Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Futbalový šampionát sprevádza ostražitosť pre ebolu

Zdravotní experti považujú riziko zavlečenia eboly na majstrovstvá sveta vo futbale 2026 za veľmi nízke, no nie úplne nulové. Spojené štáty zároveň zdôrazňujú, že nemocnice aj zdravotnícke úrady sú na prípadný výskyt ochorenia pripravené.

Turnaj, ktorý sa hrá v USA, Kanade a Mexiku, priláka milióny fanúšikov.

Svetová zdravotnícka organizácia, americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb aj ďalšie inštitúcie označujú za pravdepodobnejšie hrozby osýpky, covid či chrípku. Pozornosť však naďalej púta epidémia eboly v Konžskej demokratickej republike, kde sa nakazili stovky ľudí.

Po skúsenostiach z epidémie v západnej Afrike v roku 2014 investovali Spojené štáty stovky miliónov dolárov do prípravy zdravotníckeho systému. Tisíce zdravotníkov absolvovali špecializované školenia a vznikli centrá určené na liečbu pacientov s ebolou.

Organizátori šampionátu spolu s miestnymi úradmi pripravili opatrenia na monitorovanie infekčných chorôb. Súčasťou príprav sú cvičenia, zdravotné analýzy a sledovanie možných ohnísk nákazy. Odborníci zároveň upozorňujú, že kľúčové zostáva zastavenie epidémie priamo v Kongu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Európske krajiny zvyšujú záujem o izraelské protivzdušné systémy

Izrael očakáva v najbližšom období nové objednávky systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany z Európy. Podľa predstaviteľa izraelského ministerstva obrany Mošeho Patela by mohla byť minimálne jedna zmluva uzatvorená už v priebehu niekoľkých týždňov.

Dopyt rastie najmä pre obavy európskych štátov z bezpečnostnej situácie a vojny na Ukrajine. Záujem sa týka systémov určených na ničenie balistických rakiet stredného doletu aj kratších hrozieb.

Nemecko už zakúpilo systém Arrow, ktorý bol vyvinutý v spolupráci Izraela a Spojených štátov. Fínsko si zaobstaralo systém David's Sling určený na zachytávanie balistických rakiet kratšieho dosahu. Podľa Patela európske krajiny prejavujú záujem aj o Iron Dome, ktorý slúži na ochranu pred raketami krátkeho doletu.

Izraelský predstaviteľ uviedol, že rokovania prebiehajú s viacerými štátmi západnej Európy. Ďalšie dohody by podľa neho mohli pribudnúť ešte do konca roka a nepôjde o malé kontrakty.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Poľsko chce 11- až 15-tisíc amerických vojakov a stálu základňu

Poľsko chce zvýšiť počet amerických vojakov na svojom území minimálne na 11-tisíc, ideálne až na 15-tisíc. V rozhovore pre RMF FM to uviedol Marcin Przydacz, šéf Úradu pre medzinárodnú politiku v kancelárii prezidenta Karola Nawrockého.

Reagoval tak na májové oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o vyslaní ďalších päťtisíc vojakov do Poľska. Podľa Przydacza Varšava tento krok chápe ako zvýšenie súčasného kontingentu, ktorý doteraz tvorilo približne 10-tisíc vojakov. Konečné rozhodnutia však podľa neho ešte nepadli.

Przydacz naznačil, že Pentagón pripravuje novú koncepciu americkej vojenskej prítomnosti v Európe. Poľsko chce, aby v rámci tejto reorganizácie získalo čo najsilnejšie zastúpenie amerických síl a aby ich prítomnosť bola trvalá, nielen rotačná.

Podľa neho by mohlo dôjsť k zníženiu počtu amerických vojakov v západnej Európe a časť síl by sa mohla presunúť na východné krídlo NATO. Ako príklad trvalej prítomnosti uviedol veliteľstvo 5. zboru americkej armády v Poznani.

(onet wiadomosci, est)

Minúta  |  

O funkciu sudcu Súdneho dvora EÚ sa uchádzajú dvaja kandidáti

Prvou kandidátkou je Andrea Moravčíková, ktorú navrhli za kandidátku členovia Súdnej rady SR Ľuboš Kunay a Vladimír Monok.

Druhým kandidátom je súčasný sudca súdneho dvora Miroslav Gavalec, ktorého navrhli členovia súdnej rady Marián Fečík a Peter Bebej, ako aj Slovenská advokátska komora.

Predsedníčka Súdnej rady Slovenskej republiky Marcela Kosová vyhlásila 11. mája voľbu na kandidáta na sudcu Súdneho dvora Európskej únie. Oprávnení navrhovatelia mohli predkladať návrhy do 11. júna.

O kandidátoch bude Súdna rada SR rozhodovať 11. augusta po ich verejnom vypočutí.

Funkčné obdobie sudcu Súdneho dvora EÚ je šesťročné s možnosťou znovuvymenovania do tejto funkcie. Súčasný sudca Gavalec tento post zastáva od 7. októbra 2021.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Zmiernenie inflácie v najbližších mesiacoch nenastane, znie z ECB

Predsedníčka Európskej centrálnej banky Christine Lagardová privítala správu o dohode medzi Spojenými štátmi a Iránom, ktorá by mohla viesť k ukončeniu konfliktu a opätovnému otvoreniu Hormuzského prielivu.

Podľa nej ide o pozitívny vývoj, ak bude potvrdený ďalšími krokmi vrátane podpisu memoranda.

Oznámenie o predbežnej dohode prispelo k poklesu cien ropy a zmiernilo očakávania ďalšieho sprísňovania menovej politiky v eurozóne. Investori po novom počítajú už len s jedným ďalším zvýšením úrokových sadzieb zo strany ECB.

Oveľa opatrnejší postoj zaujal člen Rady guvernérov ECB Joachim Nagel. Upozornil, že ani prípadné obnovenie lodnej dopravy cez strategický prieliv neprinesie rýchle zníženie cenových tlakov. Obnovenie dodávok ropy na úroveň spred vojny môže podľa neho trvať mesiace.

Nagel zároveň predpokladá, že inflácia v eurozóne zostane zvýšená aj v priaznivejšom scenári vývoja cien energií. Lagardová dodala, že otvorenou otázkou naďalej zostáva problematika obohacovania uránu, ktorá si vyžiada ďalšie rokovania.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Richterov syn pôsobí v predstavenstve Transpetrolu

Premiér Robert Fico (Smer) minulý týždeň odmietol kritiku odmien pre svojho syna Michala, ktorý pôsobí ako konateľ v Agentúre Smer, kam strana presmerúva peniaze zo štátneho príspevku vo voľbách. Fico argumentoval, že nejde o štátnu firmu, ale o súkromnú spoločnosť.

Na tlačovej konferencii uviedol, že problém by bol, keby jeho syn zastával vysokú funkciu v štátnych podnikoch, ako sú JAVYS, SEPS alebo Transpetrol.

Práve členom predstavenstva Transpetrolu je však Juraj Richter, syn predsedu poslaneckého klubu Smeru Jána Richtera, upozornili Aktuality.

Juraj Richter odmieta akékoľvek podozrenia z rodinkárstva a tvrdí, že funkciu získal vo výberovom konaní, v ktorom splnil všetky odborné a kvalifikačné podmienky.

Kým Michal Fico dostal podľa údajov Agentúry Smer za rok 2024 odmeny vo výške 60-tisíc eur, Juraj Richter zarobil ako člen predstavenstva Transpetrolu približne 180-tisíc eur.

(est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.