Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA rozšírili sankčný zoznam, Čína varuje pred protiopatreniami

Čína ostro kritizovala rozhodnutie Spojených štátov zaradiť viaceré významné čínske spoločnosti na zoznam firiem, ktoré podľa Pentagónu spolupracujú s čínskou armádou. Pekinské ministerstvo obchodu v sobotu reagovalo, že je s týmto krokom „veľmi nespokojné“.

Na aktualizovanom zozname amerického ministerstva obrany sa ocitli niektoré z najznámejších čínskych technologických a priemyselných spoločností vrátane Alibaby, Baidu, automobiliek BYD a NIO či výrobcov solárnych panelov Trina Solar a JA Solar Technology.

Washington tvrdí, že ide o firmy dôležité pre rozvoj čínskej vojenskej a priemyselnej sily. Čínske ministerstvo obchodu vyzvalo USA, aby príslušné opatrenia okamžite stiahli a vrátili sa k budovaniu stabilných vzťahov medzi obomi mocnosťami.

Peking zároveň varoval, že ak sa s čínskymi podnikmi nebude zaobchádzať spravodlivo, prijme rozhodné protiopatrenia.

Aktualizovaný zoznam nahradil verziu zverejnenú začiatkom roka 2025. Prichádza približne mesiac po stretnutí prezidentov Donalda Trumpa a Si Ťin-pchinga v Pekingu, ktoré potvrdilo pokračovanie krehkého prímeria v obchodnej vojne.

Podľa americkej legislatívy bude mať ministerstvo obrany od roku 2027 zakázané uzatvárať priame zmluvy so spoločnosťami zo zoznamu a výrazne sa obmedzí aj nákup ich produktov a služieb prostredníctvom tretích strán.

(reuters, max)

Minúta  |  

Platformová práca získava podporu od čoraz viac Slovákov

Digitálne platformy sa na Slovensku stávajú čoraz dôležitejšou súčasťou trhu práce aj každodenného života. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos, podľa ktorého takmer osem z desiatich Slovákov považuje platformovú prácu za prirodzený doplnok tradičných foriem zamestnania.

Najväčšou výhodou je podľa respondentov flexibilita. Až 87 percent opýtaných si myslí, že pracovníci na digitálnych platformách by mali mať možnosť sami rozhodovať o tom, kedy a koľko budú pracovať. Zároveň 68 percent Slovákov podporuje legislatívu, ktorá ponechá pracovníkom možnosť výberu pracovného režimu. Názor, že všetci pracovníci platforiem by mali byť automaticky zamestnancami, zastáva len 13 percent respondentov.

Platformová práca má podľa verejnosti význam najmä pre študentov, rodičov a starších pracovníkov. Tri štvrtiny opýtaných ju považujú za prínosnú pre študentov, 70 percent pre starších ľudí a 67 percent pre rodičov.

Prieskum poukázal aj na rastúcu popularitu doručovacích služieb. Počas uplynulého roka ich využila polovica Slovákov, pričom medzi používateľmi si 63 percent objednáva jedlo alebo potraviny aspoň raz mesačne. Viac ako polovica respondentov priznala, že tieto služby im šetria čas a zvyšujú komfort.

Až 76 percent používateľov tvrdí, že prostredníctvom aplikácií objavili nové miestne podniky, ktoré by inak pravdepodobne nenavštívili.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kennedyho centrum už nenesie Trumpovo meno

Z budovy Kennedyho centra vo Washingtone odstránili meno amerického prezidenta Donalda Trumpa. Stalo sa tak necelých šesť mesiacov po tom, ako ho na budovu umiestnili, no súd rozhodol, že túto pamiatku múzických umení nemožno premenovať bez súhlasu Kongresu.

Práce sa začali v sobotu krátko po polnoci miestneho času, niekoľko hodín po tom, ako ministerstvo spravodlivosti oznámilo, že nestihne súdom stanovenú lehotu na odstránenie mena. Rezort žiadal o 12-hodinové predĺženie s odôvodnením, že búrky môžu ohroziť bezpečnosť pracovníkov. Sudca ani odvolací súd však predtým nevyhoveli žiadosti vlády o pozastavenie príkazu.

Správna rada Kennedyho centra, ktorej predsedá Trump, v decembri hlasovala za premenovanie inštitúcie na Pamätné centrum múzických umení Donalda J. Trumpa a Johna F. Kennedyho. Pracovníci začali s inštaláciou Trumpovho mena už nasledujúci deň.

Žalobu, na základe ktorej meno teraz odstránili, podala demokratická kongresmanka Joyce Beattyová. Americký okresný sudca Christopher Cooper 29. mája rozhodol, že iba Kongres má právomoc premenovať centrum. Jeho príkaz zahŕňal odstránenie Trumpovho mena z fasády, webovej stránky aj ďalších materiálov.

