Preskočiť na obsah
  |  

Irán spochybnil zmysel ďalších mierových rokovaní s USA

Mierové rokovania medzi Iránom a Spojenými štátmi čelia novej prekážke po izraelskom útoku na južné predmestia Bejrútu. Iránsky hlavný vyjednávač Mohammad Báker Kálíbáf vyhlásil, že po najnovšom zásahu proti pozíciám Hizballáhu strácajú ďalšie rozhovory s Washingtonom zmysel, informuje web Inquirer.

Podľa neho útok dokazuje, že Spojené štáty buď nemajú vôľu, alebo schopnosť presadiť plnenie svojich záväzkov zo strany spojencov.

Kálíbáf svoje stanovisko zverejnil na sociálnej sieti X na pozadí snahy diplomatov dokončiť rámcovú dohodu o ukončení konfliktu.

Irán dlhodobo považuje situáciu v Libanone a útoky na Hizballáh za súčasť širšieho regionálneho konfliktu.

(mja)

  |  

Rusko láka mužov na bonusy, no má problém zohnať vojakov

Rusko ponúka potenciálnym vojakom rekordné finančné odmeny, no ani bonusy vo výške desiatok tisíc dolárov či odpustenie dlhov nedokážu zastaviť pokles záujmu o službu na fronte, informuje CNN.

Podľa analytikov sa nábor v prvom štvrťroku medziročne prepadol o približne pätinu. Kremeľ sa snaží nahradiť straty využívaním bývalých väzňov, zahraničných dobrovoľníkov či severokórejských vojakov, no problémy s ľudskými zdrojmi pretrvávajú.

Vojna zároveň zhoršuje nedostatok pracovnej sily v ruskej ekonomike, keďže státisíce mužov odišli na front alebo opustili krajinu. Analytici upozorňujú, že obranný priemysel už funguje takmer na maxime kapacít a ďalšie zvyšovanie výroby bude čoraz náročnejšie.

Situáciu komplikuje aj rast inflácie a spomaľovanie hospodárstva. Podľa expertov môže byť Vladimir Putin v blízkej budúcnosti postavený pred rozhodnutie medzi ďalšou mobilizáciou a obmedzením svojich vojnových cieľov na Ukrajine.

(mja)

  |  

Kyjev odmieta obvinenia o vývoji biologických zbraní

Ukrajina odmietla tvrdenia šéfky amerických spravodajských služieb Tulsi Gabbardovej, podľa ktorej Spojené štáty financovali viac ako 120 biologických laboratórií vo svete vrátane zariadení na Ukrajine.

Ministerstvo zahraničných vecí v Kyjeve informovalo, že všetky programy spolupráce s USA sa týkali výlučne biologickej bezpečnosti, verejného zdravia a prevencie šírenia infekčných ochorení.

Podľa ukrajinskej diplomacie neexistujú žiadne dôkazy o vývoji biologických zbraní ani o vojenskom využití týchto laboratórií.

Kyjev zdôraznil, že krajina dodržiava záväzky vyplývajúce z Dohovoru o zákaze biologických a toxínových zbraní. Zároveň označil najnovšie tvrdenia za pokračovanie naratívu, ktorý Rusko podľa neho šíri už niekoľko rokov.

Ukrajinské ministerstvo pripomenulo, že podobné obvinenia boli opakovane preverované a na medzinárodnej úrovni vyvrátené.

(mja)

  |  

Protiislamského aktivistu Robinsona zadržali po návrate do Británie

Britský aktivista Tommy Robinson oznámil, že ho polícia zadržala na londýnskom letisku Heathrow a zhabala mu mobilný telefón. Robinson, známy svojimi protiislamskými a protiimigračnými názormi, tvrdí, že bol približne tri hodiny vypočúvaný podľa britského zákona o boji proti terorizmu a ochrane hraníc.

K zásahu došlo krátko po vlne nepokojov v Severnom Írsku, o ktorých Robinson intenzívne informoval na sociálnych sieťach. Násilie vypuklo po brutálnom útoku na muža v Belfaste, ktorý prišiel o oko.

V nasledujúcich dňoch sa terčom výtržností stali domy a podniky patriace etnickým menšinám a cudzincom.

Miestni politici obvinili pravicových aktivistov z podnecovania a koordinácie nepokojov prostredníctvom internetu. Polícia potvrdila zadržanie muža vo veku okolo 40 rokov po návrate z Ruska, no jeho meno oficiálne nezverejnila.

(reuters, mja)

  |  

Boj s epidémiou eboly v Kongu naráža na odpor miestnych

Boj proti ebole v Konžskej demokratickej republike komplikuje odpor obyvateľov voči zdravotníkom a hlboká nedôvera k štátnym inštitúciám.

Po potvrdení dvoch úmrtí na ebolu v tábore Kpangba sa pracovníci ministerstva zdravotníctva, WHO a humanitárnych organizácií pokúsili sledovať možné kontakty nakazených.

Miestni obyvatelia ich však vyhnali s tvrdením, že ebola je podvod alebo že ženy nezomreli na túto chorobu. V oblasti sa nachádzajú desiatky táborov pre vysídlených, kde žije viac než 80-tisíc ľudí v často veľmi zlých hygienických podmienkach.

Odborníci upozorňujú, že práve takéto prostredie môže výrazne urýchliť šírenie vírusu. Súčasná situácia pripomína epidémiu z rokov 2018 až 2020, počas ktorej pri útokoch na zdravotnícke zariadenia zahynuli desiatky zdravotníkov. Humanitárne organizácie preto varujú pred ďalšou eskaláciou zdravotnej krízy.

(reuters, mja)

  |  

Takmer 100-tisíc mladých je mimo práce, štát to stojí milióny

Na Slovensku sa približne 98-tisíc mladých ľudí vo veku od 18 do 29 rokov nachádza v situácii NEET, teda nepracujú, nevzdelávajú sa ani neabsolvujú odbornú prípravu.

Podľa Rady mládeže Slovenska predstavuje každý takýto človek pre verejné financie náklad okolo 9-tisíc eur ročne v podobe nižších daňových príjmov, odvodov a vyšších sociálnych výdavkov. Organizácia preto vyzýva samosprávne kraje, aby využili pripravovanú výzvu z Programu Slovensko na budovanie Jednotných kontaktných miest. V krajine by mohlo vzniknúť až 54 takýchto centier.

Ako úspešný príklad uvádza sieť centier SPACE v Banskobystrickom kraji, ktoré pomohli stovkám mladých nájsť zamestnanie, vrátiť sa do školy alebo absolvovať rekvalifikáciu.

Odborníci zároveň upozorňujú, že väčšina mladých v situácii NEET nie je evidovaná na úradoch práce, preto je potrebné ich aktívne vyhľadávať. Podpora tejto skupiny má podľa nich významné ekonomické aj spoločenské prínosy.

(tasr, mja)