Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Raši a Metsolová rokovali o eurofondoch aj budúcnosti EÚ

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) a predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová rokovali v Bratislave o budúcnosti Európskej únie, jej bezpečnosti, konkurencieschopnosti aj životnej úrovni obyvateľov.

Raši zdôraznil význam spolupráce medzi slovenským a európskym parlamentom pri riešení výziev, ktoré Úniu čakajú. Diskutovali aj o budúcom viacročnom finančnom rámci EÚ a nových eurofondoch pre Slovensko. Podľa šéfa parlamentu je potrebné posilniť európsky priemysel a podporiť automobilový sektor, ktorý na Slovensku tvorí desať percent HDP a zamestnáva takmer štvrť milióna ľudí.

Metsolová označila automobilový priemysel za symbol európskej inovatívnosti a pripomenula, že Európa má dostatok talentu aj ekonomického potenciálu. Európsky parlament sa podľa nej snaží znižovať byrokraciu a vytvárať priaznivejšie podmienky pre firmy.

Témou rozhovorov boli aj zelené politiky, migrácia a rozširovanie Únie. Raši zopakoval podporu integrácie krajín západného Balkánu za férových podmienok. Metsolová zdôraznila, že cieľom EÚ je spolupráca a ochrana spoločného európskeho spôsobu života.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Na Hanusových dňoch budú hovoriť o dozrievaní aj detranzícii

Po dažďoch sa festival Bratislavské Hanusove dni, ktorých je Štandard mediálnym partnerom, vo štvrtok konečne vrátil aj do záhrady Pálffyho paláca.

Program otvorila diskusia Cultura: Z followera influencer o tom, ako nezostať vo viere len pasívnym prijímateľom, ale aktívne ovplyvňovať svoje okolie. Veľký záujem vzbudila aj diskusia Tri najkontroverznejšie osobnosti 20. storočia, v ktorej profesor Róbert Letz spolu s mladým influencerom konfrontovali zaužívané predstavy o Hlinkovi, Tisovi a Husákovi s historickými faktami.

Jedným z vrcholov dňa bolo Konzervatívne fórum: Konzervatívci po voľbách. Diskusia predstaviteľov viacerých konzervatívnych politických prúdov prilákala množstvo návštevníkov zaujímajúcich sa o budúcnosť konzervatívnej politiky na Slovensku a možnosti spolupráce po ďalších voľbách.

Návštevníci sa mohli zamyslieť aj nad odkazom Ladislava Hanusa a Tomislava Kolakoviča, objavovať skryté významy Tolkienovej Stredozeme či zapojiť sa do diskusie Kultúrne vojny a generácia, ktorá sa ich nebojí. Práve táto debata sa stretla s mimoriadnym záujmom publika a organizátori museli pre vysoký počet návštevníkov pridávať ďalšie miesta na sedenie.

V piatok sa môžu tešiť na diskusiu Umenie dozrievať. Počas nej španielsky psychiater a kňaz Francisco Insa predstaví pohľad na emocionálnu zrelosť, sebapoznanie a formovanie charakteru. Diskusia prepája poznatky modernej psychológie s kresťanským pohľadom na človeka a ponúka praktický pohľad na osobnostný rast.

Návrat tatranského tigra bude o budúcnosti slovenskej ekonomiky, príčinách stagnácie a možnostiach obnovenia hospodárskeho rastu. Hostia budú hľadať odpovede na otázku, čo Slovensko potrebuje, aby sa opäť stalo krajinou príležitostí a prosperity.

V programe Night Talk: O hľadaní identity až ku konverzii na katolícku vieru budú Daniel a Tereza Blackovci otvorene hovoriť o hľadaní identity, detranzícii, manželstve, viere a novom začiatku. Osobné svedectvo o bolestných životných rozhodnutiach i nádeji patrí k najočakávanejším večerným podujatiam festivalu.

Viac informácií o programe nájdete na https://hanusovedni.sk/sk/bhd/program/.

(lud)

Minúta  |  

Poľsko aktualizovalo program rozvoja jadrovej energetiky

Varšava potvrdila plán rozvoja jadrovej energetiky, podľa ktorého sa výstavba prvého jadrového reaktora začne v roku 2028 a prvá elektrina by mala do siete prúdiť v roku 2036. Oznámil to minister energetiky Milosz Motyka.

Podľa vlády je jadrová energetika kľúčovým prvkom transformácie energetického sektora a posilnenia energetickej bezpečnosti krajiny. Aktualizovaný program počíta aj s výberom druhej lokality na jadrovú elektráreň a rozvojom dodávateľského reťazca vrátane domácich podnikov a odborných kapacít.

Prvá elektráreň vznikne v lokalite Choczewo na severe krajiny. Spoločnosť Polskie Elektrownie Jadrowe tam plánuje vybudovať tri reaktory AP1000 s celkovým výkonom približne 3,75 gigawattu.

