Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Paríž investuje 655 miliónov eur do AI, chce prepojiť verejné služby

Francúzska vláda investuje 655 miliónov eur do rozvoja umelej inteligencie a plánuje vytvoriť spoločného četbota pre štátne služby. Oznámil to premiér Sébastien Lecornu pred začiatkom technologickej konferencie Viva Tech v Paríži.

Súčasťou projektu bude aj četbot pre verejné zdravotníctvo určený pre štátnu zdravotnú poisťovňu Ameli. Vláda pripraví aj novú platformu, ktorá má zjednodušiť prístup k verejným údajom.

Lecornu podotkol, že štát sa musí prispôsobiť nástupu umelej inteligencie a aktívne sa podieľať na jej rozvoji. Podľa neho nejde o otázku, či bude verejná správa umelú inteligenciu využívať, ale ako rýchlo sa dokáže transformovať.

Zdôraznil aj potrebu technologickej suverenity Francúzska. „Nemôžeme sa spoliehať na nástroje vyvinuté zahraničnými mocnosťami. Francúzsko musí mať svoje vlastné nástroje,“ dodal.

(reuters, max)

Minúta  |  

Katar plánuje rýchlo obnoviť produkciu LNG po otvorení Hormuzu

Katar podľa Bloomberg News plánuje rýchlu obnovu produkcie LNG po otvorení Hormuzského prielivu. Spoločnosť QatarEnergy už údajne oznámila kupujúcim, že ráta s prevádzkou na úrovni približne polovice kapacity mesiac po bezpečnom spriechodnení prielivu.

Vojna, ktorá sa začala 28. februára americko-izraelskými útokmi na Irán, výrazne obmedzila dopravu cez Hormuzský prieliv. Trasa je kľúčová pre približne pätinu svetových dodávok ropy a skvapalneného zemného plynu, ale aj pre prepravu hliníka či močoviny.

Americký prezident Donald Trump medzitým oznámil, že tankery s ropou už začínajú prieliv opúšťať po „južnej trase“, ktorú označil za úplne bezpečnú. Deje sa tak po tom, ako sa v uplynulých dňoch USA a Irán zhodli na memorande o porozumení.

(reuters, max)

Minúta  |  

Európa zrýchľuje vývoj dronov, ktoré budú sprevádzať stíhačky

Drony typu „wingman“, určené na spoluprácu so stíhacími lietadlami, patrili medzi hlavné témy minulotýždňovej leteckej výstavy v Berlíne. Európske aj americké zbrojárske firmy urýchľujú vývoj týchto systémov, ktoré majú niesť senzory, rušiace zariadenia či zbrane a podporovať pilotované lietadlá v boji.

Získať zákazky sa v Berlíne snažili spoločnosti Airbus, Boeing, Helsing a General Atomics. Takzvané kolaboratívne bojové lietadlá môžu mať rôznu veľkosť a fungujú v režime „lojálneho wingmana“, keď sprevádzajú lietadlá s posádkou.

Vývoj technológie nabral tempo aj v dôsledku vojny na Ukrajine, ktorá ukázala význam dronov, elektronického boja a schopnosti narúšať senzory či komunikáciu protivníka. Nemecký startup Helsing napríklad vyvíja elektronický útočný dron určený na operácie v autonómnych rojoch.

Boeing predstavil bezpilotné lietadlo MQ-28 Ghost Bat, ktoré má poskytovať situačný prehľad a podporovať rozhodovanie pilotov. Firma odhaduje, že by mohlo vstúpiť do výzbroje nemeckej Luftwaffe do roku 2029. Airbus očakáva nasadenie svojho systému Ravenstorm až v nasledujúcej dekáde.

Technológia zatiaľ nie je nasadená v boji. V Európe sa zároveň vedie diskusia o potrebe budovať vlastné obranné kapacity a znižovať závislosť od Spojených štátov v oblasti moderných vojenských technológií.

(reuters, max)

Minúta  |  

Súd pre výbuch bytovky v Prešove vypočul ďalšieho svedka

Na Okresnom súde v Prešove pokračovalo v pondelok pojednávanie v prípade tragického výbuchu plynu a následného požiaru bytového domu na Mukačevskej ulici z decembra 2019. Súd vypočul jedného svedka a vykonal dokazovanie čítaním výpovedí obžalovaných z prípravného konania.

Hovorkyňa Krajského súdu v Prešove Ivana Petrufová potvrdila, že ďalšie termíny hlavného pojednávania stanovili na 21. septembra a 14. októbra. Predvolaní majú byť ďalší svedkovia.

