Preskočiť na obsah
  |  

Fico: Manželstvo na Slovensku môžu uzavrieť iba muž a žena

Predseda vlády Robert Fico zdôraznil, že slovenský právny poriadok neumožňuje zapisovať do matriky manželstvá osôb rovnakého pohlavia uzatvorené v zahraničí.

Po návšteve osobitnej matriky Ministerstva vnútra SR informoval, že ako premiér rešpektuje partnerské spolužitie homosexuálnych párov, no zároveň je povinný chrániť Ústavu SR, ktorá definuje manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy.

Fico uviedol, že sa so zamestnancami matriky zhodol na tom, že súčasná legislatíva neumožňuje uznať takéto zahraničné sobáše v slovenskom matričnom systéme. Premiér zároveň pripomenul, že Smer v minulosti presadil do ústavy ustanovenia týkajúce sa ochrany národnej identity a definície manželstva.

Oznámil tiež zámer posilniť príslušné ustanovenia zákona o matrikách, aby sa podľa jeho slov odstránili akékoľvek interpretačné nejasnosti. Konkrétny harmonogram legislatívnych zmien zatiaľ nepredstavil.

Premiérove kroky nasledujú po tom, čo poslanec Progresívneho Slovenska Michal Sabo na sociálnej sieti vyhlásil, že ministerstvo vnútra nereagovalo na infožiadosť týkajúcu sa postupu pri zápise „manželstiev medzi osobami rovnakého pohlavia“ uzavretých v zahraničí. Zároveň naznačil, že zvažuje podanie žaloby.

(tasr, mja)

  |  

Ukrajina žiada ďalších 20 miliárd dolárov na boj proti Rusku

Ukrajina chce od spojencov získať ďalších 20 miliárd dolárov na pokračovanie vojenských operácií proti Rusku a posilnenie svojej aktuálnej pozície na bojisku. Podľa predstaviteľa ukrajinského rezortu obrany má Kyjev o financie požiadať na najbližšom zasadnutí skupiny Ramstein, ktorá koordinuje vojenskú pomoc Ukrajine, informuje portál Politico.

Peniaze by mohli prísť formou grantov aj pôžičiek a boli by použité najmä na protivzdušnú obranu, nákup dronov, munície, systémov elektronického boja či zbraní dlhého dosahu.

Ukrajina zároveň chce zvýšiť objednávky od domácich zbrojárskych podnikov. Kyjev argumentuje, že v posledných mesiacoch dosiahol významné úspechy pri útokoch na ruskú logistiku, sklady palív, rafinérie a ďalšie strategické ciele.

Ukrajinské vedenie zároveň varuje, že čas hrá v prospech Moskvy a Rusko sa rýchlo prispôsobuje novým technológiám. Dodatočná pomoc by podľa Kyjeva mohla priblížiť podmienky na seriózne rokovania o ukončení vojny.

(mja)

  |  

Fico pred Metsolovou kritizoval dvojaký meter Bruselu

Predseda vlády Robert Fico na stretnutí s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou kritizoval prístup európskych inštitúcií k Slovensku a obvinil ich z uplatňovania dvojakého metra.

Poukázal najmä na májovú rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorá podľa neho obsahuje viaceré nepravdivé tvrdenia. Za problematické označil aj výhrady Bruselu voči novelizácii Ústavy SR, ktorá podľa jeho slov potvrdzuje nadradenosť slovenského práva v otázkach národnej identity, rodiny či súkromného života.

Fico zdôraznil, že na prijatie ústavnej zmeny bola potrebná podpora časti opozície. Zároveň sa pýtal, prečo Európsky parlament podľa neho nereagoval na údajné zneužívanie trestného práva počas rokov 2020 až 2023.

Po rokovaní s Metsolovou telefonoval s predsedom Európskej rady Antóniom Costom, s ktorým diskutoval o pripravovanom samite EÚ.

Avizoval, že chce otvoriť tému vysokých cien energií, konkurencieschopnosti európskej ekonomiky a refundácie za zbrane poskytnuté Ukrajine.

(tasr, mja)

  |  

Digitálne platformy čakajú nové povinnosti pri práci s algoritmami

Medzinárodná organizácia práce v piatok schválila historicky prvý záväzný dohovor upravujúci pracovné podmienky ľudí pracujúcich pre digitálne platformy, ako sú rozvozové služby, taxislužby či internetové trhoviská.

Za prijatie hlasovalo 406 delegátov, proti bolo osem a 36 sa zdržalo. Nové pravidlá majú rozšíriť základné pracovné práva na milióny pracovníkov pôsobiacich v rastúcej gig ekonomike.

Dohovor rieši otázky odmeňovania, bezpečnosti pri práci, sociálneho zabezpečenia aj ochrany pred zneužívaním. Časť práv sa však bude odvíjať od toho, či je pracovník vedený ako zamestnanec, alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Dokument sa zameriava aj na rastúci vplyv algoritmov. Platformy budú musieť informovať pracovníkov o tom, ako automatizované systémy ovplyvňujú ich pracovné podmienky, a zabezpečiť ľudský dohľad pri dôležitých rozhodnutiach, napríklad pri zablokovaní účtu.

(reuters, mja)

  |  

Pellegrini podporil európsku budúcnosť Ukrajiny

Prezident Peter Pellegrini počas stretnutia s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou zdôraznil potrebu posilňovať dôveru občanov v Európsku úniu prostredníctvom konkrétnych výsledkov.

Poukázal na prínosy, ktoré Slováci vnímajú v každodennom živote, ako sú voľný pohyb osôb, Schengen, program Erasmus+ či podpora regiónov z eurofondov. Významnú časť rokovania venovali bezpečnosti Európy a obranným kapacitám Únie.

Pellegrini upozornil, že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu a úzko spolupracovať s NATO.

V súvislosti s Ukrajinou potvrdil podporu jej európskej perspektíve, zároveň však zdôraznil potrebu dodržiavania pravidiel a zásady zásluhovosti pri rozširovaní EÚ.

Prezident vyzdvihol aj reformné úsilie krajín západného Balkánu a potrebu zachovať dôveryhodnosť európskeho integračného procesu. Diskusia sa dotkla aj budúceho rozpočtu EÚ, konkurencieschopnosti európskej ekonomiky, automobilového priemyslu a energetiky.

(tasr, mja)

  |  

Rusko môže otestovať článok 5 NATO, tvrdí švédsky obranný výbor

Rusko by podľa švédskeho parlamentného výboru pre obranu mohlo v blízkej budúcnosti podniknúť obmedzené vojenské akcie proti členským krajinám NATO, ak by Kremeľ usúdil, že medzinárodné okolnosti sú priaznivé.

Cieľom takéhoto kroku by mohlo byť otestovanie súdržnosti Aliancie a dôveryhodnosti článku 5, ktorý garantuje kolektívnu obranu členských štátov.

Výbor upozorňuje, že Moskva by mohla konať aj bez tradične očakávanej vojenskej prevahy. Predseda výboru Jörgen Berglund označil bezpečnostnú situáciu v Európe za vážnu a varoval pred rizikom jej rýchleho zhoršenia.

Správa zároveň poukazuje na meniace sa vzťahy medzi Európou a Spojenými štátmi po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu, hoci USA naďalej označuje za kľúčového bezpečnostného partnera.

Švédsko, ktoré po ruskej invázii na Ukrajinu vstúpilo do NATO, plánuje zvýšiť obranné výdavky na 3,5 percenta HDP do roku 2030.

(tasr, mja)