Preskočiť na obsah
  |  

Pre poruchu odletel pápež zo Španielska lietadlom kráľa

Pápež Lev XIV. musel na záver svojej týždňovej návštevy Španielska nečakane zmeniť plány na návrat do Vatikánu. Jeho odlet z ostrova Tenerife v piatok zdržala technická porucha lietadla spoločnosti Iberia, ktoré malo prepraviť pápežskú delegáciu do Ríma.

Hlava Katolíckej cirkvi už nastúpila na palubu lietadla a po rozlúčke so španielskym kráľom Filipom VI. a ďalšími predstaviteľmi krajiny sa pripravovala na odlet. Krátko nato však lietadlo opustila a vrátila sa späť do terminálu. Podľa oznámenia kapitána sa motor nepodarilo naštartovať pravdepodobne pre silný vietor.

Neskôr posádka informovala, že problém sa nepodarí okamžite odstrániť a cestujúci budú musieť lietadlo opustiť.

Španielska vláda preto oznámila, že pápež využije lietadlo Falcon španielskych vzdušných síl, ktoré bežne používa kráľovská rodina. Stroj mu ponúkol kráľ.

(reuters, max)

  |  

Emiráty údajne sľúbili Iránu miliardy výmenou za zastavenie útokov

Spojené arabské emiráty podľa viacerých zdrojov súhlasili s uvoľnením miliárd dolárov pre Irán v rámci úsilia o zmiernenie napätia po týždňoch iránskych útokov počas americko-izraelskej vojny. Informácie prichádzajú v čase, keď Teherán a Washington vedú rokovania o ukončení konfliktu a diskutujú aj o osude zmrazených iránskych aktív v zahraničí.

Podľa zdrojov Reuters sa celková suma pohybuje medzi 10 a 20 miliardami dolárov. Dva zdroje poznamenali, že prvú tranžu vo výške troch miliárd dolárov už sprístupnili. Nie je však jasné, či ide o peniaze zo Spojených arabských emirátov alebo o dlhodobo blokované iránske prostriedky uložené v zahraničných bankách.

Abú Zabí tieto informácie odmieta. Ministerstvo zahraničných vecí SAE vyhlásilo, že žiadne zmrazené iránske finančné prostriedky neboli uvoľnené ani prevedené prostredníctvom Emirátov.

Zdroje však podotkli, že dohoda je súčasťou širšieho úsilia o zastavenie iránskych útokov na SAE. Posledný známy priamy útok Iránu na Emiráty sa uskutočnil 4. mája v prístave Fudžajra.

Dohoda by pritom mohla zahŕňať obnovenie hospodárskej spolupráce, výmenu spravodajských informácií a bezpečnostné záruky. Dôležitú úlohu v rokovaniach zohráva aj otázka bezpečnej plavby cez Hormuzský prieliv, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie trasy svetového obchodu s ropou.

(reuters, max)

  |  

Španielskeho expremiéra vyšetrujú pre šperky za viac ako milión eur

Tlak na bývalého španielskeho premiéra Josého Luisa Rodrígueza Zapatera sa ďalej zvyšuje. Najvyšší trestný súd v krajine v piatok otvoril novú vetvu vyšetrovania, ktorá sa týka podozrenia z pašovania a daňových podvodov súvisiacich so zbierkou luxusných šperkov nájdených počas policajnej razie.

Vyšetrovatelia sa zamerali podľa Euractivu na viac ako 100 kusov šperkov uložených v trezore Zapaterovej súkromnej kancelárie. Podľa súdu ich hodnota presahuje 1,3 milióna eur. Sudca José Luis Calama uviedol, že legálny pôvod šperkov zatiaľ nepreukázali a chýbajú aj daňové dokumenty súvisiace s ich nadobudnutím.

Podľa súdu existujú dôvody preveriť možné daňové úniky aj podozrenie z pašovania. Sudca pripomenul, že šperky sa mohli dostať na územie Európskej únie bez splnenia potrebných kontrol a daňových povinností.

Nové vyšetrovanie nadväzuje na májové rozhodnutie súdu začať trestné konanie voči expremiérovi pre podozrenia z obchodovania s vplyvom a z prania špinavých peňazí. Prípad sa okrem iného týka záchrany leteckej spoločnosti Plus Ultra, ktorá mala väzby na Venezuelu.

Zapaterovo okolie pôvodne tvrdilo, že hodnota šperkov je výrazne nižšia a že pochádzajú z darov a rodinného dedičstva. Jeho hovorca sa teraz ospravedlnil za nesprávne informácie o hodnote šperkov a korigoval, že bývalý premiér poskytne vysvetlenie pred sudcom. Zapatero všetky obvinenia odmieta.

(max)

  |  

CNN: Trump stopol plán na zhabanie iránskeho uránu

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvažovala podľa CNN rozsiahlu pozemnú operáciu v Iráne, ktorej cieľom malo byť prevzatie kontroly nad zásobami vysoko obohateného uránu. Trump však napokon plán neodsúhlasil pre obavy z eskalácie konfliktu a možných strát na životoch amerických vojakov.

Kľúčovým cieľom pripravovanej operácie bolo zabezpečenie približne 440 kilogramov vysoko obohateného uránu, ktorý má Irán uložený vo viacerých jadrových zariadeniach v podzemných komplexoch. Americké spravodajské služby sa obávajú, že tento materiál by mohli Iránci využiť na výrobu jadrových zbraní.

