Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šutaj Eštok odmieta kvóty aj platby za migrantov

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) vyjadril obavy, že migračný pakt EÚ neprinesie riešenie problémov spojených s migráciou. Výhrady má najmä voči mechanizmu povinnej solidarity, ktorý podľa neho zavádza „falošnú“ solidaritu medzi členskými štátmi.

Šéf rezortu odmieta, aby Slovensko prijímalo povinné kvóty na nelegálnych migrantov alebo platilo za ich neprijatie. Zdôraznil, že Slovensko nechce čeliť problémom a tragédiám, ktoré podľa neho súvisia s nelegálnou migráciou.

Šutaj Eštok zároveň uviedol, že o téme hovoril s írskym ministrom vnútra. Írsko od júla preberá predsedníctvo v Rade EÚ a implementáciu migračného paktu považuje za jednu zo svojich priorít. Slovenská pozícia sa však podľa ministra nemení.

Migračný pakt EÚ, prijatý v roku 2024 napriek nesúhlasu Slovenska, Poľska a Maďarska, vytvára spoločný azylový systém Únie. Jeho súčasťou je mechanizmus povinnej solidarity, ktorý počíta s presídľovaním migrantov, finančným príspevkom 20-tisíc eur za každého neprijatého migranta alebo poskytnutím technickej a operačnej pomoci krajinám pod najväčším migračným tlakom.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Brusel navrhuje pomoc farmárom pre rast cien hnojív

Európska komisia navrhla balík finančnej pomoci vo výške 540 miliónov eur pre poľnohospodárov, ktorých zasiahol prudký rast cien hnojív v dôsledku vojny s Iránom.

Eurokomisár pre poľnohospodárstvo a potraviny Christophe Hansen uviedol, že návrh má pomôcť farmárom zvládnuť zvýšené náklady na nákup hnojív. Členské štáty budú môcť európske prostriedky doplniť vlastnými zdrojmi.

Podľa Európskej komisie by sa tak celkový objem podpory mohol zvýšiť až na 1,5 miliardy eur. Cieľom opatrenia je zmierniť dôsledky rastúcich cien pre poľnohospodárov v členských krajinách Únie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Reuters: Memorandum medzi USA a Iránom môže prísť už cez víkend

Spojené štáty a Irán by podľa zdroja agentúry Reuters mohli už v nedeľu podpísať memorandum o ukončení konfliktu v Perzskom zálive. Ako najpravdepodobnejšie miesto podpisu sa spomína Ženeva.

Text dokumentu podľa zdroja ešte finalizujú. Teherán trvá na tom, aby dohoda zahŕňala aj zastavenie bojov v Libanone, kde Izrael bojuje proti hnutiu Hizballáh podporovanému Iránom.

Memorandum by podľa Reuters mohli podpísať americký viceprezident JD Vance a predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf. Iránski predstavitelia tvrdia, že veľká časť textu je pripravená, no krajina neustúpi zo svojich základných požiadaviek.

Podľa iránskych zdrojov návrh počíta so zrušením sankcií na iránsku ropu, uvoľnením zmrazených finančných prostriedkov a so zastavením bojov vrátane Libanonu. Spojené štáty tieto podmienky bezprostredne nepotvrdili.

Prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že pre pokrok v rokovaniach zrušil plánované údery proti Iránu. Izrael zároveň uviedol, že nie je účastníkom pripravovaného memoranda.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Čína tvrdí, že v jej vodách odhalili špionážne korytnačky

Čínske ministerstvo štátnej bezpečnosti tvrdí, že zahraničné spravodajské služby využívajú na získavanie informácií z morského prostredia aj zvieratá vybavené senzormi. Podľa Pekingu ide o súčasť „neviditeľnej tajnej vojny“, ktorá sa odohráva vo vodách pri čínskom pobreží.

