Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prezident podpísal zmenu vydávania rozsudkov pre zmeškanie

Prezident Peter Pellegrini odsúhlasil podpisom novelu Civilného sporového poriadku, ktorá mení pravidlá pri vydávaní rozsudkov pre zmeškanie. Po novom už súd nebude povinný automaticky vyhovieť žalobe, ak sa jedna zo strán nedostaví na pojednávanie.

Namiesto toho získa možnosť individuálne posúdiť okolnosti prípadu a rozhodnúť, či vydá rozsudok pre zmeškanie, alebo bude v konaní pokračovať iným spôsobom.

Ministerstvo spravodlivosti zmenu odôvodňuje tým, že doterajšie pravidlá boli často príliš prísne. Problematické boli najmä situácie, keď sa žalovaný počas konania riadne zúčastňoval na pojednávaniach, no chýbal iba na jednom termíne, čo mohlo mať zásadné procesné následky.

Novela zároveň posilňuje ochranu fyzických osôb bez právneho zastúpenia. Rozsudky pre zmeškanie sa im už nebudú automaticky doručovať do elektronických schránok, ale klasickou formou, aby sa predišlo situáciám, keď si adresát nevšimne rozhodnutie s vážnymi právnymi dôsledkami.

Významnou novinkou je aj ochrana ľudí zapojených do verejnej diskusie. Súd bude môcť už v počiatočnej fáze identifikovať žaloby smerujúce k zastrašovaniu alebo umlčaniu kritikov a takéto konania urýchlene zastaviť. Zavádza sa tiež možnosť požadovať zábezpeku na náhradu škody či trov konania, čím sa posilňuje ochrana slabšej sporiacej sa strany.

(tasr, max)

Minúta  |  

Island zvažuje, či spojí svoju budúcnosť s EÚ. Rozhodne referendum

Island sa na konci augusta rozhodne, či obnoví rokovania o vstupe do Európskej únie. Referendum naplánované na 29. augusta nebude hlasovaním o samotnom členstve, ale o tom, či sa má Reykjavík po viac ako desaťročí vrátiť k rokovaciemu stolu s Bruselom.

Minister financií Dadi Már Kristófersson tvrdí, že členstvo by mohlo posilniť ekonomiku krajiny, zlepšiť jej postavenie voči väčším obchodným partnerom a zvýšiť bezpečnosť v čase rastúceho geopolitického napätia v Arktíde.

Diskusiu ovplyvnili aj výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa o Grónsku, ktoré podľa islandských predstaviteľov pripomenuli strategický význam severného Atlantiku. Hoci bezpečnosť Islandu naďalej stojí na členstve v NATO a obrannej dohode s USA, časť politikov a odborníkov vidí v užšom prepojení s Európou dodatočnú poistku do budúcnosti.

Dôležitou témou je aj ekonomika. Island patrí medzi najdrahšie krajiny sveta a centrálna banka udržiava úrokové sadzby na úrovni 7,75 percenta. Zástancovia vstupu tvrdia, že členstvo v EÚ a prípadné prijatie eura by mohli priniesť nižšie úroky, stabilnejšiu menu a lacnejšie financovanie.

Odporcovia však upozorňujú, že krajina už dnes využíva výhody jednotného trhu prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru a obávajú sa najmä možného zásahu Bruselu do islandského rybolovu, ktorý zostáva jedným zo symbolov národnej identity aj významným pilierom hospodárstva.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ceny ropy sa blížia k úrovni spred vojny v Iráne

Ceny ropy v utorok klesli o viac ako dve percentá na nové trojmesačné minimum. Na trhy vplývali najmä vyhliadky na obnovenie dodávok cez Hormuzský prieliv spolu so slabším fyzickým dopytom po čiernom zlate.

Cena ropy Brent klesla v utorok dopoludnia približne o 2,4 percenta na úroveň 81 dolárov za barel, čo je najnižšia úroveň od 4. marca tohto roka. Cena americkej ropy West Texas Intermediate (WTI) sa zasa znížila o 2,8 percenta na 78,53 dolára za barel.

