Preskočiť na obsah
  |  

Arákčí: Dohoda USA a Iránu bude podpísaná na diaľku

Spojené štáty a Irán v piatok naznačili, že dohoda o ukončení ich vojny je blízko. Vysoký predstaviteľ americkej administratívy uviedol, že obe strany sa dohodli na texte a že Washington očakáva podpis predbežnej dohody v najbližších dňoch.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí povedal, že hoci zmeny v dohode sú ešte stále možné, predbežná dohoda ukazuje, že jeho krajina vyšla z konfliktu silnejšia. „Irán je víťazom vojny s USA,“ povedal v štátnej televízii.

Navrhované memorandum o porozumení počíta so znovuotvorením prielivu a zrušením americkej námornej blokády iránskych prístavov, uviedli zdroje zo všetkých strán rokovaní. Rokovania o iránskom jadrovom programe – ktorý americký prezident Donald Trump označil za dôvod začatia vojny – by sa uskutočnili až následne.

Americký predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, novinárom povedal, že dohoda spĺňa Trumpove hlavné ciele a posúva rokovania „do veľmi, veľmi dobrej pozície“.

Arákčí povedal, že Irán si spolu s Ománom ponechá kontrolu nad dopravou cez prieliv, ktorým pred vojnou prechádzala jedna pätina svetových dodávok ropy a plynu. „Náš meč bude vždy visieť nad Hormuzským prielivom,“ povedal.

Západný zdroj uviedol, že dohodu by mohli už v nedeľu podpísať americký viceprezident JD Vance a predseda iránskeho parlamentu Mohammad Báker Kálíbáf, pričom za najpravdepodobnejšie miesto podpisu sa považuje Ženeva.

Predstaviteľ americkej administratívy povedal, že o Európe sa ako o mieste podpisu diskutovalo, ale rozhodnutie ešte nepadlo. Arákčí uviedol, že dohoda bude podpísaná na diaľku predtým, ako bude oznámená.

(reuters, luc)

  |  

Irán: Jadrové rokovania s USA počkajú, kým nezačne platiť dohoda

Teherán naznačil, že ďalšie jadrové rokovania s USA budú podmienené realizáciou pripravovanej dočasnej dohody. Minister zahraničných vecí Abbás Arakčí vyhlásil, že memorandum o porozumení ešte nebolo podpísané a stále podlieha úpravám.

Podľa neho má dohoda priniesť otvorenie Hormuzského prielivu a zmiernenie napätia vo viacerých konfliktných oblastiach regiónu. Iránsky šéf diplomacie zároveň odmietol predstavu, že by sa správa strategického prielivu vrátila do stavu pred vypuknutím konfliktu.

Zdôraznil, že kontrola nad touto kľúčovou trasou zostáva v rukách Iránu a Ománu, pričom Teherán zabezpečí bezpečnosť medzinárodnej lodnej dopravy.

Vyjadrenia prichádzajú v čase, keď Spojené štáty hovoria o blížiacom sa prelome v rokovaniach, no iránska strana upozorňuje, že konečná dohoda ešte nie je uzavretá a viaceré detaily zostávajú otvorené.

(reuters)

  |  

Štátne nájomné bývanie posilní nový fond, plánuje tisíce bytov

Systém štátom podporovaného nájomného bývania na Slovensku získal nového investičného partnera. Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania podpísala zmluvu s fondom Vosem Fond nájomného bývania, ktorý plánuje v najbližších rokoch realizovať projekty s cieľom vybudovať minimálne 3-tisíc nájomných bytov.

Podľa agentúry ide o významné posilnenie programu, ktorý má pomôcť riešiť nedostatok dostupného bývania vo väčších mestách aj regiónoch. Generálna riaditeľka agentúry Eva Lisová informovala, že vstup nového investora potvrdzuje dôveryhodnosť a atraktivitu systému pre dlhodobé investície.

Zámerom je vytvoriť stabilnú ponuku kvalitných nájomných bytov za dostupnejšie ceny pre široké skupiny obyvateľov.

