel bez zranení.

Teplickí policajti preverujú okolnosti útoku aj jeho motív. Na základe doterajších zistení však vylúčili, že by išlo o politicky motivovaný čin.

Kriminalisti ženu obvinili z nebezpečného vyhrážania sa a navrhli jej vzatie do väzby. Štátny zástupca však návrh neakceptoval. „Vzhľadom na osobnosť obvinenej policajti kontaktovali poskytovateľa zdravotníckych služieb a ženu sa podarilo hospitalizovať podľa zákona o zdravotníckych službách v zdravotníckom zariadení,“ dodala polícia.

Ministerka sa po incidente zúčastnila aj na štvrtkovej mimoriadnej schôdzi Poslaneckej snemovne.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Elon Musk sa stal prvým bilionárom na svete

Elon Musk sa po uvedení spoločnosti SpaceX na burzu stal podľa výpočtov Reuters prvým človekom na svete s majetkom presahujúcim jeden bilión dolárov. Kľúčovým faktorom bol rekordný vstup firmy na burzu, pri ktorom získala 75 miliárd dolárov.

Najväčšiu časť Muskovho majetku tvorí podiel v SpaceX, ktorého hodnotu odhadujú na približne 866 miliárd dolárov. Spolu s podielmi v Tesle a ďalších spoločnostiach by jeho čisté imanie malo po začatí obchodovania akcií prekročiť 1,1 bilióna dolárov.

Pred vstupom SpaceX na burzu odhadoval Forbes jeho majetok na približne 780 miliárd dolárov. Druhý najbohatší človek sveta, spoluzakladateľ Googlu Larry Page, za ním výrazne zaostáva.

Musk sa preslávil najmä vďaka Tesle a SpaceX, neskôr rozšíril svoj vplyv kúpou sociálnej siete Twitter. Okrem toho stojí aj za projektmi Neuralink či Boring Company.

Investori podľa analytikov oceňujú najmä jeho schopnosť premieňať ambiciózne vízie na úspešné firmy. Práve dôvera v jeho budúce projekty je podľa odborníkov významnou súčasťou hodnoty jeho spoločností.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.