Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Snem SAV rozhodol o zániku Ústavu politických vied od roku 2027

Slovenská akadémia vied pristúpi k zrušeniu Ústavu politických vied SAV. O jeho zániku rozhodol v utorok Snem SAV v rámci reorganizácie vedeckých pracovísk, ktorú akadémia realizuje na základe vládneho uznesenia z roku 2024. Ústav by mal vstúpiť do procesu likvidácie začiatkom roka 2027.

Podľa vedenia SAV sa zlučovanie alebo rušenie týka najmenších pracovísk s menej ako 20 zamestnancami v prepočte na plné úväzky. Práve tieto organizácie majú dlhodobo problém zabezpečovať všetky zákonné povinnosti verejných výskumných inštitúcií a zároveň udržať požadovanú úroveň vedeckých výstupov.

Ústav politických vied sa podľa SAV približne rok a pol snažil nájsť partnerské pracovisko, s ktorým by sa mohol spojiť. Napriek rokovaniam sa mu však nepodarilo dosiahnuť dohodu o zlúčení. Predseda SAV Martin Venhart zdôraznil, že rozhodnutie nesúvisí s konkrétnymi osobami, ale s dlhodobou snahou modernizovať štruktúru akadémie a zabezpečiť stabilné financovanie vedeckého výskumu.

Na webovej stránke ústavu figuruje medzi pracovníkmi aj europoslanec za Smer Ľuboš Blaha. SAV zároveň uviedla, že ak iné pracoviská prejavia záujem o zamestnancov zrušeného ústavu, akadémia takýto proces podporí. Ústav vznikol v roku 1990 ako Politologický kabinet SAV a súčasný názov nesie od roku 2002.

(tasr, max)

Minúta  |  

FBI prekazila plánovaný útok na podujatie UFC v Bielom dome

Americké bezpečnostné zložky podľa šéfa FBI Kasha Patela zabránili možnému útoku na podujatie UFC Freedom 250, ktoré sa uskutočnilo v areáli Bieleho domu za účasti prezidenta Donalda Trumpa.

FBI sa o potenciálnej hrozbe dozvedela 10. júna, teda len niekoľko dní pred samotnou akciou. Následne spustila operáciu vo viacerých štátoch, počas ktorej zadržala päť podozrivých osôb z Kalifornie, Missouri a Ohia.

Patel informoval, že plánované útoky sa podarilo úplne prekaziť, detaily však zatiaľ nezverejnil. Podľa dostupných informácií osoby nepochádzali z oblasti hlavného mesta Washington.

Podujatie UFC Freedom 250 bolo súčasťou širších osláv 250. výročia prijatia Deklarácie nezávislosti a zároveň pripomenulo 80. narodeniny prezidenta Trumpa.

(tasr, mja)

Minúta  |  

G7 pritvrdzuje voči Rusku, chystá nové sankcie na ropu a plyn

Lídri krajín skupiny G7 sa na samite vo francúzskom Évian-les-Bains dohodli na ďalšom sprísnení sankcií voči Rusku. Nové opatrenia sa majú zamerať predovšetkým na ruský ropný a plynárenský sektor, ktorý zostáva jedným z hlavných zdrojov príjmov Moskvy na financovanie vojny proti Ukrajine.

Informáciu potvrdil francúzsky diplomatický zdroj, konkrétne detaily pripravovaných sankcií však zatiaľ neboli zverejnené.

Téma ruskej invázie na Ukrajinu patrila medzi hlavné body rokovania lídrov najvyspelejších ekonomík sveta. Na samite sa zúčastňuje aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa snaží získať ďalšiu podporu spojencov pre Kyjev a posilniť tlak na Moskvu pred prípadnými mierovými rokovaniami.

Britský premiér Keir Starmer pred stretnutím zdôraznil, že Spojené kráľovstvo bude spolu so spojencami pokračovať v ekonomickom a politickom tlaku na prezidenta Vladimira Putina a jeho okolie. Podľa neho je potrebné zasiahnuť ruskú vojnovú mašinériu ešte tvrdšie, aby sa vytvorili podmienky pre spravodlivý a trvalý mier.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Prezident podpísal zmenu vydávania rozsudkov pre zmeškanie

Prezident Peter Pellegrini odsúhlasil podpisom novelu Civilného sporového poriadku, ktorá mení pravidlá pri vydávaní rozsudkov pre zmeškanie. Po novom už súd nebude povinný automaticky vyhovieť žalobe, ak sa jedna zo strán nedostaví na pojednávanie.