Projekt má zároveň podporiť rozvoj trhu s nájomným bývaním, ktorý na Slovensku dlhodobo zaostáva za viacerými európskymi krajinami.

(tasr, mja)

  |  

USA uvoľnia 50 miliónov dolárov na boj proti ebole v Afrike

Spojené štáty oznámili ďalšiu finančnú podporu boja proti epidémii eboly v Afrike. Ministerstvo zahraničných vecí plánuje poskytnúť 50 miliónov dolárov Koalícii pre inovácie v oblasti pripravenosti na epidémie na vývoj vakcín a ďalších zdravotníckych protiopatrení proti zriedkavému kmeňu eboly Bundibugyo.

Peniaze majú podporiť laboratórny výskum, klinické skúšky aj výrobu perspektívnych preparátov. Koalícia už predtým investovala viac ako 60 miliónov dolárov do štyroch kandidátskych vakcín. Epidémia zasiahla najmä Konžskú demokratickú republiku, kde evidujú 676 potvrdených prípadov a 136 úmrtí.

Nákaza sa rozšírila aj do susednej Ugandy. Odborníci upozorňujú, že choroba zostala niekoľko týždňov neodhalená, čo skomplikovalo jej kontrolu.

Washington zároveň spolupracuje s americkými zdravotníckymi úradmi a africkými krajinami na koordinácii reakcie a snaží sa obmedziť ďalšie šírenie vírusu za hranice postihnutých oblastí.

(reuters)

  |  

USA financovali biologické laboratóriá, odhaľuje úrad

Americký Úrad riaditeľky národných spravodajských služieb vedený Tulsi Gabbardovou zverejnil dokumenty, ktoré podľa úradu potvrdzujú dlhoročné financovanie viac než 120 biologických laboratórií v viac ako 30 krajinách sveta zo strany Spojených štátov.

Medzi nimi sa nachádzajú aj laboratóriá na Ukrajine, ktoré podľa spravodajských služieb obsahovali nebezpečné patogény a mohli byť ohrozené ruskými útokmi alebo obsadením počas vojny.

Gabbardová tvrdí, že informácie o rozsahu financovania a fungovaní týchto zariadení boli verejnosti dlhodobo zatajované. Zároveň kritizovala bývalých predstaviteľov americkej administratívy a zdravotníckych inštitúcií za údajné zavádzanie verejnosti.

Dokument upozorňuje aj na výskum nebezpečných patogénov a v niektorých prípadoch na experimenty označované ako „gain-of-function“.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa medzitým prijala opatrenia na zastavenie federálneho financovania takéhoto výskumu v zahraničí a avizuje ďalšie preverovanie laboratórií.

(mja)

  |  

Poľsko odmieta prijímať migrantov, pakt EÚ uplatní len čiastočne

Severný sused Slovenskej republiky oznámil, že nový Migračný a azylový pakt Európskej únie bude uplatňovať len v obmedzenom rozsahu a nebude prijímať ďalších žiadateľov o azyl v rámci európskych mechanizmov solidarity.

Ministerstvo vnútra tvrdí, že počas rokovaní s Bruselom sa podarilo presadiť podmienky zohľadňujúce špecifickú situáciu krajiny. Varšava sa chce sústrediť najmä na opatrenia posilňujúce ochranu hraníc, boj proti nelegálnej migrácii a zlepšenie výmeny údajov.

Poľská vláda argumentuje, že krajina nesie mimoriadnu záťaž pri ochrane východnej hranice EÚ a NATO pred migračným tlakom z Bieloruska.

Zároveň pripomína, že prijala viac utečencov z Ukrajiny než ktorákoľvek iná členská krajina. Vďaka tomu nebude musieť do konca roka 2026 participovať na prerozdeľovaní migrantov ani poskytovať finančné kompenzácie ostatným štátom. Európska komisia má na jeseň rozhodnúť, či sa tento režim predĺži.

(tasr, mja)