Preskočiť na obsah
Minúta  |  

G7 pritvrdzuje voči Rusku, chystá nové sankcie na ropu a plyn

Lídri krajín skupiny G7 sa na samite vo francúzskom Évian-les-Bains dohodli na ďalšom sprísnení sankcií voči Rusku. Nové opatrenia sa majú zamerať predovšetkým na ruský ropný a plynárenský sektor, ktorý zostáva jedným z hlavných zdrojov príjmov Moskvy na financovanie vojny proti Ukrajine.

Informáciu potvrdil francúzsky diplomatický zdroj, konkrétne detaily pripravovaných sankcií však zatiaľ neboli zverejnené.

Téma ruskej invázie na Ukrajinu patrila medzi hlavné body rokovania lídrov najvyspelejších ekonomík sveta. Na samite sa zúčastňuje aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa snaží získať ďalšiu podporu spojencov pre Kyjev a posilniť tlak na Moskvu pred prípadnými mierovými rokovaniami.

Britský premiér Keir Starmer pred stretnutím zdôraznil, že Spojené kráľovstvo bude spolu so spojencami pokračovať v ekonomickom a politickom tlaku na prezidenta Vladimira Putina a jeho okolie. Podľa neho je potrebné zasiahnuť ruskú vojnovú mašinériu ešte tvrdšie, aby sa vytvorili podmienky pre spravodlivý a trvalý mier.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Prezident podpísal zmenu vydávania rozsudkov pre zmeškanie

Prezident Peter Pellegrini odsúhlasil podpisom novelu Civilného sporového poriadku, ktorá mení pravidlá pri vydávaní rozsudkov pre zmeškanie. Po novom už súd nebude povinný automaticky vyhovieť žalobe, ak sa jedna zo strán nedostaví na pojednávanie.

Namiesto toho získa možnosť individuálne posúdiť okolnosti prípadu a rozhodnúť, či vydá rozsudok pre zmeškanie, alebo bude v konaní pokračovať iným spôsobom.

Ministerstvo spravodlivosti zmenu odôvodňuje tým, že doterajšie pravidlá boli často príliš prísne. Problematické boli najmä situácie, keď sa žalovaný počas konania riadne zúčastňoval na pojednávaniach, no chýbal iba na jednom termíne, čo mohlo mať zásadné procesné následky.

Novela zároveň posilňuje ochranu fyzických osôb bez právneho zastúpenia. Rozsudky pre zmeškanie sa im už nebudú automaticky doručovať do elektronických schránok, ale klasickou formou, aby sa predišlo situáciám, keď si adresát nevšimne rozhodnutie s vážnymi právnymi dôsledkami.

Významnou novinkou je aj ochrana ľudí zapojených do verejnej diskusie. Súd bude môcť už v počiatočnej fáze identifikovať žaloby smerujúce k zastrašovaniu alebo umlčaniu kritikov a takéto konania urýchlene zastaviť. Zavádza sa tiež možnosť požadovať zábezpeku na náhradu škody či trov konania, čím sa posilňuje ochrana slabšej sporiacej sa strany.

(tasr, max)

Minúta  |  

Island zvažuje, či spojí svoju budúcnosť s EÚ. Rozhodne referendum

Island sa na konci augusta rozhodne, či obnoví rokovania o vstupe do Európskej únie. Referendum naplánované na 29. augusta nebude hlasovaním o samotnom členstve, ale o tom, či sa má Reykjavík po viac ako desaťročí vrátiť k rokovaciemu stolu s Bruselom.

Minister financií Dadi Már Kristófersson tvrdí, že členstvo by mohlo posilniť ekonomiku krajiny, zlepšiť jej postavenie voči väčším obchodným partnerom a zvýšiť bezpečnosť v čase rastúceho geopolitického napätia v Arktíde.

Diskusiu ovplyvnili aj výroky amerického prezidenta Donalda Trumpa o Grónsku, ktoré podľa islandských predstaviteľov pripomenuli strategický význam severného Atlantiku. Hoci bezpečnosť Islandu naďalej stojí na členstve v NATO a obrannej dohode s USA, časť politikov a odborníkov vidí v užšom prepojení s Európou dodatočnú poistku do budúcnosti.

Dôležitou témou je aj ekonomika. Island patrí medzi najdrahšie krajiny sveta a centrálna banka udržiava úrokové sadzby na úrovni 7,75 percenta. Zástancovia vstupu tvrdia, že členstvo v EÚ a prípadné prijatie eura by mohli priniesť nižšie úroky, stabilnejšiu menu a lacnejšie financovanie.

