Preskočiť na obsah
  |  

Na využitie daňovej amnestie zostáva čas do konca júna

Daňovníci môžu využiť daňovú amnestiu a vyrovnať svoje nedoplatky bez pokút a úrokov z omeškania do 30. júna 2026. Po tomto termíne nebude možné sankcie odpustiť a správca dane ich bude vymáhať v plnej výške.

Amnestia sa týka daňových nedoplatkov evidovaných k 30. septembru 2025 alebo priznaní, ktoré mali byť podané najneskôr do tohto dátumu. Podmienkou je dobrovoľná úhrada dlhu alebo podanie daňového či dodatočného priznania do konca júna.

Finančná správa upozornila, že nestačí len záujem dlh vyrovnať. Úhrada musí byť pripísaná na účet správcu dane alebo podaná na poštovú prepravu najneskôr 30. júna. Ak bude nedoplatok vymožený exekučne alebo automaticky preúčtovaný z preplatku, podmienky splnené nebudú.

Opatrenie sa vzťahuje napríklad na daň z príjmov, DPH, spotrebné dane či daň z motorových vozidiel. Netýka sa miestnych daní, preddavkov, splátok dane ani pokút podľa zákona o elektronickej registračnej pokladnici.

Finančná správa odporúča preveriť si nedoplatky cez osobnú internetovú zónu, zoznam dlžníkov alebo na daňovom úrade.

(tasr, bak)

  |  

USA chcú obmedziť kapacity určené pre NATO v Európe

Spojené štáty plánujú výrazne znížiť počet lietadiel a vojenských plavidiel, ktoré poskytujú na operácie NATO v Európe. S odvolaním sa na dvoch vysokopostavených európskych predstaviteľov o tom informoval denník New York Times.

Podľa správy by tento krok obmedzil schopnosť Aliancie vykonávať prieskumné misie a uskutočňovať útoky na veľké vzdialenosti. Washington údajne plánuje znížiť počet stíhačiek F-16 a F-15E zo zhruba 150 na 100, obmedziť flotilu námorných prieskumných lietadiel z 26 na 15 a stiahnuť všetkých osem tankovacích lietadiel určených pre Európu.

Zmeny sa majú dotknúť aj ponorky vyzbrojenej raketami, lietadlovej lode, viacerých vojnových lodí a desiatok lietadiel nasadených pri operáciách. Presunúť by mohli aj jednu z dvoch skupín bombardérov pridelených na obranu Európy.

Americké východné veliteľstvo minulý týždeň oznámilo, že príspevok USA do modelu síl NATO bude „optimalizovaný“, a to bez ďalších podrobností.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa dlhodobo kritizuje európske krajiny za nízke výdavky na obranu a vyzýva spojencov, aby ich zvýšili na 3,5 percenta HDP.

(reuters, bak)

  |  

Žena napadla českú ministerku, čelí obvineniu

Českú ministerku pre miestny rozvoj Zuzanu Mrázovú počas uplynulého víkendu v Bíline v Úsťanskom kraji slovne aj fyzicky napadla 44-ročná žena. Incident sa odohral v meste, kde politička býva. Podľa polície sa zaobišiel bez zranení.

Teplickí policajti preverujú okolnosti útoku aj jeho motív. Na základe doterajších zistení však vylúčili, že by išlo o politicky motivovaný čin.

Kriminalisti ženu obvinili z nebezpečného vyhrážania sa a navrhli jej vzatie do väzby. Štátny zástupca však návrh neakceptoval. „Vzhľadom na osobnosť obvinenej policajti kontaktovali poskytovateľa zdravotníckych služieb a ženu sa podarilo hospitalizovať podľa zákona o zdravotníckych službách v zdravotníckom zariadení,“ dodala polícia.

Ministerka sa po incidente zúčastnila aj na štvrtkovej mimoriadnej schôdzi Poslaneckej snemovne.

(tasr, bak)

  |  

Elon Musk sa stal prvým bilionárom na svete

Elon Musk sa po uvedení spoločnosti SpaceX na burzu stal podľa výpočtov Reuters prvým človekom na svete s majetkom presahujúcim jeden bilión dolárov. Kľúčovým faktorom bol rekordný vstup firmy na burzu, pri ktorom získala 75 miliárd dolárov.