Diskusie o možnej operácii sa podľa CNN zintenzívnili koncom mája, keď sa predseda Zboru náčelníkov štábov USA generál Dan Caine urýchlene vrátil z Bruselu do Spojených štátov na sériu tajných brífingov.

Významnú úlohu pri rozhodovaní zohrali ekonomické riziká. Americké spravodajské služby upozornili, že Teherán by mohol reagovať prostredníctvom jemenských húsíov a pokúsiť sa zablokovať strategický prieliv Báb el-Mandeb, jednu z najdôležitejších trás svetového námorného obchodu. Takýto krok by mohol narušiť globálne dodávateľské reťazce a vyvolať ďalší rast cien energií.

Podľa expertov by navyše zabezpečenie a odvoz všetkých zásob uránu vyžadovali stovky príslušníkov špeciálnych jednotiek a rozsiahlu americkú pozemnú prítomnosť v Iráne.

(max)

  |  

Súd prikázal obnoviť expozície o otroctve a klíme v parkoch USA

Federálny sudca nariadil administratíve Donalda Trumpa, aby znovu nainštalovala expozície a informačné tabule o témach, ako sú otroctvo a klimatická zmena. Tie odstránila z parkov a pamätníkov po celej krajine, pretože „nie sú v súlade s jej preferovaným naratívom“.

Sudkyňa okresného súdu USA Angel Kelleyová v Bostone vydala predbežné opatrenie na žiadosť skupín zastupujúcich ochrancov parkov, historikov a vedcov. Uviedla, že kroky amerického ministerstva vnútra za Trumpa vytvorili „nebezpečný precedens cenzúry a prikrášľovania dejín“.

Národná asociácia na ochranu parkov, Americká asociácia pre štátne a miestne dejiny a štyri ďalšie skupiny tvrdili, že ministerstvo vnútra odstraňovalo tabule a expozície v rozpore s mandátmi Kongresu, ktoré upravujú fungovanie 433 lokalít národných parkov.

Kelleyová s tým súhlasila a uviedla, že vláda bez oprávnenia odstránila desiatky tabúľ na miestach spravovaných Národnou parkovou službou, ktoré sa týkali klimatickej zmeny, občianskych práv a rozmanitých komunít.

Kelleyová, ktorú do funkcie vymenoval demokratický prezident Joe Biden, nariadila obnoviť tabule a expozície do 21 dní, „do 250. výročia, aby sa náležite uctili pozoruhodné úspechy Spojených štátov“.

Ministerstvo vnútra vo vyhlásení označilo Kelleyovú za „liberálnu aktivistickú sudkyňu“ a uviedlo, že zvažuje možnosti odvolania.

Trumpovo nariadenie uložilo ministerstvu vnútra, aby vykonalo zmeny v parkoch, monumentoch a pamätníkoch s cieľoSúd prikázal obnoviť expozície o otroctve a klíme

m riešiť akúkoľvek „falošnú revíziu dejín“, ku ktorej podľa Bieleho domu v posledných rokoch došlo.

(reuters, luc)

  |  

Anthropic vypne svoje špičkové modely AI pre kroky vlády

Spoločnosť Anthropic „náhle vypne“ svoje najpokročilejšie modely umelej inteligencie pre všetkých používateľov. Krok prichádza po tom, ako jej americká vláda nariadila pozastaviť prístup k týmto modelom pre cudzích štátnych príslušníkov s odvolaním sa na obavy o národnú bezpečnosť.

Firma vo vyhlásení uviedla, že dostala príkaz v rámci kontroly exportu, podľa ktorého má pozastaviť prístup k modelom Fable 5 a Mythos 5 pre všetkých cudzích štátnych príslušníkov. Nedostala však konkrétne podrobnosti o tom, v čom má spočívať hrozba pre národnú bezpečnosť.

Podľa chápania spoločnosti Anthropic sa vláda domnieva, že existuje spôsob, ako obísť bezpečnostnú ochranu, ktorá by mala zabrániť tomu, aby sa Fable 5 používal na identifikovanie softvérových zraniteľností, uviedla spoločnosť.

Anthropic však tvrdí, že vláda mu poskytla iba „verbálny dôkaz o možnom úzkom, nie univerzálnom“ obchádzaní bezpečnostnej ochrany. „Nesúhlasíme s tým, že zistenie úzkeho potenciálneho obchádzania ochrany by malo byť dôvodom na stiahnutie komerčného modelu nasadeného stovkám miliónov ľudí,“ uviedla spoločnosť.

Vzťah Anthropicu s vládou sa tento rok narušil po tom, ako firma odmietla umožniť americkej armáde používať jej modely AI na domáce sledovanie a plne autonómne zbraňové systémy. Vláda reagovala zaradením Anthropicu na čiernu listinu dodávateľského reťazca, ktorá má nadobudnúť účinnosť neskôr v tomto roku.

Hlavná informačná riaditeľka Pentagónu Kirsten Daviesová v príspevku na platforme X uviedla, že ministerstvo obrany podporuje uprednostňovanie národnej bezpečnosti. „Niektoré veci sú jednoducho dôležitejšie než príjmové cykly, clickbait a ocenenie pred vstupom na burzu. Amerika na prvom mieste. Vždy,“ napísala.

(reuters, luc)