Odporcovia však upozorňujú, že krajina už dnes využíva výhody jednotného trhu prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru a obávajú sa najmä možného zásahu Bruselu do islandského rybolovu, ktorý zostáva jedným zo symbolov národnej identity aj významným pilierom hospodárstva.

(reuters, max)

Minúta  |  

Ceny ropy sa blížia k úrovni spred vojny v Iráne

Ceny ropy v utorok klesli o viac ako dve percentá na nové trojmesačné minimum. Na trhy vplývali najmä vyhliadky na obnovenie dodávok cez Hormuzský prieliv spolu so slabším fyzickým dopytom po čiernom zlate.

Cena ropy Brent klesla v utorok dopoludnia približne o 2,4 percenta na úroveň 81 dolárov za barel, čo je najnižšia úroveň od 4. marca tohto roka. Cena americkej ropy West Texas Intermediate (WTI) sa zasa znížila o 2,8 percenta na 78,53 dolára za barel.

Ceny ropy klesajú už istý čas. V pondelok išli nadol takmer o päť percent po tom, čo americký prezident Donald Trump oznámil dočasnú dohodu o ukončení americko-izraelskej vojny s Iránom, hoci úplné podrobnosti neboli zverejnené.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v utorok spresnil, že Irán a USA začnú v piatok vo Švajčiarsku nové kolo rokovaní s cieľom dosiahnuť konečnú dohodu.

(reuters, sak)

Minúta  |  

Ebola v Kongu naberá na sile, vrchol nákazy ešte neprišiel

Epidémia eboly vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky sa podľa Medzinárodnej federácie spoločností Červeného kríža a Červeného polmesiaca ešte ani nepriblížila k svojmu vrcholu. Predstaviteľ organizácie Bruno Michon upozornil, že šírenie vírusu môže pokračovať ešte približne rok.

Situáciu komplikuje výskyt zriedkavého kmeňa Bundibugyo, proti ktorému zatiaľ neexistuje schválená vakcína ani overená liečba.

V krajine doteraz potvrdili viac ako 800 prípadov nákazy a najmenej 192 úmrtí. Choroba sa rýchlo šíri v troch provinciách a zdravotníci priznávajú, že skutočný rozsah epidémie stále nie je známy. Reakciu úradov navyše brzdí nedostatok liečebných centier a nedôvera časti obyvateľstva voči zdravotníckym opatreniam.

Humanitárni pracovníci čelia slovným útokom, vyhrážkam aj fyzickým incidentom. Podľa Červeného kríža bude rozhodujúce získať dôveru miestnych komunít, pretože bez spolupráce obyvateľov môže byť zastavenie šírenia vírusu výrazne náročnejšie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Europarlament odobril obchodnú dohodu medzi EÚ a USA

Európsky parlament schválil zníženie ciel na dovoz viacerých amerických výrobkov, čím odstránil poslednú významnú prekážku pri plnení obchodnej dohody medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi uzavretej vlani v škótskom Turnberry. Za návrh hlasovalo 440 poslancov, proti bolo 151.

Dohoda počíta so zrušením ciel na americký priemyselný tovar a výhodnejším prístupom pre vybrané poľnohospodárske produkty z USA na európsky trh. Na revanš Washington zaviedol 15-percentné clá na väčšinu exportu z EÚ. Aj keď rámcová dohoda vznikla už v júli minulého roka, európska legislatíva potrebná na jej realizáciu sa prijíma až teraz.

Hlasovanie zároveň predlžuje bezcolný dovoz amerických homárov, ktorý bol dohodnutý ešte počas prvého prezidentského mandátu Donalda Trumpa. Schválenie má pomôcť predísť novej obchodnej eskalácii po tom, ako Trump pohrozil zavedením výrazne vyšších ciel, ak EÚ nebude konať do 4. júla.

Napriek pokroku zostávajú medzi partnermi otvorené sporné otázky. Trump napríklad opäť pohrozil 100-percentnými clami na francúzske vína v prípade, že Paríž nezruší daň z digitálnych služieb. Európska legislatíva zároveň obsahuje ochranné mechanizmy, ktoré umožnia Únii obchodné ústupky pozastaviť, ak by USA porušili podmienky dohody.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.