Obžalovanými sú projektový manažér a stavbyvedúci Milan H., bagrista Martin M. a traja živnostníci Ján R., Ondrej T. a Marek T. Všetci pred súdom vyhlásili, že sa necítia vinní.

Podľa obžaloby traja z nich pri výkopových prácach z nedbanlivosti poškodili plynové potrubie a po zistení úniku plynu neprijali potrebné opatrenia. Stavbyvedúcemu sa kladie za vinu aj porušenie povinností pri príprave a realizácii stavby. Vedúci zemných prác podľa obžaloby súhlasil s vykonávaním prác a po poškodení potrubia nezabezpečil potrebné kroky.

Výbuch a následný požiar v 12-poschodovom bytovom dome si vyžiadali osem obetí. Sedem ľudí zahynulo priamo pri tragédii a jedna osoba bola neskôr súdom vyhlásená za mŕtvu. Poškodenú bytovku následne zbúrali.

(tasr, max)

Minúta  |  

Dohoda USA a Iránu môže oslabiť Netanjahua pred voľbami

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu čelí rastúcemu napätiu vo vzťahoch s americkým prezidentom Donaldom Trumpom po tom, ako USA a Irán oznámili rámcovú dohodu o ukončení konfliktu.

Podľa viacerých izraelských predstaviteľov je navrhovaná dohoda pre Izrael nevýhodná a ponecháva nevyriešené kľúčové bezpečnostné otázky.

Washington deklaroval, že počas 60-dňového prímeria bude rokovať o konečných podmienkach dohody vrátane iránskeho jadrového programu. Izraelskí predstavitelia však očakávajú, že rokovania sa môžu predĺžiť, čo by obmedzilo možnosti izraelských vojenských operácií.

Napätie medzi Trumpom a Netanjahuom sa v posledných týždňoch prejavilo aj v súvislosti s izraelskými útokmi na ciele Hizballáhu v Libanone. Trump údajne niekoľkokrát vyzval Izrael na zdržanlivosť, zatiaľ čo Netanjahu opakuje, že bezpečnostné záujmy Izraela zostávajú prioritou.

Očakáva sa, že memorandum medzi USA a Iránom podpíšu v piatok vo Švajčiarsku. Dohoda má priniesť zastavenie bojov a znovuotvorenie Hormuzského prielivu, ale otázky iránskeho raketového programu a podpory regionálnych ozbrojených skupín zatiaľ nie sú súčasťou rokovaní.

Podľa analytikov môže dohoda oslabiť Netanjahuovu pozíciu pred nadchádzajúcimi voľbami. Prieskumy zároveň naznačujú pokles dôvery izraelskej verejnosti v Trumpov záväzok voči bezpečnosti Izraela.

(reuters, max)

Minúta  |  

Bankovníctvo aj poisťovníctvo tlačí Kyjev bližšie k štandardom EÚ

Ukrajina pokračuje v reformách finančného sektora s cieľom priblížiť bankovníctvo a poisťovníctvo štandardom Európskej únie do roku 2028. Guvernér centrálnej banky Andrij Pyšnyj potvrdil, že krajina chce napriek vojne urýchliť európsku integráciu a zvýšiť dôveru investorov.

Únia v pondelok otvorila prvú z rokovacích kapitol prístupového procesu. Ukrajina očakáva, že ďalšie oblasti rokovaní sa otvoria ešte počas tohtoročného leta.

Podľa Pyšného je ukrajinský bankový sektor v súčasnosti približne na 78 percent zosúladený s pravidlami EÚ, kým pred ruskou inváziou to bolo okolo 50 percent. Poisťovníctvo dosahuje zhruba 55-percentnú úroveň súladu.

Centrálna banka preto pripravuje reformy zamerané na vyššiu transparentnosť, stabilitu a atraktivitu pre investorov.

Bankový sektor podľa neho zostáva ziskový, likvidný a dobre kapitalizovaný. Ukrajina pripravuje viac ako 50 nových zákonov a právnych predpisov potrebných na splnenie európskych štandardov.

Obnova krajiny bude podľa odhadov vlády a Svetovej banky v najbližšom desaťročí stáť takmer 588 miliárd dolárov. Kyjev preto počíta s rastúcim významom súkromných investícií, keďže objem medzinárodnej finančnej pomoci by sa mal v nasledujúcich rokoch postupne znižovať.

Ukrajina zároveň pokračuje v uvoľňovaní vojnových devízových obmedzení a pripravuje legislatívu na rozvoj kapitálového trhu.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.