Najväčšiu časť Muskovho majetku tvorí podiel v SpaceX, ktorého hodnotu odhadujú na približne 866 miliárd dolárov. Spolu s podielmi v Tesle a ďalších spoločnostiach by jeho čisté imanie malo po začatí obchodovania akcií prekročiť 1,1 bilióna dolárov.

Pred vstupom SpaceX na burzu odhadoval Forbes jeho majetok na približne 780 miliárd dolárov. Druhý najbohatší človek sveta, spoluzakladateľ Googlu Larry Page, za ním výrazne zaostáva.

Musk sa preslávil najmä vďaka Tesle a SpaceX, neskôr rozšíril svoj vplyv kúpou sociálnej siete Twitter. Okrem toho stojí aj za projektmi Neuralink či Boring Company.

Investori podľa analytikov oceňujú najmä jeho schopnosť premieňať ambiciózne vízie na úspešné firmy. Práve dôvera v jeho budúce projekty je podľa odborníkov významnou súčasťou hodnoty jeho spoločností.

(reuters, bak)

  |  

Rokliny v Slovenskom raji sú opäť otvorené

Rokliny v Slovenskom raji sú od piatka opäť otvorené. Správa Národného parku Slovenský raj o tom informuje na sociálnej sieti. Upozorňuje však na vysoký stav vody. Od štvrtka boli rokliny z dôvodu vysokého stavu vody a zaplavenia chodníkov uzatvorené.

Ako uvádza správa parku, na prechod roklín je potrebná vysoká nepremokavá obuv a je vhodné mať náhradné suché topánky na prezutie. Nevhodnou obuvou do roklín vo všeobecnosti, ale najmä v súčasnosti, sú tenisky alebo nízka premokavá obuv.

„Z hľadiska prechodu roklín sú pri súčasnom stave vody ťažšie priechodné rokliny, kde sa veľa kráča riečiskom: Suchá Belá, Piecky, Veľký Sokol, Malý Kyseľ, Veľký Kyseľ. Ľahšie (nie ľahko) priechodné sú Kláštorská roklina, Zejmarská roklina a Sokolia dolina,“ informuje Správa NP Slovenský raj.

V rokline Ferrata HZS Kyseľ platí do nedele sezónna uzávera. Ferrata bude otvorená od pondelka 15. júna.

„Avizovaný výdatný večerný dážď vo štvrtok Slovenský raj obišiel, a tak hladina vody v roklinách výrazne poklesla, v rokline Suchá Belá o deväť centimetrov za 24 hodín,“ doplnila správa parku a vyzýva ľudí, že ak zistia pri túre poškodené technické zariadenia, chodníky alebo popadané stromy na turistickom chodníku, aby kontaktovali Správu NP Slovenský raj.

(tasr, bak)

  |  

Veliteľ ukrajinských dronových síl chce izolovať Krym od Ruska

Ukrajina plánuje v najbližšom období ešte viac zintenzívniť útoky bezpilotnými prostriedkami na okupovanom území. Veliteľ Síl bezpilotných systémov Robert Brovdi uviedol, že cieľom kampane je odrezať Krym od Ruska a výrazne sťažiť zásobovanie ruských jednotiek.

Podľa neho sa už podarilo obmedziť dopravu na diaľnici Novorosija, ktorá predstavuje jednu z hlavných zásobovacích trás vedúcich cez okupovaný juh Ukrajiny na Krym. Brovdi tvrdí, že premávka na tejto komunikácii za posledný mesiac klesla o viac než dve tretiny a Kyjev by nad ňou mohol čoskoro získať úplnú kontrolu.

Veliteľ dronových síl uviedol, že údery sú zamerané na vojenskú logistiku, ropnú infraštruktúru, protivzdušnú obranu a výrobu zbraní. Zámerom je prinútiť Moskvu presúvať jednotky z frontu a zvýšiť náklady na pokračovanie vojny.

Podľa jeho údajov ukrajinské dronové jednotky v prvých piatich mesiacoch roka zničili 174 systémov protivzdušnej obrany. Tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť. Vojenskí analytici pripúšťajú, že technologický pokrok môže postupne skomplikovať ruskú kontrolu nad Krymom.

(reuters, bak)