Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dohoda USA a Iránu môže oslabiť Netanjahua pred voľbami

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu čelí rastúcemu napätiu vo vzťahoch s americkým prezidentom Donaldom Trumpom po tom, ako USA a Irán oznámili rámcovú dohodu o ukončení konfliktu.

Podľa viacerých izraelských predstaviteľov je navrhovaná dohoda pre Izrael nevýhodná a ponecháva nevyriešené kľúčové bezpečnostné otázky.

Washington deklaroval, že počas 60-dňového prímeria bude rokovať o konečných podmienkach dohody vrátane iránskeho jadrového programu. Izraelskí predstavitelia však očakávajú, že rokovania sa môžu predĺžiť, čo by obmedzilo možnosti izraelských vojenských operácií.

Napätie medzi Trumpom a Netanjahuom sa v posledných týždňoch prejavilo aj v súvislosti s izraelskými útokmi na ciele Hizballáhu v Libanone. Trump údajne niekoľkokrát vyzval Izrael na zdržanlivosť, zatiaľ čo Netanjahu opakuje, že bezpečnostné záujmy Izraela zostávajú prioritou.

Očakáva sa, že memorandum medzi USA a Iránom podpíšu v piatok vo Švajčiarsku. Dohoda má priniesť zastavenie bojov a znovuotvorenie Hormuzského prielivu, ale otázky iránskeho raketového programu a podpory regionálnych ozbrojených skupín zatiaľ nie sú súčasťou rokovaní.

Podľa analytikov môže dohoda oslabiť Netanjahuovu pozíciu pred nadchádzajúcimi voľbami. Prieskumy zároveň naznačujú pokles dôvery izraelskej verejnosti v Trumpov záväzok voči bezpečnosti Izraela.

(reuters, max)

Minúta  |  

Bankovníctvo aj poisťovníctvo tlačí Kyjev bližšie k štandardom EÚ

Ukrajina pokračuje v reformách finančného sektora s cieľom priblížiť bankovníctvo a poisťovníctvo štandardom Európskej únie do roku 2028. Guvernér centrálnej banky Andrij Pyšnyj potvrdil, že krajina chce napriek vojne urýchliť európsku integráciu a zvýšiť dôveru investorov.

Únia v pondelok otvorila prvú z rokovacích kapitol prístupového procesu. Ukrajina očakáva, že ďalšie oblasti rokovaní sa otvoria ešte počas tohtoročného leta.

Podľa Pyšného je ukrajinský bankový sektor v súčasnosti približne na 78 percent zosúladený s pravidlami EÚ, kým pred ruskou inváziou to bolo okolo 50 percent. Poisťovníctvo dosahuje zhruba 55-percentnú úroveň súladu.

Centrálna banka preto pripravuje reformy zamerané na vyššiu transparentnosť, stabilitu a atraktivitu pre investorov.

Bankový sektor podľa neho zostáva ziskový, likvidný a dobre kapitalizovaný. Ukrajina pripravuje viac ako 50 nových zákonov a právnych predpisov potrebných na splnenie európskych štandardov.

Obnova krajiny bude podľa odhadov vlády a Svetovej banky v najbližšom desaťročí stáť takmer 588 miliárd dolárov. Kyjev preto počíta s rastúcim významom súkromných investícií, keďže objem medzinárodnej finančnej pomoci by sa mal v nasledujúcich rokoch postupne znižovať.

Ukrajina zároveň pokračuje v uvoľňovaní vojnových devízových obmedzení a pripravuje legislatívu na rozvoj kapitálového trhu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Obnova plavby cez Hormuz potrvá týždne, vraví najväčší prevádzkovateľ tankerov

Lodné spoločnosti zatiaľ neobnovia plavbu cez Hormuzský prieliv, hoci Spojené štáty a Irán finalizujú dohodu o ukončení vojny.

Generálny riaditeľ japonskej spoločnosti Mitsui O. S. K. Lines Džótaró Tamura pre denník Financial Times uviedol, že prepravcovia budú čakať, kým sa dohoda prejaví aj v reálnej bezpečnostnej situácii v regióne.

Podľa Tamuru nestačí iba politická dohoda medzi krajinami. Lodné firmy musia získať istotu, že plavba cez strategický prieliv bude skutočne bezpečná. Očakáva preto, že návrat lodí na túto trasu potrvá minimálne niekoľko týždňov, prípadne až mesiac.

Vojna, ktorá sa začala 28. februára americko-izraelskými útokmi na Irán, výrazne obmedzila dopravu cez Hormuzský prieliv. Trasa je kľúčová pre približne pätinu svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu, ale aj pre prepravu hliníka či močoviny.

Americký prezident Donald Trump medzitým oznámil, že tankery s ropou už začínajú prieliv opúšťať po „južnej trase“, ktorú označil za úplne bezpečnú. Lodné spoločnosti však podľa Tamuru zatiaľ zostávajú opatrné a vyčkávajú na potvrdenie stability v regióne.