Kennedyho centrum otvorili v roku 1971 ako pamätník prezidenta Johna F. Kennedyho, ktorého zavraždili v roku 1963. Biely dom ani Kennedyho centrum na žiadosti o komentár bezprostredne nereagovali.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pre poruchu odletel pápež zo Španielska lietadlom kráľa

Pápež Lev XIV. musel na záver svojej týždňovej návštevy Španielska nečakane zmeniť plány na návrat do Vatikánu. Jeho odlet z ostrova Tenerife v piatok zdržala technická porucha lietadla spoločnosti Iberia, ktoré malo prepraviť pápežskú delegáciu do Ríma.

Hlava Katolíckej cirkvi už nastúpila na palubu lietadla a po rozlúčke so španielskym kráľom Filipom VI. a ďalšími predstaviteľmi krajiny sa pripravovala na odlet. Krátko nato však lietadlo opustila a vrátila sa späť do terminálu. Podľa oznámenia kapitána sa motor nepodarilo naštartovať pravdepodobne pre silný vietor.

Neskôr posádka informovala, že problém sa nepodarí okamžite odstrániť a cestujúci budú musieť lietadlo opustiť.

Španielska vláda preto oznámila, že pápež využije lietadlo Falcon španielskych vzdušných síl, ktoré bežne používa kráľovská rodina. Stroj mu ponúkol kráľ.

(reuters, max)

Minúta  |  

Emiráty údajne sľúbili Iránu miliardy výmenou za zastavenie útokov

Spojené arabské emiráty podľa viacerých zdrojov súhlasili s uvoľnením miliárd dolárov pre Irán v rámci úsilia o zmiernenie napätia po týždňoch iránskych útokov počas americko-izraelskej vojny. Informácie prichádzajú v čase, keď Teherán a Washington vedú rokovania o ukončení konfliktu a diskutujú aj o osude zmrazených iránskych aktív v zahraničí.

Podľa zdrojov Reuters sa celková suma pohybuje medzi 10 a 20 miliardami dolárov. Dva zdroje poznamenali, že prvú tranžu vo výške troch miliárd dolárov už sprístupnili. Nie je však jasné, či ide o peniaze zo Spojených arabských emirátov alebo o dlhodobo blokované iránske prostriedky uložené v zahraničných bankách.

Abú Zabí tieto informácie odmieta. Ministerstvo zahraničných vecí SAE vyhlásilo, že žiadne zmrazené iránske finančné prostriedky neboli uvoľnené ani prevedené prostredníctvom Emirátov.

Zdroje však podotkli, že dohoda je súčasťou širšieho úsilia o zastavenie iránskych útokov na SAE. Posledný známy priamy útok Iránu na Emiráty sa uskutočnil 4. mája v prístave Fudžajra.

Dohoda by pritom mohla zahŕňať obnovenie hospodárskej spolupráce, výmenu spravodajských informácií a bezpečnostné záruky. Dôležitú úlohu v rokovaniach zohráva aj otázka bezpečnej plavby cez Hormuzský prieliv, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie trasy svetového obchodu s ropou.

(reuters, max)

Minúta  |  

Španielskeho expremiéra vyšetrujú pre šperky za viac ako milión eur

Tlak na bývalého španielskeho premiéra Josého Luisa Rodrígueza Zapatera sa ďalej zvyšuje. Najvyšší trestný súd v krajine v piatok otvoril novú vetvu vyšetrovania, ktorá sa týka podozrenia z pašovania a daňových podvodov súvisiacich so zbierkou luxusných šperkov nájdených počas policajnej razie.

Vyšetrovatelia sa zamerali podľa Euractivu na viac ako 100 kusov šperkov uložených v trezore Zapaterovej súkromnej kancelárie. Podľa súdu ich hodnota presahuje 1,3 milióna eur. Sudca José Luis Calama uviedol, že legálny pôvod šperkov zatiaľ nepreukázali a chýbajú aj daňové dokumenty súvisiace s ich nadobudnutím.

Podľa súdu existujú dôvody preveriť možné daňové úniky aj podozrenie z pašovania. Sudca pripomenul, že šperky sa mohli dostať na územie Európskej únie bez splnenia potrebných kontrol a daňových povinností.

Nové vyšetrovanie nadväzuje na májové rozhodnutie súdu začať trestné konanie voči expremiérovi pre podozrenia z obchodovania s vplyvom a z prania špinavých peňazí. Prípad sa okrem iného týka záchrany leteckej spoločnosti Plus Ultra, ktorá mala väzby na Venezuelu.

Zapaterovo okolie pôvodne tvrdilo, že hodnota šperkov je výrazne nižšia a že pochádzajú z darov a rodinného dedičstva. Jeho hovorca sa teraz ospravedlnil za nesprávne informácie o hodnote šperkov a korigoval, že bývalý premiér poskytne vysvetlenie pred sudcom. Zapatero všetky obvinenia odmieta.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.