Poľská vláda predpokladá, že domáce firmy sa budú podieľať na výstavbe prvého bloku najmenej 40 percentami, pri ďalších blokoch má ich podiel dosiahnuť aspoň 70 percent. Na projekt je v rokoch 2025 až 2030 vyčlenených 60,2 miliardy zlotých.

Program zároveň zachováva cieľ vybudovať jadrové zdroje s výkonom šesť až desať gigawattov. O technológii a partnerovi pre druhú elektráreň by sa malo rozhodnúť v roku 2027. Do procesu sú zapojené Spojené štáty, Francúzsko a Kanada.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Regulátori v USA zvyšujú kontrolu umelej inteligencie v bankách

Americkí bankoví regulátori zvyšujú kontrolu nad tým, ako finančné inštitúcie využívajú umelú inteligenciu. Zaujímajú sa najmä o prístup k dátam, riadenie rizík, ochranu klientskych informácií či závislosť od externých dodávateľov technológií.

Banky v posledných rokoch rozšírili využitie umelej inteligencie od virtuálnych asistentov až po monitorovanie regulácií či posudzovanie úverov. S rastúcim nasadením technológie však pribúdajú aj obavy z kybernetických hrozieb, podvodov a možného zneužitia údajov.

Úrad kontrolóra meny a Federálny rezervný systém sa počas kontrol bánk zameriavajú najmä na využitie AI pri poskytovaní úverov, overovaní klientov a preverovaní sankcií. Regulátori sa pýtajú aj na ochranné mechanizmy vrátane takzvaných kill switchov, ktoré umožňujú systémy v prípade potreby vypnúť.

Pozornosť venujú aj dohľadu nad dodávateľmi technológií a pripravenosti bánk riešiť prípadné zlyhania. Zatiaľ nechcú zavádzať nové pravidlá, ale snažia sa lepšie pochopiť fungovanie technológie a jej riziká.

Podľa predstaviteľov Fedu sa ukáže, či sú súčasné pravidlá riadenia rizík pripravené na budúcnosť.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Na využitie daňovej amnestie zostáva čas do konca júna

Daňovníci môžu využiť daňovú amnestiu a vyrovnať svoje nedoplatky bez pokút a úrokov z omeškania do 30. júna 2026. Po tomto termíne nebude možné sankcie odpustiť a správca dane ich bude vymáhať v plnej výške.

Amnestia sa týka daňových nedoplatkov evidovaných k 30. septembru 2025 alebo priznaní, ktoré mali byť podané najneskôr do tohto dátumu. Podmienkou je dobrovoľná úhrada dlhu alebo podanie daňového či dodatočného priznania do konca júna.

Finančná správa upozornila, že nestačí len záujem dlh vyrovnať. Úhrada musí byť pripísaná na účet správcu dane alebo podaná na poštovú prepravu najneskôr 30. júna. Ak bude nedoplatok vymožený exekučne alebo automaticky preúčtovaný z preplatku, podmienky splnené nebudú.

Opatrenie sa vzťahuje napríklad na daň z príjmov, DPH, spotrebné dane či daň z motorových vozidiel. Netýka sa miestnych daní, preddavkov, splátok dane ani pokút podľa zákona o elektronickej registračnej pokladnici.

Finančná správa odporúča preveriť si nedoplatky cez osobnú internetovú zónu, zoznam dlžníkov alebo na daňovom úrade.

(tasr, bak)

Minúta  |  

USA chcú obmedziť kapacity určené pre NATO v Európe

Spojené štáty plánujú výrazne znížiť počet lietadiel a vojenských plavidiel, ktoré poskytujú na operácie NATO v Európe. S odvolaním sa na dvoch vysokopostavených európskych predstaviteľov o tom informoval denník New York Times.

Podľa správy by tento krok obmedzil schopnosť Aliancie vykonávať prieskumné misie a uskutočňovať útoky na veľké vzdialenosti. Washington údajne plánuje znížiť počet stíhačiek F-16 a F-15E zo zhruba 150 na 100, obmedziť flotilu námorných prieskumných lietadiel z 26 na 15 a stiahnuť všetkých osem tankovacích lietadiel určených pre Európu.

Zmeny sa majú dotknúť aj ponorky vyzbrojenej raketami, lietadlovej lode, viacerých vojnových lodí a desiatok lietadiel nasadených pri operáciách. Presunúť by mohli aj jednu z dvoch skupín bombardérov pridelených na obranu Európy.

Americké východné veliteľstvo minulý týždeň oznámilo, že príspevok USA do modelu síl NATO bude „optimalizovaný“, a to bez ďalších podrobností.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa dlhodobo kritizuje európske krajiny za nízke výdavky na obranu a vyzýva spojencov, aby ich zvýšili na 3,5 percenta HDP.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.