Namiesto toho získa možnosť individuálne posúdiť okolnosti prípadu a rozhodnúť, či vydá rozsudok pre zmeškanie, alebo bude v konaní pokračovať iným spôsobom.

Ministerstvo spravodlivosti zmenu odôvodňuje tým, že doterajšie pravidlá boli často príliš prísne. Problematické boli najmä situácie, keď sa žalovaný počas konania riadne zúčastňoval na pojednávaniach, no chýbal iba na jednom termíne, čo mohlo mať zásadné procesné následky.

Novela zároveň posilňuje ochranu fyzických osôb bez právneho zastúpenia. Rozsudky pre zmeškanie sa im už nebudú automaticky doručovať do elektronických schránok, ale klasickou formou, aby sa predišlo situáciám, keď si adresát nevšimne rozhodnutie s vážnymi právnymi dôsledkami.

Významnou novinkou je aj ochrana ľudí zapojených do verejnej diskusie. Súd bude môcť už v počiatočnej fáze identifikovať žaloby smerujúce k zastrašovaniu alebo umlčaniu kritikov a takéto konania urýchlene zastaviť. Zavádza sa tiež možnosť požadovať zábezpeku na náhradu škody či trov konania, čím sa posilňuje ochrana slabšej sporiacej sa strany.

(tasr, max)

Minúta  |  

Island zvažuje, či spojí svoju budúcnosť s EÚ. Rozhodne referendum

Island sa na konci augusta rozhodne, či obnoví rokovania o vstupe do Európskej únie. Referendum naplánované na 29. augusta nebude hlasovaním o samotnom členstve, ale o tom, či sa má Reykjavík po viac ako desaťročí vrátiť k rokovaciemu stolu s Bruselom.

Minister financií Dadi Már Kristófersson tvrdí, že členstvo by mohlo posilniť ekonomiku krajiny, zlepšiť jej postavenie voči väčším obchodným partnerom a zvýšiť bezpečnosť v čase rastúceho geopolitického napätia v Arktíde.

Diskusiu ovplyvnili aj výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa o Grónsku, ktoré podľa islandských predstaviteľov pripomenuli strategický význam severného Atlantiku. Hoci bezpečnosť Islandu naďalej stojí na členstve v NATO a obrannej dohode s USA, časť politikov a odborníkov vidí v užšom prepojení s Európou dodatočnú poistku do budúcnosti.

Dôležitou témou je aj ekonomika. Island patrí medzi najdrahšie krajiny sveta a centrálna banka udržiava úrokové sadzby na úrovni 7,75 percenta. Zástancovia vstupu tvrdia, že členstvo v EÚ a prípadné prijatie eura by mohli priniesť nižšie úroky, stabilnejšiu menu a lacnejšie financovanie.

Odporcovia však upozorňujú, že krajina už dnes využíva výhody jednotného trhu prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru a obávajú sa najmä možného zásahu Bruselu do islandského rybolovu, ktorý zostáva jedným zo symbolov národnej identity aj významným pilierom hospodárstva.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ceny ropy sa blížia k úrovni spred vojny v Iráne

Ceny ropy v utorok klesli o viac ako dve percentá na nové trojmesačné minimum. Na trhy vplývali najmä vyhliadky na obnovenie dodávok cez Hormuzský prieliv spolu so slabším fyzickým dopytom po čiernom zlate.

Cena ropy Brent klesla v utorok dopoludnia približne o 2,4 percenta na úroveň 81 dolárov za barel, čo je najnižšia úroveň od 4. marca tohto roka. Cena americkej ropy West Texas Intermediate (WTI) sa zasa znížila o 2,8 percenta na 78,53 dolára za barel.

Ceny ropy klesajú už istý čas. V pondelok išli nadol takmer o päť percent po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil dočasnú dohodu o ukončení americko-izraelskej vojny s Iránom, hoci úplné podrobnosti neboli zverejnené.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v utorok spresnil, že Irán a USA začnú v piatok vo Švajčiarsku nové kolo rokovaní s cieľom dosiahnuť konečnú dohodu.

(reuters, sak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.