(reuters, est)

Minúta  |  

Šimečková a Puková neplatili nájom, priestory dávali ďalej bez súhlasu mesta

Občianske združenie GRIFLÍK, za ktorým stoja Marta Šimečková a Andrea Puková, podľa zistení týždenníka Plus 7 dní vlani prenajímalo Slovenskej televízii a rozhlasu (STVR) priestory v Pisztoryho paláci v Bratislave napriek tomu, že na to nemalo oprávnenie.

Hovorkyňa STVR Zuzana Vicelová potvrdila, že verejnoprávna inštitúcia si od januára do marca 2025 štyrikrát krátkodobo prenajala priestory Kalinovskej knižnice na potreby nakrúcania relácie Večera s Havranom.

GRIFLÍK následne vystavilo štyri faktúry v celkovej hodnote 1 200 eur, ktoré STVR uhradila. Združenie pritom mestu platilo ročne za priestor zhruba 640 eur, uhrádzalo si aj energie.

Otázky vyvoláva skutočnosť, že priestory v Pisztoryho paláci patria hlavnému mestu Bratislava a spravuje ich mestská časť Staré Mesto. Časť objektu si prenajalo občianske združenie Projekt Fórum vedené Martou Šimečkovou. Podľa nájomnej zmluvy však nesmie bez súhlasu mestskej časti priestory ďalej najímať tretím osobám.

Staré Mesto potvrdilo, že neexistuje žiadny dodatok, ktorý by Projektu Fórum umožňoval poskytovať priestory ďalším subjektom. Na základe akého oprávnenia ich preto využívalo združenie GRIFLÍK, zostáva nejasné.

Mestská časť zároveň uviedla, že Projektu Fórum už plynie výpovedná lehota nájomnej zmluvy do augusta 2026. Dôvodom bolo opakované neuhrádzanie nájomného a nereagovanie na výzvy samosprávy.

(max)

Minúta  |  

Elon Musk utrpel ďalšiu právnu prehru s OpenAI

Federálny súd v San Franciscu zamietol žalobu spoločnosti xAI Elona Muska proti firme OpenAI a jej šéfovi Samovi Altmanovi. Firma xAI tvrdila, že OpenAI získala obchodné tajomstvá súvisiace s četbotom Grok prostredníctvom bývalého hlavného inžiniera spoločnosti Xuechena Liho.

Sudkyňa Rita Linová však vyzdvihla, že xAI nepreukázala, že by OpenAI nabádala Liho na zverejnenie dôverných informácií alebo že by jej zamestnanci vedeli o prípadnom prenose interných údajov. Žalobu preto zamietla s konečnou platnosťou. Už vo februári odmietla aj jej predchádzajúcu verziu.

Pôvodná žaloba z minulého roka sa týkala údajného zneužitia dôverných informácií vrátane zdrojového kódu po odchode viacerých zamestnancov xAI do OpenAI. V doplnenom dokumente sa spoločnosť sústredila najmä na náborový proces Xuechena Liho.

Podľa súdu je bežné, že zamestnávatelia sa uchádzačov pýtajú na ich predchádzajúce pracovné skúsenosti. Skutočnosť, že OpenAI diskutovala s kandidátom o jeho práci, podľa sudkyne neznamená snahu získať obchodné tajomstvá.

Ide o druhú významnú súdnu prehru Muska voči OpenAI za posledný mesiac. V máji neuspela ani jeho žaloba, v ktorej obvinil OpenAI a Sama Altmana zo zrady pôvodného neziskového poslania spoločnosti.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko aj Ukrajina musia spraviť kompromis, tvrdí Lukašenko

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil, že Rusko a Ukrajina musia dospieť ku kompromisu, aby ukončili vojnu, ktorá trvá viac ako štyri roky. V rozhovore pre televíziu Al Arabiya uviedol, že ďalšia eskalácia konfliktu by situáciu len zhoršila.

„Ak si to na oboch stranách bojovníci a ich podporovatelia uvedomia, že ďalej sa zájsť nedá, inak dôjde k eskalácii a ešte horšej situácii, znamená to, že je možné dosiahnuť kompromis,“ uznal s dôvetkom, že Rusko aj Ukrajina čelia nedostatku vojakov, čo označil za jeden z hlavných problémov konfliktu.

Opätovne odmietol možnosť nasadenia bieloruských vojakov na Ukrajine. Tvrdí, že Ukrajina sa zo strany Bieloruska „nemá čoho báť“ a že obavy z možného útoku z bieloruského územia sú výsledkom politických ambícií.

Bielorusko patrí medzi najbližších spojencov Ruska. V roku 2022 umožnilo Moskve využiť svoje územie pri invázii na Ukrajinu a na jeho území sú rozmiestnené aj ruské jadrové zbrane.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.