Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA financovali biologické laboratóriá, odhaľuje úrad

Americký Úrad riaditeľky národných spravodajských služieb vedený Tulsi Gabbardovou zverejnil dokumenty, ktoré podľa úradu potvrdzujú dlhoročné financovanie viac než 120 biologických laboratórií v viac ako 30 krajinách sveta zo strany Spojených štátov.

Medzi nimi sa nachádzajú aj laboratóriá na Ukrajine, ktoré podľa spravodajských služieb obsahovali nebezpečné patogény a mohli byť ohrozené ruskými útokmi alebo obsadením počas vojny.

Gabbardová tvrdí, že informácie o rozsahu financovania a fungovaní týchto zariadení boli verejnosti dlhodobo zatajované. Zároveň kritizovala bývalých predstaviteľov americkej administratívy a zdravotníckych inštitúcií za údajné zavádzanie verejnosti.

Dokument upozorňuje aj na výskum nebezpečných patogénov a v niektorých prípadoch na experimenty označované ako „gain-of-function“.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa medzitým prijala opatrenia na zastavenie federálneho financovania takéhoto výskumu v zahraničí a avizuje ďalšie preverovanie laboratórií.

(mja)

Minúta  |  

Poľsko odmieta prijímať migrantov, pakt EÚ uplatní len čiastočne

Severný sused Slovenskej republiky oznámil, že nový Migračný a azylový pakt Európskej únie bude uplatňovať len v obmedzenom rozsahu a nebude prijímať ďalších žiadateľov o azyl v rámci európskych mechanizmov solidarity.

Ministerstvo vnútra tvrdí, že počas rokovaní s Bruselom sa podarilo presadiť podmienky zohľadňujúce špecifickú situáciu krajiny. Varšava sa chce sústrediť najmä na opatrenia posilňujúce ochranu hraníc, boj proti nelegálnej migrácii a zlepšenie výmeny údajov.

Poľská vláda argumentuje, že krajina nesie mimoriadnu záťaž pri ochrane východnej hranice EÚ a NATO pred migračným tlakom z Bieloruska.

Zároveň pripomína, že prijala viac utečencov z Ukrajiny než ktorákoľvek iná členská krajina. Vďaka tomu nebude musieť do konca roka 2026 participovať na prerozdeľovaní migrantov ani poskytovať finančné kompenzácie ostatným štátom. Európska komisia má na jeseň rozhodnúť, či sa tento režim predĺži.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Putin hlási 700-tisíc vojakov na Ukrajine a nové AI drony

Vladimir Putin oznámil nové technologické a vojenské ambície Ruska v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Podľa jeho slov Moskva vyvíja satelitný systém určený na riadenie bojových dronov a zároveň buduje vlastnú konšteláciu satelitov na nízkej obežnej dráhe.

Tá má byť podľa ruského prezidenta schopná konkurovať systému Starlink, ktorý zohráva významnú úlohu v ukrajinských vojenských operáciách.

Putin tiež informoval, že Rusko intenzívne pracuje na výrobe dronov vybavených prvkami umelej inteligencie. Zároveň prezradil, že počet ruských vojakov nasadených vo vojne proti Ukrajine už prekročil hranicu 700-tisíc.

Hoci priznal, že ukrajinské útoky spôsobujú škody ruskej ekonomike, tvrdí, že krajina sa z nich rýchlo zotavuje. Moskva podľa neho plánuje reagovať ďalším zvyšovaním počtu úderov proti ukrajinským cieľom.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kažimír nevylučuje nové zvýšenie úrokov, inflácia zostáva hrozbou

Inflácia v eurozóne podľa člena Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) a šéfa Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra zostáva vážnym problémom, ktorý si môže vyžiadať ďalšie zvyšovanie úrokových sadzieb.

V rozhovore pre Bloomberg upozornil, že rast cien energií spôsobený konfliktom na Blízkom východe sa postupne premieta aj do širšej ekonomiky a jadrovej inflácie.

Podľa Kažimíra misia ECB ešte nie je splnená a diskusia o ukončení sprísňovania menovej politiky je predčasná. Hoci konkrétny termín ďalšieho zvýšenia sadzieb neposkytol, rozhodujúce môžu byť najmä júnové údaje o inflácii.

ECB tento týždeň zvýšila depozitnú sadzbu na 2,25 percenta a viacerí analytici očakávajú ďalšie kroky už v priebehu nasledujúcich mesiacov.

Kažimír zároveň odmieta obavy, že vyššie sadzby výrazne poškodia ekonomiku, keďže hospodárstvo eurozóny podľa neho naďalej vykazuje určitú odolnosť napriek pomalšiemu rastu.

(mja)

Minúta  |  

EÚ spustila prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom

Európska únia urobila významný krok v procese rozširovania, keď veľvyslanci všetkých 27 členských štátov schválili začatie prvej fázy prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom.

Rokovania sa oficiálne otvoria v pondelok na medzivládnej konferencii. V prípade Ukrajiny ide o dôležitý politický signál v čase, keď krajina pokračuje v obrane proti ruskej invázii a zároveň sa snaží priblížiť k európskym štruktúram.

Proces sa dlhší čas blokoval pre výhrady Maďarska, ktoré namietalo proti postupu Kyjeva v otázkach práv maďarskej menšiny. Po nedávnej dohode medzi Budapešťou a Ukrajinou však prekážka odpadla.

Prvé rokovania sa zamerajú na základné oblasti vrátane právneho štátu, fungovania demokratických inštitúcií a ochrany základných práv.

Predstavitelia EÚ označili rozhodnutie za uznanie reforiem, ktoré obe krajiny realizujú napriek náročným podmienkam.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Pentagón zverejnil nové spisy o UFO, opisujú záhadné objekty

Americké ministerstvo vojny zverejnilo tretiu várku dokumentov týkajúcich sa neidentifikovaných anomálnych javov, ktoré boli doteraz utajované. Súbory obsahujú desiatky správ FBI, CIA a Pentagónu vrátane výpovedí svedkov, videozáznamov a ilustrácií.

Viaceré prípady sa týkajú pozorovaní záhadných svietiacich gúľ na severovýchode USA. Jedna zo správ opisuje jasne červenú sféru s priemerom približne jeden meter, ktorá mala v strede žiariace jadro pripomínajúce „plazmové slnko“.

Svedkovia uviedli, že objekt sprevádzala ďalšia guľa a oba sa pohybovali spoločne. Ďalšie hlásenia hovoria o svetelných útvaroch meniaci tvar, intenzitu žiarenia či rozdeľujúcich sa na menšie svetelné body.

Šéf Pentagónu Pete Hegseth vyhlásil, že zverejnenie dokumentov má ukončiť špekulácie a umožniť verejnosti nahliadnuť do materiálov, ktoré boli dlhé roky predmetom záujmu a konšpirácií.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.