Ceny ropy klesajú už istý čas. V pondelok išli nadol takmer o päť percent po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil dočasnú dohodu o ukončení americko-izraelskej vojny s Iránom, hoci úplné podrobnosti neboli zverejnené.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v utorok spresnil, že Irán a USA začnú v piatok vo Švajčiarsku nové kolo rokovaní s cieľom dosiahnuť konečnú dohodu.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Ebola v Kongu naberá na sile, vrchol nákazy ešte neprišiel

Epidémia eboly vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky sa podľa Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca ešte ani nepriblížila k svojmu vrcholu. Predstaviteľ organizácie Bruno Michon upozornil, že šírenie vírusu môže pokračovať ešte približne rok.

Situáciu komplikuje výskyt zriedkavého kmeňa Bundibugyo, proti ktorému zatiaľ neexistuje schválená vakcína ani overená liečba.

V krajine doteraz potvrdili viac ako 800 prípadov nákazy a najmenej 192 úmrtí. Choroba sa rýchlo šíri v troch provinciách a zdravotníci priznávajú, že skutočný rozsah epidémie stále nie je známy. Reakciu úradov navyše brzdí nedostatok liečebných centier a nedôvera časti obyvateľstva voči zdravotníckym opatreniam.

Humanitárni pracovníci čelia slovným útokom, vyhrážkam aj fyzickým incidentom. Podľa Červeného kríža bude rozhodujúce získať dôveru miestnych komunít, pretože bez spolupráce obyvateľov môže byť zastavenie šírenia vírusu výrazne náročnejšie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Europarlament odobril obchodnú dohodu medzi EÚ a USA

Európsky parlament schválil zníženie ciel na dovoz viacerých amerických výrobkov, čím odstránil poslednú významnú prekážku pri plnení obchodnej dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi uzavretej vlani v škótskom Turnberry. Za návrh hlasovalo 440 poslancov, proti bolo 151.

Dohoda počíta so zrušením ciel na americký priemyselný tovar a výhodnejším prístupom pre vybrané poľnohospodárske produkty z USA na európsky trh. Na revanš Washington zaviedol 15-percentné clá na väčšinu exportu z EÚ. Aj keď rámcová dohoda vznikla už v júli minulého roka, európska legislatíva potrebná na jej realizáciu sa prijíma až teraz.

Hlasovanie zároveň predlžuje bezcolný dovoz amerických homárov, ktorý bol dohodnutý ešte počas prvého prezidentského mandátu Donalda Trumpa. Schválenie má pomôcť predísť novej obchodnej eskalácii po tom, ako Trump pohrozil zavedením výrazne vyšších ciel, ak EÚ nebude konať do 4. júla.

Napriek pokroku zostávajú medzi partnermi otvorené sporné otázky. Trump napríklad opäť pohrozil 100-percentnými clami na francúzske vína v prípade, že Paríž nezruší daň z digitálnych služieb. Európska legislatíva zároveň obsahuje ochranné mechanizmy, ktoré umožnia Únii obchodné ústupky pozastaviť, ak by USA porušili podmienky dohody.

(reuters, max)

Minúta  |  

Hlas navrhuje zakázať účty na sociálnych sieťach deťom pod 16 rokov

Koaličná strana Hlas navrhuje výrazné sprísnenie pravidiel na používanie sociálnych sietí deťmi. Podľa pripravovanej legislatívy by osoby mladšie ako 16 rokov nemohli mať účty na veľkých sociálnych platformách. Mladiství vo veku od 16 do 18 rokov by, naopak, mohli siete využívať len v automaticky nastavenom chránenom režime.

Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok argumentuje, že sociálne siete majú významný vplyv na psychiku, správanie aj bezpečnosť detí, preto nemôžu fungovať bez jasne stanovených pravidiel. Minister školstva Tomáš Drucker spresnil, že zákaz sa nebude vzťahovať na bežné komunikačné služby, ako sú e-maily či jednoduché četovacie aplikácie.

Návrh počíta aj s ochranou súkromia mladistvých. Platformy budú musieť zabezpečiť súkromné profily, vypnutú lokalizáciu, zákaz automatického pridávania do skupín a zvýšenú ochranu pred kontaktom s cudzími osobami. Overovanie veku má fungovať bez zdieľania osobných údajov, prostredníctvom technológií využívaných pri elektronických dokladoch a pripravovanej európskej digitálnej peňaženke.

Na návrhu spolupracovali ministerstvá školstva, vnútra, zdravotníctva a práce. Hlas chce zákon predložiť vláde v auguste, pričom účinnosť by mohol nadobudnúť od januára 2027. Súčasne sa pripravuje aj systém na ochranu detí pred radikalizáciou a podnecovaním k násiliu v online priestore.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.