Rezort na sociálnej sieti WeChat uviedol, že v čínskych vodách zaznamenali morské živočíchy so zariadeniami na zber údajov. Takzvané špionážne korytnačky a špionážne ryby podľa ministerstva v reálnom čase zhromažďovali informácie o teplote vody, slanosti či morských prúdoch a následne ich odosielali cez satelit do zahraničia. Peking však neuviedol, kde zvieratá našli ani kto ich vybavil technikou.

Čínske úrady zároveň informovali o objavení bójí vybavených meteorologickými senzormi, ktoré podľa nich dokázali sledovať akustické stopy čínskych ponoriek. Upozornili aj na bezposádkové plavidlá poháňané vlnami a slnečnou energiou, ktoré vraj zhromažďovali údaje o pohybe lodí a podmienkach na mori.

Peking pravidelne varuje pred špionážnymi aktivitami v Juhočínskom mori, vo Východočínskom mori a v Taiwanskom prielive. Rybárom zároveň ponúka finančné odmeny za objavenie podozrivých zariadení vo svojich vodách.

(guardian, bak)

Minúta  |  

Mestá žiadajú primerané pravidlá pri úsporách energie

Cieľ pripravovaných legislatívnych zmien smerujúcich k znižovaniu energetickej náročnosti verejných budov a posilňovaniu energetickej bezpečnosti je správny, z pohľadu povinností však musia predpisy zohľadňovať aj reálne finančné a personálne možnosti miest, rovnako i praktické podmienky v území samospráv.

Skonštatovali to zástupcovia Únie miest Slovenska (ÚMS), ktorí o pripravovaných zmenách a ich dosahu diskutovali s členmi internej pracovnej skupiny pre energetiku a ekoinovácie.

„Diskusia sa týkala najmä úspor energie, obnovy verejných budov, povinnosti zaviesť energetický manažment a zriadiť pozíciu energetického manažéra, ako aj reportingu, zberu dát a plánovania investícií,“ priblížila hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.

Únia podľa nej aj prostredníctvom odbornej debaty podporila rozvoj energetickej efektívnosti, udržateľnosti a modernizácie verejných budov. „Zároveň však považujeme za nevyhnutné, aby boli nové povinnosti nastavené primerane, férovo a za takých podmienok, aby ich mestá dokázali v praxi reálne naplniť,“ cituje poradkyňu pre energetiku ÚMS Martinu Repíkovú.

Únia v tejto súvislosti vyzvala, aby štát pri nastavovaní nových pravidiel vnímal mestá ako partnerov, nielen ako prijímateľov ďalších povinností. Chce sa v odbornej diskusii aktívne angažovať.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Kyjev údajne plánuje požiadať spojencov o 20 miliárd dolárov

Ukrajina údajne plánuje na budúci týždeň požiadať spojencov o dodatočných 20 miliárd dolárov na vojenské financovanie. Kyjev argumentuje, že na bojisku má v súčasnosti priaznivú situáciu, ktorú chce udržať.

Žiadosť by mala zaznieť na zasadnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, známej aj ako skupina Ramstein. Združuje viac než 50 krajín koordinujúcich finančnú a vojenskú podporu pre Ukrajinu.

Podľa zdroja z ukrajinského rezortu obrany existuje šesť- až deväťmesačné obdobie, počas ktorého je potrebné výrazne zrýchliť financovanie. Ukrajinská strana poukazuje na to, že ruský postup sa v tomto roku spomalil a minulý mesiac sa prakticky zastavil. Dôvodom vraj sú útoky ukrajinských dronov na logistiku a zásobovanie ruskej armády, ako aj zásahy proti energetickej infraštruktúre.

Vladimir Putin minulý týždeň vyhlásil, že ruské jednotky naďalej postupujú a hospodárstvo krajiny nie je ohrozené, hoci pripustil škody spôsobené ukrajinskými útokmi.

Niektorí spojenci by podľa návrhu mohli prispieť sumou od dvoch do šiestich miliárd dolárov formou pomoci alebo pôžičky.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.